A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Skutky apoštolov 12.–13. kapitola

Skutky apoštolov

12. kapitola

1 V tom čase položil kráľ Herodes ruky na niektorých z cirkvi, aby im ublížil. 2 Zabil mečom Jakuba, Jánovho brata. 3 Keď videl, že sa to Židom páčilo, pokračoval tým, že zajal aj Petra. A boli práve dni nekvasených chlebov. 4 Zatkol ho, dal do väzenia a zveril ho štyrom štvoriciam vojakov, aby ho strážili, lebo ho chcel po Pesachu predviesť ľudu. 5 Peter bol teda strážený vo väzení, no cirkev sa zaňho horlivo modlila k Bohu. 6 A v tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvomi vojakmi poviazaný dvomi reťazami a strážcovia pred dverami strážili väzenie. 7 A hľa, postavil sa k nemu Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Rýchlo vstaň! A reťaze mu spadli z rúk. 8 Anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále! A urobil tak. Potom mu povedal: Prehoď si plášť a poď za mnou! 9 Vyšiel teda a išiel za ním, a nevedel, že to, čo sa deje skrze anjela, je skutočnosť. Myslel si, že má videnie. 10 A keď prešli cez prvú aj druhú stráž, prišli k železnej bráne, ktorá vedie do mesta, a tá sa im sama od seba otvorila. Keď odtiaľ vyšli, prešli jednou ulicou a hneď od neho anjel odišiel. 11 Keď Peter prišiel k sebe, povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud. 12 A keď si to uvedomil, prišiel k domu Márie, matky Jána zvaného Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. 13 Keď Peter zabúchal na dvere brány, prišla otvoriť1 slúžka menom Rodé. 14 A keď spoznala Petrov hlas, od radosti neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou. 15 Ale oni jej povedali: Blázniš! Ona však nástojila, že je to tak. Hovorili teda: Je to jeho anjel. 16 No Peter neprestával búchať, a keď otvorili, uvideli ho a žasli. 17 On im však rukou naznačil, aby mlčali a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: Oznámte to Jakubovi aj bratom. Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto. 18 Keď nastal deň, zavládol medzi vojakmi nemalý rozruch kvôli tomu, čo sa stalo s Petrom. 19 A keď ho Herodes hľadal a nenašiel, vypočul strážcov a rozkázal ich odviesť2. Potom odišiel z Judska dole do Cézarey a zdržiaval sa tam.

20 Herodes sa veľmi hneval na Týrčanov a Sidónčanov. Prišli teda svorne k nemu a keď presvedčili Blasta, kráľovského komorníka, prosili o zmierenie, lebo ich kraj bol zásobovaný z kráľovského územia. 21 V určený deň sa Herodes oblečený v kráľovskom rúchu posadil na sudcovskú stolicu a predniesol k nim reč. 22 A ľud volal: Toto je hlas Boha, a nie človeka! 23 Ale Pánov anjel ho okamžite ranil za to, že nevzdal slávu Bohu: vypustil dušu žraný červami.

24 Božie slovo však rástlo a rozmáhalo sa.

25 Keď Barnabáš a Saul dokončili službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou aj Jána zvaného Marek.

13. kapitola

1 V Antiochii boli v miestnej cirkvi proroci a učitelia: Barnabáš, Šimon, zvaný Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý vyrastal3 spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul. 2 A keď slúžili Pánovi a postili sa, Duch Svätý povedal: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal. 3 Potom, po pôste a modlitbe, na nich položili ruky a prepustili ich.

4 Oni teda, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salamíny, kázali Božie slovo v židovských synagógach a mali so sebou aj Jána ako pomocníka. 6 A keď prešli celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus, 7 ktorý bol s prokonzulom Sergiom Pavlom, rozumným mužom. Ten si zavolal Barnabáša a Saula a želal si počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, ten čarodejník (tak sa totiž prekladá jeho meno), sa im postavil a snažil sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Ale Saul, zvaný tiež Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel uprene na neho 10 a povedal: Ty diablov syn, plný každej ľsti a každej ničomnosti, nepriateľ každej spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? 11 A teraz hľa, doľahne na teba Pánova ruka, budeš slepý a dočasne neuvidíš slnko. Okamžite nato naňho padla mrákava a tma, chodil dookola a hľadal niekoho, kto by ho viedol za ruku. 12 Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a žasol nad Pánovým učením.

13 Potom sa Pavol a tí, ktorí boli s ním, odplavili z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. Ján však od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni išli ďalej z Pergy a prišli do Antiochie v Pizídii. V deň šabatu vošli do synagógy a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov k nim poslali predstavení synagógy so slovami: Muži, bratia, ak máte nejaké slovo povzbudenia4 pre ľud, hovorte!

16 Vtedy Pavel vstal, kývol rukou a povedal: Muži Izraela a vy, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v Egypte, a zdvihnutým ramenom ich z neho vyviedol. 18 Asi štyridsať rokov znášal ich spôsoby na púšti 19 a keď vyhladil sedem národov v krajine Kanaán, ich krajinu im rozdelil lósom5. 20 Potom imdával sudcov asi štyristopäťdesiat rokov až do proroka Samuela. 21 Keď si potom pýtali kráľa, Boh im dal na štyridsať rokov Saula, syna Kíša, muža z kmeňa Benjamín. 22 Keď ho odstránil, vzbudil im za kráľa Dávida, o ktorom aj vydal svedectvo: Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa môjho srdca, ktorý vykoná každú moju vôľu. 23 Z jeho potomstva6 Boh vzbudil podľa svojho prísľubu Izraelu Spasiteľa, Ježiša, 24 pred ktorého príchodom kázal Ján všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 A keď Ján končil svoj beh, hovoril: Ja nie som ten, kto sa domnievate, že som!7 Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani obuv na nohách rozviazať. 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu a tí, ktorí sa medzi vami boja Boha: vám bolo poslané slovo tohto spasenia. 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich hodnostári ho nepoznali. Odsúdili ho, a tak naplnili slová8 prorokov, ktoré sa čítajú každý šabat. 28 Hoci nenašli nič, za čo by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby bol popravený. 29 A keď dokonali všetko, čo o ňom bolo napísané, sňali ho z dreva a položili do hrobu. 30 Boh ho však vzkriesil z mŕtvych, 31 a on sa potom mnoho dní ukazoval tým, ktorí s ním prišli z Galiley hore do Jeruzalema a ktorí sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 Aj my vám kážeme evanjelium, že prísľub, ktorý dostali otcovia, 33 Boh naplnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je aj napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 A to, že ho vzkriesil z mŕtvych, aby sa už viac nevrátil do porušenia, povedal takto: Dám vám sväté a verné Dávidove prísľuby. 35 Preto aj inde hovorí: Nedáš svojmu svätému vidieť porušenie. 36 Lebo keď Dávid poslúžil Božej vôli9 vo svojej generácii10, zosnul, bol pripojený ku svojim otcom a videl porušenie, 37 ale ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38 Nech vám je teda známe, muži, bratia, že skrze neho je vám zvestované odpustenie hriechov 39 a v ňom je každý, kto verí, ospravedlnený od všetkého, od čoho ste nemohli byť ospravedlnení v Mojžišovom zákone. 40 Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo je povedané v Prorokoch: 41 Pozrite sa, vy pohŕdači, čudujte sa a zahyňte11, lebo ja konám dielo12 za vašich dní – dielo, ktorému neuveríte, aj keby vám o ňom niekto hovoril.

42 A keď vychádzali zo židovskej synagógy, pohania ich prosili, aby im aj budúci šabat rozprávali tie isté veci13. 43 Keď sa zhromaždenie rozišlo, mnohí Židia a zbožní prozelyti išli za Pavlom a Barnabášom, ktorí s nimi hovorili a presviedčali ich, aby zotrvali v Božej milosti.

44 Nasledujúci šabat sa zhromaždilo skoro celé mesto, aby počuli Božie slovo. 45 Ale keď Židia videli tie davy, naplnila ich závisť a odporovali tomu, čo hovoril Pavol – protirečili a rúhali sa. 46 Pavol a Barnabáš im smelo hovorili: Božie slovo malo byť hovorené najprv vám, pretože ho však odmietate a nepovažujete14 sa za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám to prikázal Pán: Položil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do posledných končín zeme. 48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo, a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život. 49 A Pánovo slovo sa šírilo po celej krajine. 50 Židia však poštvali zbožné a počestné ženy aj popredných občanov mesta a podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 No oni na nich striasli prach zo svojich nôh a išli do Ikónia. 52 A učeníci boli napĺňaní radosťou a Duchom Svätým.


1 dosl. načúvať

2 tzn. k vykonaniu trestu, pravdepodobne na popravu

3 al. bol vychovaný

4 al. napomenutia

5 al. im rozdelil ako dedičstvo

6 dosl. semena

7 dosl. Kto sa domnievate, že som? Ja to nie som!

8 dosl. hlasy

9 al. zámeru, rade

10 al. poslúžil svojej generácii Božou vôľou

11 al. straťte sa, zmiznite

12 al. skutok

13 al. tie isté slová

14 dosl. nesúdite



Súvisiace články

Skutky apoštolov 8. a 9. kapitola|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 10.–11. kapitola|Logos 10 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 6. a 7. kapitola|Logos 5 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov|Logos 5 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov 3.-5. kapitola|Logos 12 / 2015 | Daniel Šobr |Preklad Biblie