Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

Skutky apoštolov II.

mapa

Jednou z najvýznamnejších postáv nielen Skutkov apoštolov, ale aj Nového zákona je osoba apoštola Pavla. Aj keď on sám nebol priamym učeníkom Ježiša Krista počas jeho verejnej služby (nie je vylúčené, že sa s ním osobne stretol), jeho služba a hlavne listy patria medzi najdôležitejšie zjavenia pre veriacich, ktorí nepochádzajú z Izraela.

Národy ako Galovia, Skýti, Gréci, Rimania mali absolútne odlišnú kultúru, myslenie, náboženstvo, ako bolo v Izraeli. Preto bolo potrebné čo najrozumnejším, najprijateľnejším spôsobom sprostredkovať pohanom evanjelium. O tom hovorí život a dielo apoštola Pavla.

Výnimočný kadet sanhedrinu

Apoštol Pavel sa narodil v židovskej diaspore v Tarze. Pochádzal zo zámožnej rodiny, ktorá ho bola schopná podporovať v štúdiu na najprestížnejšej akadémii v Jeruzaleme. V tom čase v škole Gamaliela podľa Encyklopédie Judaica študovalo okolo dvoch tisíc študentov na dvoch katedrách. Jedna mala zameranie na rabínske vedy, druhá na klasické grécke ako sú filozofia, rétorika a pod. Z Pavlových listov je možné vyčítať, že prešiel cez oba smery tejto školy. Podľa Dereka Princea sa dá takéto vzdelanie prirovnať k dnešným piatim diplomom.

Dôvod, prečo mal hlavný vodca prebudenia disponovať zbehlosťou v rabínskej a gréckej múdrosti bol obdobný ako u Mojžiša, aby ho nezaskočili ani filozofi, ani rabíni svojimi argumentami. Ani Mojžiš sa nezľakol dvorných, vrchných okultistov, ale mal jasné videnie Božích výrokov.

Pavol – Saul, patril medzi študentskú elitu a pravdepodobne sa zúčastňoval zasadania sanhedrinu (podobné dnešnému parlamentu Národnej rady). Výnimoční kadeti mali nielen možnosť zúčastniť sa, ale čas od času, ak bol niektorý zo sedemdesiatich neprítomný, mohli aj hlasovať. Pri rozhodovaní sa pýtali kadetov na riešenie, a ak odpovedali nesprávne, opravili ich.

lod

Nádej farizejov

Ako mladý absolvent bol Saul veľmi horlivý, čo muselo byť nádejou do budúcnosti pre najvyšších farizejských hodnostárov, ktorí sa sami nevedeli vysporiadať s novými problémami. V tom čase zostávali horliví už len zeloti. Horlivosť farizejov bola obmedzená len po ich vlastné politicko-hospodárske záujmy. Saul prijal za vlastné aktuálnu výzvu potlačenia heretického hnutia tzv. nazarejskej sekty, ktorá hlásala vzkriesenie svojho vodcu a spravodlivosť už nie cez dodržanie Tóry, ale skrze vieru v Ješuu Nazaretského, čo bolo pre videnie zákonníkov neprijateľné. Jeho výnimočná snaha viedla k násilnému potláčaniu tohto hnutia v mene izraelského Boha. V úvode deviatej kapitoly čítame, že Saul „dýchal hrozbou a vraždou na učeníkov“, čo znamená, že tým bol doslova celý posadnutý. Zlá horlivosť urobí z človeka netolerantného fanatika.

Osudové stretnutie

Tesne pred Damaškom, kam Saul išiel s úradnými listinami, ktoré si sám vyžiadal od najvyšších kňazov, aby mohol zatknúť ďalších kresťanov, stretol sa s ohromujúcim svetlom a silou, ktorá ho zrazila na zem. Ježiš sa ho spýtal, prečo ho prenasleduje. Saul ani netušil o koho ide, až keď sa mu Ježiš predstavil. Tu vidíme, že ak niekto prenasleduje Pánových učeníkov, nejde proti ľuďom, ale proti Kristovi. Saul dostal inštrukcie, aby išiel do mesta a tam mu povedia, čo má robiť. Bol poslaný k nemu ,,obyčajný“ učeník, ktorý mu povedal evanjelium, pomodlil sa za uzdravenie jeho zraku a Boh naplnil Saula Duchom Svätým. Odvtedy sa počíta Pavlovo obrátenie.

Prechodné obdobie

Pavel hneď po obrátení prepol svoju horlivosť na horlivosť kázania evanjelia. Vzhľadom k tomu, že ešte nedošlo k zmene, pretransformovaniu jeho charakteru, nevyhol sa vážnym konfrontáciám. Tak isto ako Mojžiš, ktorý chcel vlastnou silou dosiahnuť oslobodenie Izraelcov v Egypte, aj Pavol s násilníckymi črtami osobnosti musel byť nie na 40 rokov ako Mojžiš, ale približne na tri roky na ,,striedačke“ v Tarze. V tomto období ale nevychladol, práve naopak, svoje charizmatické skúsenosti a teologické vzdelanie zosúladil, vyzrel a v takom stave počkal na pozdvihnutie od Pána. Toto pozdvihnutie sa udialo cez Barnabáša, ktorý bol apoštolmi z Jeruzalema vyslaný stabilizovať prebudenie v Antiochii. Ten našiel Pavla v Tarze a zobral ho ako spoluslúžiaceho do Antiochijského zboru, ktorý sa stal po roku vysielajúcim zborom najväčších misií tej doby. Tým sa začala napĺňať posledná časť Skutkov 1,8: „... budete svedkami do poslednej končiny zeme.“

Prvá misijná cesta

V úvode trinástej kapitoly Skutkov apoštolov vidíme ako hlavného iniciátora misie Ducha Svätého. On prehovoril k vedúcim a následne boli vyslaní Barnabáš a Pavel. Jána Marka vzali ako služobníka pre praktické veci spojené s cestovaním, batožinou a pod. Prvou zastávkou, regiónom kam išli, bolo Barnabášove rodisko - Cyprus. Evanjelizačná kampaň prešla cez celý Cyprus a skončila u Sergia Pavla, ktorý bol miestnou najvyššou autoritou - prokonzulom. Ten bol veľmi otvorený voči evanjeliu, ale človek blízky jemu, sa protivil tomu, čo kázal Barnabáš a Pavel. Vtedy sa udiala dramatická udalosť, keď Pavol v moci Ducha napomenul Elymasa - čarodejníka, ktorý na čas oslepol. Užasnutý prokonzul sa ľahko obrátil a misia na Cypre bola úspešne ukončená. Tu došlo k zmene vedenia misie. Duch Boží uschopnil Pavla k prielomu u Sergia Pavla, čím nepriamo ukázal, že vedenie má prebrať Pavol, čo aj Barnabáš prijal a akceptoval, lebo bol bohabojným človekom.

Ján Marek

Udalosť s Elymasom vypôsobila vnútornú nestabilitu u Jána Marka, ktorý sa vrátil do Jeruzalema. Ide o toho Marka, ktorý napísal evanjelium. Ján Marek vyrastal bez otca s matkou v Jeruzaleme, kde vlastnili veľký dom, preto u nich mohli prebiehať zborové modlitby. Podľa odborníkov dôvod, prečo hneď v úvode opustil misiu, bol, že čisto materská výchova mu nevedela dať mužnosť, silu, schopnosť niesť konflikty. Ak by zostal s nimi, alebo sa pripojil v druhej misijnej ceste, mohol spôsobiť zabrzdenie, možno aj zastavenie prebudenia. Keby sa dostal do takej vážnej situácie, ako bola napríklad vo Filipách, keď Pavla so Sílasom spalicovali a uväznili ako najväčších kriminálnikov, dá sa predpokladať, že by nevedel uniesť ten tlak. Po čase však vidíme, že sa zmenil a Pavol o ňom v druhom liste píše Timoteovi, aby ho zobral so sebou, lebo mu je veľmi užitočný.

Prielom v Malej Ázii

Po udalostiach s Jánom Markom, Pavol s Barnabášom pokračujú v misii a prichádzajú do Pisidskej Antiochie. Tu je zaznamenaná jedna z prvých Pavlových kázni. Najprv v sobotu zvestujú evanjelium v synagóge, a potom aj pohanom, ktorí s veľkým hladom prijali Božie slovo, hlavne po tom, keď sa niektorí zo Židov postavili proti Pavlovi a on povedal, že sú od Pána poslaní zaniesť evanjelium aj medzi pohanov: „Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života. A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine.“ (Skutky apoštolov 13,47-49) Nepriateľsky naladení odporcovia vzbúrili popredné ženy a politickú špičku, ktorí vyhnali Pavla a Barnabáša z krajiny.

V Ikonii, Lystre a Derbe

Ďalším mestom bola viac než sto kilometrov východne vzdialená Ikonia, kde ... uverilo veliké množstvo i Židov i Grékov. (Skutky apoštolov 14,1) Obdobne ako v Antiochii povstalo protivenstvo, ale nie tak agresívne. Pavol s Barnabášom to využili a zostali tam dlhý čas (to môže znamenať aj dva - tri roky, lebo aj Ježiš hovoril Filipovi, že som s vami taký dlhý čas). Potom zistili, že sa pripravuje na nich útok, a tak ušli na juh.

Ďalším mestom toho regiónu bolo rodisko Timotea - Lystra. Tam sa udialo významné uzdravenie, kedy bol uzdravený muž od narodenia chromý. Pretože pohania žijúci v Lystre boli ponorení do okultizmu, hneď chceli obetovať Pavlovi a Barnabášovi a chceli ich uctievať ako bohov. V tom im bratia zabránili, ale akurát prišli Pavlovi odporcovia z Antiochie, ktorým daná situácia prišla vhod a naviedli zástup, aby ukameňovali Pavla. Tu je otázkou, či Pavol aj zomrel a učeníci sa modlili za jeho vzkriesenie, alebo ho len vážne zranili. Isté však je, že potom vstal a odišiel do Derby ďalej evanjelizovať. V Lystre sa prejavila jedna hlavná charakterová črta pohanov a to ľahká ovplyvniteľnosť či už na dobré alebo na zlé a nedôslednosť. Naopak pri Pavlovi vidieť až neuveriteľnú schopnosť ísť ďalej aj napriek odporu a nepriaznivým okolnostiam.

Cesta späť

Potom sa vrátili späť cestou, ktorou prišli a povzbudzovali novoobrátených, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do Kráľovstva Božieho. (Skutky apoštolov 14,22) Skôr, než opustili veriacich, vyvolili a ustanovili spomedzi nich presbyterov - starších. To bolo potrebné, aby nie v zmätku a chaose, ale v poriadku a v zdravých štruktúrach fungovali zbory.

Nakoniec sa vrátili do vysielajúceho zboru v Antiochii, kde vyrozprávali, akú veľkú milosť a prebudenie zakúsili.

Dôvod prvého koncilu

Napriek tomu, že úvod prebudenia bol vynikajúci, s veľkými počtami obrátených začali povstávať nové problémy. Samozvaní služobníci z Judska, ktorých nevyslala cirkev, išli na miesta novovzniknutých zborov, a tam začali vyučovať, že ak sa nedajú obrezať a nepodriadia sa určitým ustanoveniam Mojžišovho zákona, nemôžu byť spasení. Novoobrátení z pohanov nerozumeli vzťahu zákona a milosti, preto sa nechali ovplyvniť a zneisteli čo do viery. Keď o tom počul Pavol, veľmi ho to pobúrilo, až nakoniec iniciovali veľkú konferenciu - koncil, kde sa mali tieto závažné otázky prebrať. O tom vypovedá pätnásta kapitola Skutkov apoštolov. Najdôležitejším ponaučením z prvého koncilu je spôsob, ako hľadali odpoveď pre vyriešenie problému, či obrátení z pohanov majú a do akej miery dodržiavať Mojžišov zákon. Po prvom kole dohadov si zobral slovo Peter, ktorý ako hlavný argument toho, že ospravedlnenie je z viery, použil osobnú skúsenosť z Kornéliovho domu, kde bol vyliaty Duch Svätý bez dodržania zákona, na základe viery počúvajúcich. Potom dali slovo Pavlovi a Barnabášovi, ktorí vypovedali, aké veľké veci činil Pán pri ich misii. Pavel sa nesnažil teologicky argumentovať pred apoštolmi, lebo nebol hlavnou autoritou, len na základe faktov zo služby. Nakoniec to celé uzavrel hlavný pastor Jeruzalemského zboru - Jakub, brat Pánov. Ten poukáže na starozákonné proroctvá o vystavení padlého Dávidovho stánu a v pomazaní vysloví štyri veci, ktorých sa majú učeníci vyvarovať: zákaz modlárstva, smilstva, zaduseného a krvi.

Zákon a milosť

Po koncile vznikol prvý Pavlov list - List Galaťanom. V ňom Pavel už veľmi jasne a s apoštolskou autoritou dáva napravenia ohľadom zákona a milosti. Poukázal na to, že za tými, čo ich zviedli, bolo čarovanie a v zhustenej forme im teologicky odôvodní omyl ich konania. Pavol mal v tejto otázke jasno už pred koncilom, ale na to, aby jeho rozhodnutia boli legálne, potreboval oporu jeruzalemských autorít. Podstata listu Galaťanom je v tom, že obrátení zo Židov majú slobodu dodržiavať Mojžišov zákon. Naopak pohania, ktorí by hľadali ospravedlnenie z dodržiavania zákona, nielenže vypadnú z milosti, ale ich to vnáša pod vplyv živlov sveta (démonických síl).



Súvisiace články

Skutky apoštolov|Logos 5 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov V.|Logos 10 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov 8. a 9. kapitola|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 10.–11. kapitola|Logos 10 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 6. a 7. kapitola|Logos 5 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie