A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Starý otec Ján Balciar a ďalší jedenásti Slováci boli ocenení titulom Spravodliví medzi národmi

logos-02-2018-20180131-192818-1.jpg

V stredu večer, 31. januára 2018, som mala príležitosť zúčastniť sa slávnostného odovzdávania izraelského štátneho vyznamenania Spravodliví medzi národmi. Galavečer sa uskutočnil v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.

Toto ocenenie každoročne udeľujú predstavitelia štátu Izrael a Múzeum Jad va-šem v Jeruzaleme ľuďom nežidovského pôvodu, ktorí riskovali svoj život, aby zachránili Židov počas druhej svetovej vojny.

Neocitla som sa tam náhodou, ale na pozvanie Veľvyslanectva Izraela na Slovensku a Národnej rady SR a vďaka starému otcovi môjho manžela, Jánovi Balciarovi. Starý otec už nežije, preto tam spolu so mnou boli jeho traja synovia, dcéra a ďalší príbuzní.

A tak sme sa ocitli v Bratislave na odovzdávaní. Asi sto až sto päťdesiat slávnostne oblečených ľudí, neznáme i známe tváre, ľudia, ktorí sa medzi sebou dôverne nepoznajú, a predsa zhromaždení na jednom mieste kvôli jednej udalosti. Všetkých nás usádzali na svoje miesta, postupne prichádzali príbuzní ocenených zo Slovenska i zahraničia, vzácni hostia, štátni predstavitelia a nakoniec prezident SR Andrej Kiska. „Jediná vec, ktorú môžeme dnes urobiť, je pripomenúť si ich s veľkým obdivom a uznaním a dúfať, že sa môžeme učiť z ich mimoriadne jedinečného osobného príkladu, pretože skutočne boli Spravodliví medzi národmi,“ povedal vo svojom prejave Zvi A. Vapni, veľvyslanec štátu Izrael v Slovenskej republike.

Príbehy odvážnych ľudí: Židov predstavili Nemcom, vydávali im falošné doklady, ukrývali ich v horách a krstili ich na kresťanov.

logos-02-2018-balciarova.jpgPo príhovoroch štátnych predstaviteľov nasledovali krátke videá s prerozprávaním svedectiev potomkov a príbuzných ľudí navrhnutých na ocenenie. Do zoznamu ocenených tento rok zapísali Máriu Hradskú, Adama a Máriu Fiačanových, Juraja Holčíka, Adama Bombu, Jozefa Kisela, Štefana Tarcalu, Vasiľa Kyjovského, Ľudovíta Repáša, Jána Balciara, Jána a Katarínu Ozvaldovcov. Spolu dvanásť záchrancov Židov.

Hneď prvý príbeh záchrancov pani Hradskej, pána a pani Fiačanovej bol veľmi silný a dojímavý. V dome na prízemí vo svojej letnej kuchyni, v malej udiarni ukrývali osemčlennú rodinu s malými deťmi. Ich odvaha, veľkosť sa ukázala v tom, že keď sa u nich už dlhší čas zdržiaval nemecký generál, a bolo čoraz ťažšie ich skrývať, rozhodol sa ich predstaviť Nemcovi ako svoju rodinu. Nebolo mu jedno, keď sa nemecký generál v tom momente otočil a siahol do vrecka saka. Ako pán Fiačan, tak aj židovská rodina už očakávali, že ich zastrelia. Naopak, vytiahol fotku svojej rodiny. Ľudom sa tlačili slzy do očí, keď dcére p. Fiačana online ďakovali potomkovia zachránenej rodiny so svojimi deťmi. Dokonca sa slávnostného odovzdávania aj niektorí Židia z Izraela zúčastnili. Tu práve bol doslova hmatateľný odkaz tohto podujatia z Talmudu: „Ktokoľvek zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.“ Veru bez záchrany jednej osemčlennej rodiny by nebolo ďalších asi päťdesiat ľudí.

Príbeh záchrany starého otca v reportáži na videu predstavili jeho synovia Ján, Milan a dcéra Lýdia. Starý otec bol obyčajný človek, ale v jednej veci výnimočný. Ako hlboko veriaci, majúci v srdci Božiu lásku, napriek veľkému riziku neváhal pomôcť ľuďom v núdzi, a tak počas druhej svetovej vojny schovával vo svojej chalupe v Klenovci šiestich Židov. Nemecké vojská prehľadávali okolie čoraz častejšie, a tak prišli aj do chalupy starého otca. Ako dôvod, prečo je tam toľko ľudí, uviedol, že sa tu zhromaždili na krstinách a kvôli vojne sa nemohli vrátiť domov. Pretože to považoval za dôležité, a aby sa na to nezabudlo, napísal svoje svedectvo. Vo svojom liste s odstupom času napísal: „Vďaka Bohu, ktorý nás ochraňoval, som ja a moja rodina mohli pomôcť tým, ktorí potrebovali našu pomoc.“ Čitatelia si jeho svedectvo mohli prečítať v marcovom minuloročnom Logose. Tento časopis Logos potom sesternica ukázala známym na ambasáde, a tak si myslíme, že spísané svedectvo v Logose tiež prispelo svojou čiastkou pri nominácii na ocenenie. Príbeh starého otca súvisel s p. Repášom, ktorý bol štátnym zamestnancom v Prešove. Ten najskôr vystavil falošné občianske preukazy rodinám, ktoré sa potom ukrývali u starého otca. Na ceremoniáli ocenenie za starého otca prebrala jeho dcéra, moja teda Lýdia, a za p. Repáša jeho vnučka p. Kopf, ktorá pricestovala až z Ameriky. Neskôr po ceremoniáli sme sa s ňou zoznámili. Bola to veľmi príjemná pani a vravela, že ani nevedela, čo jej starý otec urobil, zistila to až vtedy, keď ju kontaktovali z ambasády.

Zaujal ma aj ďalší príbeh – príbeh p. Holčíka. Sedela som totiž vedľa vnučky oceneného p. Holčíka. Jej starý otec bol evanjelickým farárom, ktorý pokrstil počas svojej služby v Banskej Bystrici veľké množstvo Židov, aby ich zachránil pred prenasledovaním a deportáciou. Podľa evidencie a svedectva pána Zvi Ginzberg v rokoch 1940 až 1942 sám p. Holčík pokrstil 111 Židov a vystavil im certifikát potvrdzujúci ich kresťanstvo. Od roku 1944 až do konca 2. svetovej vojny ešte ukrýval vo svojej pivnici rodinu Partošovcov. V roku 1946 odišla rodina žiť do Izraela. Podobne ako starý otec aj jeho k pomoci motivovala láska k blížnemu a viera v Boha.

Človek – Adam

Ku koncu slávnostného oceňovania mal príhovor p. Sivor, jeden zo zachránených. Ako deväťročný sa so svojou starou mamou, dvoma strýcami a sesternicou ukrývali v malom domčeku v Podunajských Biskupiciach. Keď im na dvere zaklopali gardisti, rýchlo skočil do prasačinca medzi množstvo malých prasiatok, ktoré ihneď začali kvičať. Aby nekvíkali, dal im olizovať prsty, a tak ho gardisti nenašli. V ten deň však deportovali jeho mamu a celú rodinu. S mamou sa stretol až po vojne. Jeho jedna myšlienka vo mne rezonuje dodnes. Citujem: „Pre mňa bolo neznesiteľné, aj vtedy, že keď som počul to vyjadrenie Žid. Prečo Žid? Prečo nie Paľko, prečo nie človek?“ Prečo nie jednoducho človek? Veď človek sa hebrejsky povie Ádám. A Adam podľa Biblie bol prvý človek stvorený z prachu zeme, do ktorého Boh vdýchol dych života. Nie sme teda všetci synovia Adama? Svojou podstatou jeden človek.

Títo ocenení ľudia prekonali strach, prekonali vlastný blahobyt a preukázali nesmiernu odvahu. Zachovali by sme sa podobne? Skloňme sa s úctou pred záchrancami, ktorí sa proti zlu dokázali postaviť. Aj v dnešných časoch, časoch nevšímavosti, rastúcej nenávisti, nacionalizmu sú ich príbehy inšpiráciou pre nás všetkých. Podobne ako oni vyznávajme morálne hodnoty ľudskosti, tolerancie a pravé kresťanské hodnoty a postoje, ktoré nám ukazoval Pán Ježiš a buďme pripravení tieto hodnoty aj brániť.

Mená vytesané v Jeruzaleme

Potomkovia všetkých zúčastnených záchrancov si prevzali diplomy a pamätné medaily z rúk veľvyslanca štátu Izrael v SR Zvi Avinera Vapniho, podpredsedu Knesetu Jicchaka Vakniniho, poslanca Knesetu Odeda Forera a konzulky štátu Izrael v SR Avital Geršonovej. Ich mená budú vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v areáli pamätníka Jad va-šem v Jeruzaleme. Pripoja sa tak k ďalším 575 odvážnym mužom a ženám zo Slovenska a 26 000 jednotlivcom z mnohých ďalších krajín.

______________________________________________________________________________

Spravodliví kresťania alebo Spravodliví medzi národmi je pôvodne tradičný židovský pojem, ktorý sa vyrovnával so skutočnosťou, že aj mimo židovskú vieru boli dobrí ľudia riadiaci sa Božími zákonmi. Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých bola založená v roku 1963 pri pamätníku Jad va-šem a je vedená izraelským Najvyšším súdom. Väčšina ocenených zo Slovenska získala tento titul po roku 1990, keď došlo k obnoveniu diplomatických stykov medzi Česko-Slovenskom a Izraelom. Komisia udeľuje tento čestný titul podľa prísnych kritérií. Používa pri tom informácie od svedkov, z verejnej diskusie a historického výskumu.

I v prípade starého otca a ostatných to bolo niekoľko mesačné preverovanie informácií, dokladov, zháňanie svedkov a Židov, ktorí boli zachránení a prežili, po celom svete. Nie vždy to bolo ľahké, lebo často mali nové doklady na nové mená. Rodina, keď ešte starý otec žil, napísala na veľvyslanectvo, ale v tom čase sa nepodarilo dostatočne preukázať všetky veci a nájsť zachránených. Sám sa vyjadril, že to nerobil kvôli oceneniu.



Súvisiace články

Spravodliví medzi národmi |Logos 2 / 2011 | Rastislav Bravčok |Reportáž
Spravodliví medzi národmi|Logos 2 / 2012 | Rastislav Bravčok |Reportáž
Jan Milíč z Kroměříže |Logos 11 / 2007 | Daniel Šobr |Osobnosť
Ježiš medzi svojím ľuďom|Logos 10 / 2010 | Redakcia |Izrael
Neznámi hrdinovia medzi nami|Logos 3 / 2010 | S A|Aktuálne