Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Svedectvo manželov Zacharovcov

Vybrať si Boha za celoživotného partnera je tá najúžasnejšia vec

Ľubo

Ďakujem za príležitosť povedať o tom, ako sa vie Boh dať spoznať jednému človeku. Vyrastal som v bežnej rodine tej doby, čo znamená, že o Bohu som nevedel vôbec nič. Pripadalo mi to úplne normálne neveriť v existenciu Boha. Dokonca tí, ktorí hovorili, že sú veriaci, boli pre mňa zvláštni. Na strednej škole, som mal spolužiakov, ktorí síce chodili v nedeľu do kostola, ale cez týždeň robili tie isté hriechy ako ja. A tak som sa len viac utvrdil v tom, že nič iné, ako tento viditeľný svet neexistuje, po smrti človek prestane byť a už nič nie je.

Veľkým prekvapením pre mňa bolo, keď moja mladšia sestra prijala Ježiša do svojho života. Podľa predošlých skúseností zo školy som tomu nevenoval žiadnu pozornosť, ale teraz to bolo iné. Vôbec som nemal chuť stať sa kresťanom, modliť sa a robiť tomu podobné veci, no začal som viac rozmýšľať o tom, aký je vlastne zmysel života, prečo človek robí to, čo robí, a načo to všetko je...

V jeden moment, tak ako som bol presvedčený, že Boh neexistuje, zrazu som vedel, že Boh je.

Počas základnej vojenskej služby som čítal Nový zákon, ktorý som mal asi najskôr od mojej sestry. Nebolo by na tom nič zvláštne, ale v jeden moment, tak ako som bol presvedčený, že Boh neexistuje, zrazu som vedel, že Boh je. Úplne ma to prekvapilo, lebo som si to logicky nevedel vysvetliť, ako to zrazu viem. Toto bol prvý ozajstný nadprirodzený zážitok s Bohom. Od toho momentu sa môj ateizmus úplne stratil, a aj keď som sa mysľou chcel niekedy vrátiť späť, už som nevedel poprieť, že Boh je.

Avšak môj životný štýl sa zatiaľ vôbec nezmenil. Začal som cítiť, že ak Boh naozaj existuje, potrebujem zmeniť svoje každodenné skutky. Ale nebola k tomu ani chuť, ani sila zmeniť to. Ďalej som však čítal Bibliu a čoraz viac sa mi to páčilo. Postupne boli pre mňa myšlienky o Bohu bližšie. Po návrate do civilu som stretol jedného kamaráta, ktorý mi dal pozvánku do cirkvi. Na jednej strane som bol rád a tešil som sa, že spoznám nových ľudí aj Boha, ale vyskytli sa rôzne okolnosti, kvôli ktorým som to odkladal. Túžba po Bohu však bola väčšia. A tak po niekoľkých zhromaždeniach som vedel, že sa musím rozhodnúť ako ďalej. Aj keby som sa chcel vrátiť späť, ateistom som už byť nemohol a prázdne náboženstvo ma odpudzovalo. Prijal som Pána Ježiša do svojho života, rozhodol sa ho poslúchať, spoznávať ho a slúžiť mu. Zakrátko som sa dal pokrstiť, prijal som Svätého Ducha s hovorením v nových jazykoch a spolu s ostatnými sme začali hovoriť o Ježišovi ďalším ľuďom. Tá istota, že som urobil najlepšie rozhodnutie svojho života, je po mnohých rokoch ešte väčšia a silnejšia, ako bola vtedy na začiatku. Som šťastný, že aj na mojom živote Boh ukázal, aký je dobrý a dal sa spoznať človeku, ktorý ho vôbec nehľadal.

Libuška

Narodila som sa do rodiny, kde stará mama bola katolíčka. Už v ranom detstve som verila, že Boh existuje, a keď budem konať dostatočne veľa dobrých skutkov, tak sa do neba dostanem. Chodila som pravidelne do kostola, pretože to bola jediná cesta, ktorú mi moji príbuzní ukázali. Večer som sa modlila a volala som na Boha, že chcem ísť do neba, ale istotu záchrany som vo svojom srdci nemala. Vedela som, že On je určite dobrý. Noci som mávala väčšinou plné zmätku, často som sa budila, lebo ma napĺňal strach z večnosti (čo ak sa cez tie dobré skutky do neba nedostanem?). Keď tieto nočné zmätky prestali, prestala som navštevovať kostol a Boha som už nehľadala. No On hľadal mňa.

Raz som sa vybrala ku svojej sesternici na návštevu. Nevedela som, že ona verí v živého Ježiša. Jej malá dcéra sa ma spýtala, či by mi nemohli povedať niečo o Bohu a nech si vyberiem nejakú tému – o čom by som chcela počuť. Vybrala som si tému – prvý hriech. Na konci rozhovoru sa ma sesternica spýtala, či chcem prijať Ježiša – ja som jej povedala, že áno. Keďže už z detstva som vedela, že Ježiš je Boží Syn, mala som istotu, že prijať ho je to najlepšie, čo je pre človeka na zemi pripravené. Síce som ničomu nerozumela, ale vedela som, že Ježiš je dobrý. Potom ma pozvali na bohoslužbu a ja som prišla, z čoho bola sesternica veľmi prekvapená. V tom období som do cirkvi chodila tajne, mame ani starej mame som o tom nepovedala. Myslím, že by mi to určite zakázali. Postupne som začala všetkému viac a viac rozumieť, a keď sa to už dozvedeli rodičia a hlavne stará mama, bola som už pevne zakorenená v Božom diele a nič ma už nemohlo odlúčiť od lásky Kristovej.

Mnoho bojov som vo svojom živote vybojovala a On stál vždy.

Dnes viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré som urobila a úplne si užívam slobodu Božieho dieťaťa a všetkého, čo Boh pre mňa skrze Ježiša Krista pripravil. Som šťastná, že v tak skorom veku (mala som 16 rokov) ma Boh povolal do večného života, Svätý Duch v mojom srdci zapálil oheň a ja ho dodnes v sile nasledujem. Mnoho bojov som vo svojom živote vybojovala a On stál vždy pri mne a dal mi zvíťaziť nad každou okolnosťou. Očakávam, že ešte veľa dobrých vecí uchopím z tej plnosti, ktorá je nielen pre mňa, ale pre všetky Božie deti pripravená. Sláva Bohu!

KS Milosť Martin



Súvisiace články

Svedectvo manželov Pančíkovcov|Logos 6 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Kadíkovcov|Logos 1 / 2010 | Redakcia |Aktuálne
Svedectvo manželov Capekovcov|Logos 4 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Schifferovcov|Logos 5 / 2010 | Rod. Schifferova |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Bečkovcov|Logos 8 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh