Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)

Bez zamyslenia sa

logos-10-2019-brain-art-analitic-2.jpg

O väčšine dnešných detí možno povedať, že sú skôr digitálne ako verbálne. Pri inteligenčných testoch je často vidieť, že dvojročné batoľa ešte poriadne ani nerozpráva, no mamin smartfón ovláda lepšie než ona sama. Stáva sa, že keď má mama nejaký problém s používaním tabletu, obráti sa naň o pomoc… Deje sa tak preto, lebo mentálnym operáciám sa dieťa naučí skôr pomocou elektronických zariadení než prostredníctvom predmetov alebo slov. V tomto článku sa pozrieme na to, aké zmeny vo vývoji mozgu dnešných detí spôsobujú digitálne výdobytky.

Účinky elektronických zariadení na vývoj detského mozgu

V rámci medzinárodného vedeckého výskumu je najspornejším predmetom skúmanie vplyvu digitálnych technológií na vývoj detského mozgu. Z výsledkov výskumov neurológie a duševného vývoja dieťaťa vyplývajú závery, že buď „vôbec nemajú škodlivý vplyv na vývoj mozgu, len sa mozog vyvíja inak“, alebo že „keď sa obrazovka používa v malej miere, pôsobí pozitívne, ale vo veľkej miere už zabíja…“! Ale kto dnes sedí pred obrazovkou v malej miere?

V USA dieťa vo veku 2-15 rokov presedí denne pred televízorom v priemere 4 hodiny a 49 minút. Deti do dvoch rokov strávia pred televízorom a počítačom denne 2 hodiny a 5 minút. Rozličné výsledky výskumov naznačujú, ako to už v začínajúcich odvetviach vedy zvyčajne býva, že v skutočnosti sa nevie, ako sa elektronické výdobytky prejavia na mozgoch tejto digitálnej generácie v budúcnosti.

logos-10-2019-depositphotos-248668770.jpg

V prvých dvoch rokoch – len veľmi opatrne!

Úplne presne však vieme, že v prvých rokoch života sa v mozgu za sekundu vytvorí 700 nových synapsií (neurónových spojení) a do 3. roku života jedinca prebehne 85 % vývoja mozgu. Keď dieťa vstúpi do 4. – 5. roku života, tie spojenia, ktoré okolité vplyvy posilnili, budú čoraz účinnejšie, a tie, ktoré neboli posilnené, zoslabnú. V tomto kriticky dôležitom období života sa vytvoria a zosilnejú tie základné schopnosti (systémy spracovávania), ktoré tvoria základ celého ďalšieho života. Prostredníctvom týchto systémov bude človek do 80 – 90 rokov svojho života spracovávať každú prichádzajúcu informáciu a získa tak určitý rozsah vedomostí.

Základné kľúčové schopnosti:

  • rôzne typy pozornosti,
  • pracovná pamäť (schopnosť pamätať si údaje počas pracovného výkonu) a optimálna rýchlosť spracovania,
  • dlhodobá pamäť (pamäť na týždne a mesiace dozadu),
  • spracovanie počutého (presný vnem každého ľudského hlasu – čítanie s porozumením, výslovnosť, správne písmo, gramatika),
  • vizuálne spracovanie,
  • súbor logických operácií (analýza, syntéza, pomer časti a celku, sylogizmus a pod.).

Je veľmi dôležité, aby v prvých rokoch života dostával mozog dieťaťa stimulácie, ktoré posilňujú tieto schopnosti, a nie ich oslabujú. Musí sa naučiť usmerňovať pozornosť a v prípade odpútania pozornosti ich silno kontrolovať a vytrvalo aktivovať. Toto si mnohokrát vyžaduje veľké osobné úsilie.

Rýchlo vibrujúce obrazy na obrazovkách digitálnych prostriedkov podľa výskumov zabraňujú rozvoju trvalej pozornosti. Pokiaľ je pozornosť malého dieťaťa sústredená raz na jednu vec, potom rýchlo na ďalšiu, bude impulzívne. Ak dieťa do troch rokov sleduje televíznu obrazovku hodinu denne, vzrastá u neho riziko poruchy pozornosti do 7. roku života až o 10 %. To znamená, že ak dvojročné dieťa trávi denne pred televíznou obrazovkou tri hodiny, riziko poruchy pozornosti u neho bude zvýšené o 30 %. Práve preto v USA Zväz detských lekárov odporučil, aby deti do 2 rokov vôbec netrávili čas pred obrazovkou. Je pravda, že sa jednoznačne potvrdilo, že používaním digitálnych prostriedkov sa rozvíja zrakové spracovanie dieťaťa (práca s obrázkami, formami alebo mentálnymi cvičeniami). No na druhej strane, tiež je dokázané, že deti, ktoré mali obrazovku za „babysitterku“, platia vysokú cenu v jazykovej oblasti. Pokiaľ malé dieťa trávi pred obrazovkou denne viac než hodinu a pritom sa s ním málo komunikuje v láskyplnej atmosfére – s rodičmi, s rodinou – potom sa u neho jazykový vývoj spomalí. Ak má dieťa málo ľudskej komunikácie, nespustí sa u neho intenzívny jazykovo-pojmový rozvoj ani rozvoj vyššej mentálnej aktivity.

logos-10-2019-depositphotos-109184416.jpgZnámy ruský detský psychológ Vygotskij poukázal na to, akú obrovskú úlohu zohráva človek vo vývoji iného človeka. Tento „Mozart psychológie“ židovského pôvodu to chápe nasledovne: svojim rodičom, starším súrodencom, starým rodičom a vychovávateľkám v jasliach môžeme byť vďační nielen za zásobu vedomostí, ale aj za fungovanie tzv. systému spracovania. Tento proces nazval humánnou mediáciou, čiže sprostredkovaním. Malé dieťa neúnavne napodobňuje staršie deti a dospelých vo svojom okolí. Prostredníctvom rodičov sa naučí rozprávať a dobre používať predmety. Navyše aj logické závery si väčšinou osvojuje pomocou určitého druhu „facilitácie“ počas toho, ako sa hrá s rodičmi, ktorí mu vysvetľujú príbehy, mechanizmy, procesy a popisujú veci. Nenápadne ho učia logickým súvislostiam – od konkrétnych až po všeobecné zákonitosti. Z toho sa vytvorí základ jeho schopností riešiť problémy v ďalších rokoch. Táto láskyplná obojsmerná komunikácia je základom komplexného mechanizmu myslenia.

Z pozorovaní detí vo veku 17 – 24 mesiacov vyplynulo, že deti, ktoré denne počúvali DVD „Baby Einstein“, mali menšiu slovnú zásobu než deti, s ktorými sa rodičia či opatrovateľky „len“ hrali.

Ďalším faktorom pre rozvoj intelektu je stimulácia citových zmyslov. Je menej známe, že kožné tkanivo je podobné mozgovému tkanivu – veľa hladkania, spevu a pestovania dieťaťa je priamou cestou k mozgu.

Ľudský dotyk, veľa piesku a vody – to je senzorická stimulácia v prvých rokoch života dieťaťa. Lezenie po stromoch je pre dieťa najúčinnejším sérom proti návšteve logopéda kvôli nesprávnej výslovnosti. Obrazovka navodí u malého dieťaťa stav „tranzu“ a ono často zabudne na svoje telo. Po citovom rozrušení, kedy jeho nervová sústava hltá digitálne elektronické vzruchy, sa dostavia abstinenčné príznaky: kolísavé nálady, nervozita, konflikty s rodičom, ktorý mu „vzal“ tablet, agresia, údery.

Po piatom roku života

Na základe výskumov existujú presvedčivé dôkazy o tom, že po 5. roku veku dieťaťa niektoré televízne programy môžu mať pozitívny vplyv na jeho vývoj. V prvom rade sem patria interaktívne programy (s priamymi otázkami), ako napríklad Dora The Explorer (Objaviteľka Dora). Samozrejme, aj od tohto veku je potrebné kontrolovať „screen time“ (čas strávený pred obrazovkou) maximálne na jednu hodinu denne. O programoch, ktoré bežia „iba“ v pozadí, vysvitlo, že môžu narušiť prebiehajúcu činnosť dieťaťa a jeho aktuálna pozornosť bude rozbitá. Podľa pozorovaní dospelý človek dokáže zostať „v pokoji“, teda bez telefonovania, e-mailu, messengeru a sms-iek, len 11 minút. Poruchy pozornosti dieťaťa vyrastajúceho v takomto prostredí tak začíname chápať ako „prirodzený proces“ a na určité typy porúch pozornosti pozeráme ako na „kultúrne dodatky“.

Spoločné sledovanie televíznych programov či internetu od tohto veku dieťaťa prinesie účinok, ktorý ovplyvní vývin dieťaťa. Zákazy zvyčajne nevedú k ničomu. Pri spoločnom používaní technológií sa obojstranná komunikácia zachováva. Tiež sa oplatí po ukončení takejto činnosti zapojiť deti do reálneho života. Zo skúmania rôznych „poučných“ digitálnych programov sa totiž jednoznačne ukázalo, že síce spôsobujú rozvoj v oblasti techniky, ale, žiaľ, očakávaný účinok transferu v reálnom živote zaostáva (tzn. že nedochádza k prenosu ani vedomostí, ani obsahu). Pri humánnej mediácii však k transferu dochádza.

V oblasti sociálnej inteligencie u väčších detí je zjavné, že nedokážu správne „čítať“ z tváre svojich vrstovníkov. Aj „čítanie úmyslov“ priateľov je u nich veľmi ťažkopádne. Priateľstvo im spôsobuje stres. Je čoraz typickejšie vyhýbanie sa očnému kontaktu – je pre nich oveľa jednoduchšie byť spolu tak, že sú si pritom vzdialení (chatovanie s inými vzdialenými osobami alebo aj s prítomnými).

Pomaly sa dostávame k diagnóze autizmu…

logos-10-2019-depositphotos-41330825.jpg

Rozptýlený inteligenčný profil

Programy fungujú v určitej konštelácii digitálnych prostriedkov, tzn. že niektoré neurálne vzťahy sú posilnené, kým iné zaostávajú. Príliš veľa, respektíve príliš málo spojení však neumožňuje harmonické fungovanie jednotlivých oblastí.

Dnes má každé štvrté dieťa nejaký typ poruchy učenia. Veľmi často sa vyskytuje „choroba“, že aj u detí s veľmi vysokým IQ nad 120 sú kognitívne kľúčové schopnosti trvalo rozptýlené. To znamená, že niektoré ich schopnosti sa nachádzajú v extrémne vysokých pásmach (napríklad, zrakové spracovanie), kým iné schopnosti sú veľmi narušené (napríklad, sluchové spracovanie alebo rôzne druhy pozornosti). Prakticky to znamená, že dieťa cíti, že nie je hlúpe, ale niečo mu spôsobuje neskutočné trápenie: sledovanie vyučovacej hodiny, spracovanie textu, gramatika alebo jazyky. Akoby ho v škole prenasledoval „jeho vlastný tieň“. Analogicky by sme to mohli opísať takto: v garáži máme skvelé auto so silným motorom, lenže dve pneumatiky má prepichnuté a štartér tiež nefunguje. Takýmto autom je len veľmi ťažké vycúvať z garáže a používať ho. Je to málo na to, aby človek prežil šťastný a úspešný život.

Vedci zaoberajúci sa výskumom mozgu upozorňujú, že počítačové hry jednoznačne rozvíjajú „multitaskingovú“ oblasť pozornosti, tzn. vnímanie viacnásobných vzruchov v rovnakom čase, spracovanie niekoľkých činností naraz. V podstate ide o rýchle „preskakovanie“ pozornosti z jedného podnetu na druhý. Žiaľ, mozog dnešných detí je menej schopný bežného zamyslenia sa, postrehu či analýzy. Príčiny jednotlivých udalostí ich veľmi nezaujímajú a uprostred záplav informácií sú ochotní prijímať všetko bez kritiky. Nemajú rozvinuté kritické myslenie a len veľmi slabo sú rozvinuté kognitívne schopnosti vyššej úrovne, ako napríklad rozjímanie, analyzovanie alebo zahĺbenie sa. Keď sa dostanú do problémov a tlakov, ich citový svet sa rúca, hladina znášania frustrácie je nízka. Ťažšie úlohy alebo problémy vo vzťahoch okamžite vzdajú.

(Autorka je odborníčka v oblasti kognitívnej vedy.)

Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Új Exodus 6/2019



Súvisiace články

Chceme svet bez kresťanov!|Logos 2 / 2015 | Tímea Frechet|Z histórie
Človek bez vplyvu|Logos 8 / 2013 | Redakcia |Vyučovanie
Po operácii bez následkov|Logos 9 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Bez modlitby to nejde|Logos 7 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma
Duša bez ducha|Logos 1 / 2015 | Endre Flaisz |Vyučovanie