A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Budete mi svedkami

Naša identita a moc Ducha Svätého ako predpoklady úspešného svedeckého života

logos-10-2019-depositphotos-253592972-2.jpg

„Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda v tomto čase obnoviť kráľovstvo pre Izrael? On im odpovedal: Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec. Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme. (Sk 1,6-8; SEB)

Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista vyvolalo u učeníkov, ktorí sa trápili nad jeho ukrižovaním, obrovskú radosť a eufóriu. Počas 40 dní po svojom vzkriesení sa s nimi Pán stretával a povzbudzoval ich. Keď mal nastať jeho odchod k Otcovi, položili mu zásadnú otázku, týkajúcu sa obnovy izraelského kráľovstva. Židia toho času žijúci pod útlakom Rimanov sa upínali k spomienkam na slávne kráľovstvo Dávida a jeho syna Šalamúna. Učeníci neboli výnimkou, aj oni túžili po tom, aby sa obnovili časy slávneho kráľovstva Božieho ľudu. Mesiáša považovali za politického vodcu, ktorý naplní tieto národné očakávania.

Pán im odpovedal, že časový termín obnovy mesiášskeho kráľovstva Izraela nie je ich vecou. (Dnes vieme, že k nemu dôjde po druhom príchode Pána na konci vekov.) Učeníkom povedal, že ich úloha a kompetencia pre tento čas je úplne iná: majú byť Kristovými svedkami.

Keď dnes kresťania nad týmito Pánovými výrokmi rozmýšľajú, chápu ich ako povolanie k evanjelizácii. Toto pochopenie je, samozrejme, správne, poďme sa ale pozrieť na to, kde naše chápanie niekedy býva nesprávne. Je to v tom, na čo sa sústredíme, keď nad sebou rozmýšľame ako nad Pánovými svedkami. Naše uvažovanie sa spravidla sústreďuje na to, ako ľuďom svedčiť, na to, čo máme hovoriť a urobiť pre to, aby sme získali ľudí pre Krista. Hľadáme metódy, postupy a „marketingové“ stratégie, ktoré by nám pomohli. Pravdaže existujú rôzne pomôcky, letáčiky a manuály, ako byť úspešným nositeľom dobrej správy. Existuje však jeden zaujímavý jav, ktorý môžeme vidieť stále znovu a znovu. Novoobrátení ľudia patria medzi najúspešnejších „evanjelistov“, ktorí privádzajú do cirkevných spoločenstiev stále nových a nových ľudí. Ľudia, ktorí sa práve obrátili, majú totiž čerstvú osobnú skúsenosť s Kristom, tešia sa z nadobudnutej istoty spasenia, a to ich napĺňa túžbou o tom otvorene hovoriť a podeliť sa o niečo, čo reálne zažívajú. Ich svedectvo je tak autentické a mocné.

Všimnime si, že Pán nehovorí: „Budete o mne svedčiť“ alebo „Svedčte o mne každému“, ale hovorí „Budete mi svedkami“. Viac ako o to, čo budeme robiť, mu ide o to, kým budeme. Identita svedka je oveľa dôležitejšia ako samotné svedectvo. Nemáme teda byť ľuďmi, ktorí sa snažia svedčiť, máme byť svedkami. Kto má identitu Ježišovho svedka, dokáže všetkým, čo koná alebo hovorí, zasiahnuť ľudí okolo seba a byť tak živým svedectvom o Kristovi. Inými slovami svedok je viac ako svedectvo, lebo kvalita (dôveryhodnosť) svedka dodáva svedectvu váhu a moc.

Svedok a svedectvo

Keď sa povie svedok, ľudia si väčšinou predstavia človeka, ktorý niečo zažil, videl alebo počul, a o tejto svojej skúsenosti hovorí, čiže svedčí. Svedok by mal byť dôveryhodný a jeho svedectvo pravdivé. Svedectvo je veľmi dôležitým faktorom, ktorý dokáže pomôcť pri rozhodovaní súdneho sporu. Vierohodné svedectvo má teda moc meniť právnu realitu. Dôveryhodné svedectvo o Kristovi pomáha ľuďom vnímať duchovnú realitu a robiť správne rozhodnutia.

Pojem svedok sa v Biblii vyskytuje často a je veľmi dôležitý. Svedkom je napríklad sám Boh, pri spore alebo zmluve medzi dvoma ľuďmi (Gn 31,44.50). Za svedectvo sú považované dosky Desatora (Ex 31,18), archa zmluvy a Mojžišov svätostánok bývajú preto označované ako „truhla svedectva“ (Ex 16,34; Ex 25,22) či „príbytok svedectva“ (Ex 38,21). Tieto predmety boli hmatateľným svedectvom o Bohu, ktorý zachránil svoj ľud a vládne mu.

Svedectvo človeka bolo v biblických časoch niečo veľmi vážené, priam posvätné. Krivé svedectvo bolo považované za ťažký hriech a bolo zakázané v samotnom Desatore, čo ho dáva niekde na roveň vražde, cudzoložstvu, krádeži či modlárstvu. Prikázanie „nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu“ dodnes patrí medzi uznávané základy západnej etiky a právneho systému. Krivý alebo lživý svedok je odsúdeniahodnou osobou, o čom svedčia tieto biblické tvrdenia:

„Falošný svedok patrí medzi 7 ohavností, ktoré Pán nenávidí.“ (Pr 6,16-19; skrátené)

„Pravdivý svedok zachraňuje životy, lež ten, čo vraví lož, je podvodník.“ (Pr 14,25; SEB)

„Falošného svedka trest neminie a ten, čo rozširuje lži, zahynie.“ (Pr 19,9; SEB)

„Ako kyjak, meč a ostrý šíp je človek, čo krivo svedčí proti blížnemu.“ (Pr 25,18; SEB)

Dôležitosť a vážnosť svedectva vidíme tiež na tom, že sám Pán Ježiš obhajoval svoju mesiášsku autoritu svedectvom dvoch svedkov, ktorými boli Boh Otec a skutky, ktoré Ježiš konal (J 5,36-37). To, že sú kresťania povolaní byť svedkami Ježiša v tomto svete, nám teda dáva logiku.

Apoštol Pavol hovorí o šírení evanjelia a o raste cirkvi v inštrukciách, ktoré adresoval svojmu učeníkovi Timotejovi: „Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou v Ježišovi Kristovi a to, čo si skrze mnohých svedkov počul odo mňa, predkladaj verným ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných.“ (2Tm 2,1-2) Vidíme, že aj tu ide o svedkov potvrdzujúcich pravdivosť zvesti, ktorá sa v cirkvi odovzdáva v rámci evanjelizácie a učeníckeho procesu.

logos-10-2019-depositphotos-253594834.jpg

Svedectvo, ktoré máme v sebe

„Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, lebo Duch je pravda. Traja sú, ktorí svedčia: Duch, voda a krv; a tí traja sú jedno. Ak prijímame svedectvo ľudí, Božie svedectvo je väčšie. Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi. A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život.“ (1J 5,5-9; SEB)

Na svete existujú tri duchovné skutočnosti, ktoré svedčia o Ježišovi Kristovi. Je to prítomnosť Ducha svätého na zemi, voda ako živé Božie slovo (Ef 5,26; prípadne môže tiež ísť o vodu krstu) a preliata Kristova krv. Títo traja svedkovia sprostredkúvajú každému veriacemu autentickú duchovnú skúsenosť s realitou Krista, ktorá sa stáva základom pre naše svedectvo o Ježišovi. Keď o ňom hovoríme, nerozprávame ako „teoretickí teológovia“, ale ako ľudia, ktorí poznajú Ježiša a majú s ním osobnú skúsenosť. Nie sme teda rozširovateľmi teórií, ale ľuďmi, ktorí hovoria o niečom, čo prežili a denne prežívajú.

Apoštol Ján tu hovorí, že máme svedectvo sami v sebe, nepochybujeme, sme si istí, a to dáva našim slovám dôveryhodnosť. Kto má Syna, má život, má večný život, ktorého základom je osobné poznanie Otca a Pána Ježiša Krista (J 17,3).

Kľúčom k úspešnému životu svedka Pána Ježiša je naša identita. Pokiaľ v nás pulzuje Kristov život a sme duchovne aktívnymi ľuďmi, máme všetky predpoklady oslobodiť sa od všetkých komplexov a pocitov menejcennosti a ako zdravé a silné osobnosti otvorene hovoriť o tom, čo pre nás Pán vykonal.

Prirodzené schopnosti nie sú rozhodujúce

Reálnou skúsenosťou mnohých (vrátane autora tohto článku) sú intenzívne prežívané pocity vychádzajúce z našich skúseností a zlyhaní, ktoré nás presviedčajú o tom, že na úlohu, do ktorej nás Pán povolal, jednoducho nemáme. Ľudská slabosť je však niečím, čo pre Pána nepredstavuje vôbec žiaden problém. Keď si Pavol Pánovi sťažoval na isté nešpecifikované problémy a obmedzenia (ktoré nazýva tajomným výrazom „satanov anjel v tele“), Pán mu odpovedal: „Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti“ a Pavel to vyhodnotil nasledovne: „Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova.“ (2K 12,9; ROH) Božou vôľou je, aby sme sa naučili používať milosť, ktorú nám dáva, a konať jeho vôľu aj napriek našej slabosti. Platí totiž, že Boh nás stvoril, spasil a povolal na to, aby sme na tomto svete vykonali istú úlohu. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil.“ (Ef 2,10; SEB)

Celá naša duchovná služba vychádza z Božieho povolania a milosti toto povolanie uskutočniť. Písmo hovorí, že aj naše spasenie a večný život sú darom Božej milosti: „Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (R 6,23; SEB)

Keď sa Boh prihovára starozmluvnému Izraelu, používa prostredníctvom proroka Izaiáša nasledujúce slová, ktoré krásne ilustrujú dielo jeho milosti. Izrael je tu vyobrazený ako neplodná žena. V biblických časoch bola neplodnosť obrovskou potupou. Boh hovorí o zázraku, pri ktorom sa z neplodnej opustenej ženy stane matka mnohých: „Zaplesaj neplodná, čo si nerodila, zajasaj a výskaj, hoci si nepoznala pôrodné bolesti, lebo bude viac synov opustenej ako synov vydatej, hovorí Hospodin. Rozširuj miesto pre svoj stan, rozťahuj plachty svojich príbytkov, nezužuj ich, naťahuj svoje povrazy a upevňuj stanové kolíky! Veď napravo aj naľavo sa rozšíriš. Tvoje potomstvo ovládne národy a obsadí spustnuté mestá.“ (Iz 54,1-3; SEB)

Každý z nás isto túži naplniť svoje povolanie stať sa duchovným rodičom množstva detí, ľudí, ktorým pomôžeme spoznať Krista a poslúžime im k nadobudnutiu spasiteľnej viery. Niekedy sa aj trápime a pripadáme si ako neplodná žena. Jednoducho potrebujeme uveriť v Božiu milosť pôsobiacu v nás. Ak máme v sebe svedectvo, žijeme s Kristom a priznávame sa k nemu, z doposiaľ neplodných ľudí sa rýchlo môžu stať duchovní rodičia veľkého množstva detí. Tento jav zvykneme nazývať prebudením. Keď budeme svedkami Ježiša, nebudeme musieť o prebudení iba snívať a uvidíme ho vo svojich životoch a zboroch.

logos-10-2019-depositphotos-178258032.jpg

Prijmete moc Ducha Svätého

Cieľom tohto textu je presvedčiť čitateľov, že všetci sme použiteľní pre Pána a pre naplnenie Veľkého poslania (Mt 28,18-20). Pán hovorí, že mu budeme svedkami, no ešte predtým hovorí, že prijmeme moc Ducha Svätého, ktorý na nás zostúpi. To, čo nám pomáha, nie je iba Božia milosť, ale tiež priama intervencia Božskej osoby Ducha Svätého v našich životoch. Ide o letničnú skúsenosť „krstu“ alebo „naplnenia“ Duchom Svätým. Je to niečo, čo je pre kresťanský život svedectva nevyhnutné. Táto letničná skúsenosť je pre plnohodnotný kresťanský život nevyhnutná a je k dispozícii každému, kto uverí. Peter vo svojej „letničnej kázni“ hovorí: „Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2,38; SEB) Práve pre toto dnes letnično-charizmatické kresťanstvo predstavuje najdynamickejšie rastúcu časť celosvetového kresťanstva. Letniční kresťania sú najúspešnejšími misionármi preto, že ich svedectvo je ovplyvnené tým, čo s Bohom každodenne zažívajú, je autentické a spojené s Božou mocou.

Je to práve prítomnosť Ducha Svätého v našich životoch, čo nás robí schopnými akejkoľvek duchovnej služby, samozrejme, podľa toho, do ktorej nás Pán povolal. Ak sa cítime slabí a nedostatoční, platia nasledujúce slová apoštola Pavla: „Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, čo skúma srdcia, pozná zmýšľanie Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh. Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (R 8,26-30; SEB)

Božie povolanie pre naše životy je niečo fantastické, začína sa „predzvedením“ a končí sa oslávením. Medzi tým existuje dlhá cesta nášho života, počas ktorej sa dávame Bohu k dispozícii a napĺňame jeho vôľu. V tom všetkom nám pomáha Duch Svätý. Klasickou letničnou skúsenosťou, ktorú zažijú ľudia naplnení Duchom Svätým, je dar hovorenia v jazykoch. Takáto modlitba je niečím, prostredníctvom čoho sa nás priamo dotýka sila Božieho ducha a pomáha nám tak v ťažkých chvíľach. Je to presne tá sila, ktorá nás činí vierohodnými a úspešnými svedkami Ježiša Krista.

Božie kráľovstvo a svedectvo

Keď Pán Ježiš hovoril o posledných časoch, spomenul nasledujúcu vec: „A toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“ (Mt 24,14; SEB) Keď som túto pasáž čítal, vždy som ju chápal tak, že podmienkou druhého príchodu Pána je to, aby bolo zvestované evanjelium vo všetkých národoch sveta. Nikdy som si ale poriadne nevšimol, že aj v tomto výroku je obsiahnuté slovo svedectvo. Keď si toto Pánovo vy­hlásenie čítam dnes, domnievam sa, že nehovorí len o tom, že v nejakom národe zaznie posolstvo evanjelia. V každom národe na svete bude zvestované „evanjelium kráľovstva na svedectvo“.

Božie kráľovstvo je všade tam, kde Boh kraľuje, kde sa prejavuje jeho vplyv na ľudí a naplňuje sa jeho vôľa. Je tam, kde v ľudských životoch vládne „spravodlivosť, pokoj a radosť“ (R 14,17) a kde sa prejavuje Božia moc. Práve tieto javy, ktoré ľudia v súvislosti s kázaním evanjelia zažívajú, sú svedectvom pre národy. Svedectvom nielen o tom, že Boh existuje, ale aj o tom, že jedinou cestou k Bohu a k spaseniu je jeho Syn Ježiš Kristus. Ak sa má toto diať v každom národe na zemi, domnie­vam sa, že nás ešte čaká veľké celoplanetárne prebudenie. Buďme toho súčasťou!



Súvisiace články

Bože, pomôž mi!|Logos 1 / 2016 | Redakcia |Skutočný príbeh
Všetko mi začalo dávať zmysel|Logos 10 / 2019 | Redakcia |Skutočný príbeh
Život mi začal dávať zmysel|Logos 4 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svědectví manželů Píše|Logos 10 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Z temnoty do svetla života|Logos 2 / 2019 | Redakcia |Skutočný príbeh