Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Dôležité je naučiť sa tvoriť, nie iba dostať a mať

hlavna-opt-2.jpegManželov Martina a Ivetu Popovičovcov z Kresťanského spoločenstva Milosť v Banskej Bystrici netreba predstavovať. Martin svojou hrou na klávesy sprevádza chvály na pravidelných bohoslužbách. Spolu s manželkou vedú záujmový krúžok, v ktorom učia deti rôznym zručnostiam v hudobnej aj spoločenskej oblasti. Táto ich práca nedávno vyvrcholila vydaním CD detských chvál Ježiš - Môj hrdina. To, čo o nich mnohí nevedia, je skutočnosť, že sú obaja úspešnými profesionálnymi hudobníkmi. Martin je sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde pôsobí aj Iveta ako dirigentka speváckeho zboru. Na prácu a službu manželov Popovičovcov sme sa opýtali v nasledujúcom rozhovore.

Ako sa mladý človek dostane na životnú dráhu operného interpreta a dirigentky?

Za týmto všetkým sú dlhé mesiace a roky usilovného štúdia na konzervatóriu a Vysokej škole muzických umení, strávené za klavírom v zoznamovaní sa s partitúrou, hľadaním správnej speváckej techniky, štúdiom operných postáv, charakterov... Na to všetko ste prirodzene dostali talenty od Boha, podstatné však je, tak ako je to napísané v Božom slove, ako s týmito talentami vy sami naložíte. Po tomto dlhom čase štúdií sme absolvovali nejaké konkurzy a profesionálna dráha sa mohla začať.

ivetka-opt.jpegPredstavuje práca v opere kolotoč skúšania a vystupovania, alebo je to inak? Ako vyzerá život operného sólistu?

Martin: V podstate sa táto otázka stala aj odpoveďou. Je to podobne ako na kolotoči. Počas divadelnej sezóny sa neustále nacvičujú nové diela, kde sa skúša dvojfázovo a večer sa samozrejme hrajú predstavenia. Stane sa aj to, že počas jedného dňa musím skúšať aj dve charakterovo rozdielne postavy a večer ešte odspievať predstavenie. Hoci sa hovorí, že prácu si netreba nosiť domov, v tejto profesii to nie je možné. Avšak sezóna trvá len desať mesiacov a preto cez letné prázdniny sa kolotoč zastaví, a ak náhodou nemáte iné vystúpenia, môžete na chvíľu vystúpiť.

Čo počúva operný spevák? Iba vážnu hudbu?

Martin: Od rána do večera pracujem s vážnou hudbou, počúvam spev kolegov a samozrejme aj svoj. Okrem toho, keď nie som veľmi unavený, rád si vypočujem operu, prípadne iné žánre vážnej hudby z nahrávok alebo naživo na koncertoch, avšak vo výbere som prieberčivý, hlavne čo sa týka interpretov.

To však zďaleka nie je všetko. Doma sa potešíme v prvom rade počúvaním dobrej kresťanskej hudby, a to najmä ak ide o gospel v černošskom podaní alebo jazz.

Kto sú vaše profesionálne vzory?

Martin: Prvým vzorom bola pre mňa moja profesorka na konzervatóriu, dnes už národná umelkyňa pani Dagmar Rohová, ktorá bola sólistkou Štátnej opery v Banskej Bystrici. Neskôr počas štúdia na VŠMU môj ďalší pedagóg doc. Peter Mikuláš, ktorý je stále profesionálne činný, spieva na rôznych svetových operných pódiách. Zo svetovej scény je mojím veľkým vzorom americký barytonista Sherrill Milnes. Pre nás spoločne je vzorom ten, kto robí hudbu rád, dobre a na profesionálnej úrovni, a od ktorého sa môžeme niečo naučiť.

To, že Boh existuje, bolo pre mňa samozrejmé, ale to, že je živý a môže v mojom živote niečo urobiť, som nevedela

Okrem profesionálnej kariéry ste obaja aktívnymi členmi banskobystrického Kresťanského spoločenstva Milosť, ako ste sa stali kresťanmi?

Martin: V našej rodine sa o Bohu nehovorilo a neboli sme k žiadnej viere vedení. Mojej babke však jedného času svedčila iná babka a ona ma priviedla na zhromaždenie do Popradu. Vtedy som mal asi 14 rokov, a keď dal pastor výzvu pre ľudí, ktorí ešte nie sú spasení, ja, hoci som väčšie rozhodnutia nikdy nerobil hneď, neváhal som. Vyšiel som na výzvu a bol som hneď pokrstený aj Duchom Svätým. Aj keď som v Boha uveril, trvalo mi nejaký čas, kým som Ho začal hľadať a nasledovať. Ani neviem ako, ocitol som sa vo chválach, kde som mal hrať na klavír a to som v tom čase ešte nevedel. Moje myslenie sa zmenilo, začal som byť cieľavedomý, služba formovala môj charakter. Toto všetko sa neudialo naraz, dozrieval som postupne. Aj dnes viem, že Boh má so mnou plán, veľa dobrých vecí je predo mnou a nikdy nezabudnem na Božie zázraky v mojom živote, napríklad uzdravenie chrbtice, (bez toho by som už dnes nechodil), zmenila sa aj moja finančná situácia - keď som išiel študovať, nemal som ani korunu, ale Boh sa o mňa stále postaral, a aj stará. Jeho moc je neobmedzená, viem, že je živý, a vždy ho mám za čo chváliť. Boh ma v živote chránil dokonca aj pred znovuzrodením. Bez následkov som prežil viac dobrodružstiev. Ako dieťa som spadol z vyhliadkovej veže na betón, alebo keď som liezol po strome, ktorý sa celý so mnou vyvrátil a spadol. Boh je úžasný, našiel ma, i keď som Ho nehľadal, a priznal sa ku mne. Dnes viem, že jediná cesta k večnému životu je prijatie Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to úžasná Božia milosť, ktorá nemá hraníc a je pre všetkých ľudí, ktorí sa priznajú k Bohu a nasledujú Ho.

Iveta: Ja pochádzam z klasickej slovenskej katolíckej rodiny. To, že Boh existuje, bolo pre mňa samozrejmé, ale to, že je živý a môže v mojom živote niečo urobiť, som nevedela. Trochu som čítala Nový zákon, ale skôr ako rozprávku, ktorá bola a už nie je. Ešte ako dieťa pri rozhodovaní, čo pôjdem študovať, som sa rozhodla, že chcem robiť niečo, čo bude naozaj hodnotné. Učila som sa dobre, a aj učitelia ma povzbudzovali k tomu, že raz by zo mňa mohla byť právnička alebo ekonómka, ale ja som sa už vtedy rozhodla, že chcem slúžiť Bohu. Na konzervatóriu a VŠMU som teda vyštudovala odbor cirkevná hudba. Aj napriek sklamaniu ľudí, ktorí pôsobili v tejto oblasti v katolíckej cirkvi, ja som chcela byť tá, ktorá vydrží. Vďaka Pánovi, keď som sa dostala do bližšieho kontaktu s Martinom, teraz už mojím manželom, zistila som, že Božie slovo môže byť realita aj dnes a služba, ktorou som chcela na Pána zapôsobiť, nie je správna. Začala som Bibliu čítať viac, kládla som otázky sebe aj druhým a po nejakom čase som sa išla na tých „sektárov“ pozrieť. Od toho času sa môj život absolútne zmenil, moje zmýšľanie, postoje, pocity, skrátka všetko. Najviac sa ma dotklo poznanie o Duchu Svätom, to som predtým vôbec nezažila, a keď sa aj v kostole spomínal Duchu Svätý, pýtala som sa, kto to je. Po birmovke, keď sa nič navonok ani v mojom vnútri nezmenilo, som sa dokonca bála, že je to preto, lebo som sa nepomodlila modlitbu, ktorá k tomu bola predpísaná v modlitebnej knižke a ja som ju objavila až týždeň potom. Dnes mám s Pánom osobný vzťah a množstvo zázrakov, ktoré pre mňa urobil ani neviem spočítať. Spomeniem iba tie najväčšie - naša dcérka Esterka a to, že môžem Pánovi slúžiť v Duchu a v pravde.

martin-opt.jpegV Kresťanskom spoločenstve sa spoločne venujete službe deťom, povedzte nám niečo o tom, ako vplývať na mladú generáciu a ako im odovzdávať kresťanské hodnoty?

Vychovať iba dobrých spevákov, hudobníkov, či tanečníkov nie je pre nás prvoradé. Tým, že sa deti niečomu venujú, majú pred sebou určitý cieľ, a pritom sa postupne učia svoju prácu vylepšovať. A ak sa tento cieľ využíva na Božie účely, môžeme im ukazovať Božie hodnoty. Práca s deťmi nie je jednoduchá, a často si vyžaduje autoritatívny prístup. Mladých ľudí musíte usmerňovať, aby sa naučili vnímať čo je správne a hodnotné pre nich do budúcnosti. My sami sme takúto možnosť nemali vždy, aby nás niekto k niečomu viedol, na veľa vecí sme museli prísť sami a vieme, že prebojovať sa cez to nie je ľahké. Snažíme sa im odovzdať to, čo už vieme, aby mohli napredovať rýchlejšie, ale s tým, že na vlastnej koži okúsia, že niečo vedieť nie je zo dňa na deň. Sami musia na tom pracovať, tým sa mení aj ich charakter, a naučia sa vážiť si prácu iných ľudí. Dôležité je, aby si aj rodičia našli čas pre svoje deti a podporovali ich činnosti. Jeden z faktorov, kde je ich pomoc najdôležitejšia, je vytrvalosť. Deti sú dosť nestále, najradšej by robili všetko, no nič poriadne. A tu je rodičovské usmernenie veľmi potrebné. Základná vec, ku ktorej deti vedieme, je naučiť sa tvoriť, nie iba dostať a mať.

Výsledkom vašej spoločnej práce je nové detské CD: „Ježiš - Môj hrdina“, v podaní hudobnej skupiny OLIVKY. Mohli by ste nám ho predstaviť?

Pri práci s deťmi sme cítili potrebu vlastných detských piesní, a keď pastorka Anka priniesla detské CD z austrálskeho Hillsongu, ich radostné chvály deti naozaj zaujali. Postupne sa spracovávali jednotlivé piesne, na ktorých okrem nás pracovali Anka Křížová a Janka Belková. Výsledkom je kompletný slovenský preklad austrálskeho CD s názvom Jesus is my Superhero.

Aká je vízia vašej služby do budúcnosti?

Hlavným cieľom je vychovať z mladých ľudí dobrých služobníkov. Veľa vecí sa nám už naplnilo, deti slúžia iným deťom, ich počet sa oproti začiatkom strojnásobil, a aj my sme hneď nevedeli, kde čerpať námety, piesne... Pán je verný, modlili sme sa za to a dnes máme toľko materiálov, že ich ani nestíhame spracovávať. Tešíme sa z toho, že vedenie zboru a aj rodičia túto službu podporujú. Práve sme začali nacvičovať prvé hudobno - dramatické dielo - muzikál Mojžiš, a pripravujeme piesne pre ďalšie CD. Každú nedeľu a aj počas konferencií slúžime detskými chválami na besiedke a tieto aktivity radi pripravujeme aj pre ostatné deti, čo sa nám darí napĺňať v letnom detskom tábore. V tomto by sme chceli pokračovať.

Ďakujeme za rozhovor.



Súvisiace články

Nie cynizmu|Logos 3 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Ovca nie je všežravec|Logos 4 / 2012 | Jaroslav Kříž |Téma
Viera je poslušnosť|Logos 5 / 2015 | Daniel Šobr |Zamyslenie
Ako je to so Svätým Duchom|Logos 12 / 2018 | Jaroslav Kříž |Vyučovanie
Boh je Bohom rastu|Logos 12 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma