Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)

Kto je Ježiš Kristus

logos-2020-12-depositphotos-15004251-1.jpg

Pán Ježiš Kristus je v živote veriacich tou najdôležitejšou osobou. Pravdu povediac, malo by to platiť o každom človeku. A keď sme Ježiša prijali za Pána, vôbec nie je jedno, čomu ohľadom Jeho osoby veríme.

Pavol sa modlil, aby sme Boha poznali pravým poznaním, a keď sa Jób dohadoval so svojimi priateľmi o Božej spravodlivosti, Všemohúci ich rozhovor pozorne počúval. Na Jóbových priateľov sa rozhneval, že o Ňom nehovorili tak správne ako Jób. Je zarážajúce, koľko je o osobe Ježiša Krista mylných názorov a zdá sa, že to nikomu neprekáža. Problém spočíva v tom, že ohľadom Božej osoby nevyhnutne musíme veriť správne. Keď sa naše predstavy odchýlia od Božieho slova, keď dôjde k odchýlke, Pán Ježiš sa prestane prejavovať v našom živote a toto miesto radi zaujmú zlí duchovia. Pavol to vyjadruje nasledovne: „Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate.“ (2Kor 11,4) Ak ľudia zmenia evanjelium (dobrú správu, Božie slovo), pozmenia sa tvrdenia o Ježišovi a už nehovoria o tom, ktorý skutočne žije. Nutným dôsledkom toho je, že sa zmení duch, ktorý pôsobí v životoch ľudí. Prestane pôsobiť Svätý Duch, Duch pravdy, a namiesto Neho pôsobí v ľuďoch duch klamu. Preto je užitočné, keď pri vyučovaniach o Ježišovi neustále čerpáme z Božieho slova. Teraz sa pozrieme na tri oblasti osoby Mesiáša z biblického hľadiska. Po prvé, Biblia tvrdí, že Ježiš je dokonalý Boh, po druhé, že je dokonalý človek, a potom sa pozrieme, ako Boží Syn v tele fungoval počas svojho života na tejto zemi.

Ježiš Kristus – dokonalý Boh

Samozrejme, v Božom slove nájdeme veľa pasáží, ktorými môžeme dokázať fakt, že Ježiš je dokonalý Boh, ale teraz sa pozrieme na 1. kapitolu Listu Židom, kde nájdeme výroky, ktoré úplne postačujú na to, aby sme dokázali, že Ježiš je Boh.

1. „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky.“ (Žd 1,1–2a) V samotnom úvode tohto listu nám jeho pisateľ pripomína skutočnosť, že v minulosti Boh hovoril cez ľudí, ktorých si vyvolil, ale teraz sa k nám prihovoril v Synovi. Ďalej čítame, že tento Syn sa stal dedičom všetkého (úplne všetkého). Keďže sa Ježiš stal dedičom všetkého, my sa stávame spoludedičmi. Keby nebolo dediča, nie sú ani spoludediči.

2. „Ním stvoril veky…“ (verš 2b) Ešte pred začiatkom jestvovania všetkého tu bol Boží Syn. Korešponduje to s 1. kapitolou Evanjelia podľa Jána, kde je napísané nasledovné: „Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo.“ (Jn 1,3)

3. „Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty…“ (verš 3a) Ježiš v plnej miere odráža podobu Boha. Áno, aj človek je stvorený na Božiu podobu, ale rozdiel je v tom, že Boží Syn má život sám v sebe, zatiaľ čo veriaci ho majú vďaka tomu, že veria v Syna Božieho. Ak neveria, život strácajú a Boží obraz mizne.

4. „… udržuje všetko svojím mocným slovom…“ (verš 3a) Ak niekto pochybuje o veľkosti a sláve Syna Božieho, Pána Ježiša Krista, nech sa chvíľu pozerá na vesmír s pripomienkou toho, že všetko, čo vidí, je udržované Jeho slovom.

5. „… posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov;“ (verš 3b) Žiadny obyčajný človek nemôže spôsobiť očistenie od hriechov, a to dokonca ani od tých svojich. Iba svätý Boh v tele, bez dedičného hriechu, môže spôsobiť očistenie od hriechu.

6. „… toľko je dôstojnejší ako anjeli,“ Verše 4–7 hovoria o rozdiele medzi Synom Božím a anjelmi. Niektoré kruhy, ktoré sa mylne považujú za kresťanské, tvrdia, že Pán pred tým, ako sa zjavil v tele, bol archanjelom Michaelom. Nielenže je to teologická hlúposť a heréza, ale je to i urážka Všemohúceho, keď Ježiša dávajú na úroveň anjelov. Anjeli, samozrejme, majú svoju dôstojnosť, ale sú to služobné bytosti, ktoré vykonávajú príkazy a Pán ich vysoko prevyšuje, lebo aj anjeli boli stvorení skrze Neho.

7. „On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom,“ (verš 7) A títo služobníci sa klaňajú Synovi Božiemu. „A nech sa mu klaňajú všetci anjeli Boží!“ (verš 6b)

8. „Tvoj trón, ó, Bože, je na veky vekov a žezlo spravodlivosti je žezlom jeho kráľovstva.“ (verš 8) O kom sa tu hovorí? Stále o Božom Synovi – Jeho trón je naveky a v Jeho kráľovstve vládne spravodlivosť.

9. „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť;“ (verš 9a) Možno sa vám bude zdať, že tento výrok nejako zvlášť nepotvrdzuje, že ide o Božské vlastnosti, ale je tomu tak. Kto z nás môže povedať, že vždy nenávidí hriech? Niekedy sa nám zdá veľmi atraktívny a nespáchame ho iba preto, lebo sa bojíme Boha. Taktiež niekedy konáme spravodlivo nie preto, že sa s tým úplne stotožňujeme, ale preto, že vieme, že pred Pánom je to správne (napr. odpustenie). Na rozdiel od nás Pán skutočne nenávidí hriech – pokúšať Ho na hriech je zbytočné.

10. „… preto ťa pomazal, ó, Bože, tvoj Boh olejom plesania nad tvojich účastníkov.“ (verš 9b) Aj tu môže niekto namietnuť, že to nijako nepotvrdzuje Boží charakter, a opäť môžeme povedať: Ale áno, potvrdzuje. Duša človeka musí znášať toľko tlakov, že sa nám život často zdá neradostný. To je dôvod, prečo nás Biblia povzbudzuje, aby sme v spáse našej duše našli potešenie a radosť. Buďte si istí, že Ježiš nebojoval s depresiou (okrem času v Getsemane) a bol úplne šťastnou bytosťou. Bol a je najradostnejší zo všetkých.

logos-2020-12-depositphotos-78354924.jpg

11. „Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk;“ (verš 10) Tento verš predsa nemôže nechať nikoho na pochybách, že ide o Božskú osobu. Pripomínam, že stále sa hovorí o Synovi Božom, o Mesiášovi. Človek nevie stvoriť vôbec nič. V stvorení môžeme vidieť nielen obrovskú stvoriteľskú moc, ale aj inteligenciu a tiež autorov zmysel pre harmóniu a krásu.

12. „… Ty zostávaš, (…) Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú.“ (verše 11b–12) Áno, iba Boh sa nemení, nestarne, neslabne ani sa nevyvíja, lebo je dokonalý. My starneme, svet starne a speje k úplnému koncu. To, že Biblia na viacerých miestach tvrdí, že všetko zmizne, roztaví sa, bude zvinuté ako plášť a miesto tomu nebude nájdené, je podľa môjho názoru dôkazom, že Biblia je inšpirované Božie slovo. Ľudia si väčšinou nechcú priznať, že všetko speje ku koncu a myslia si, že keď niečo skončí (ľudský život, rastlina, hviezda), automaticky vznikne niečo nové. Áno, je to pravda, ale iba sčiastky, v skutočnosti všetko speje k svojmu koncu. A ten, kto zem i nebesia zvinie ako plášť, je Mesiáš.

13. „A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?“ (verše 13–14) Znovu je tu zvýraznený rozdiel medzi Synom Božím a anjelmi. Syn sedí po Otcovej pravici.

Ježiš Kristus – dokonalý človek

Na základe 1. kapitoly Listu Židom sme nespochybniteľným spôsobom preukázali, že Ježiš Kristus je dokonalý Boh so všetkými vlastnosťami a schopnosťami, ktoré Božskej osobe prislúchajú, a z 2. kapitoly tohto listu budeme dokumentovať, že Ježiš Kristus je dokonalý človek a taktiež, prečo to tak musí byť. Začneme jednou veľmi zaujímavou výpoveďou Božieho slova: „Lebo nie anjelom Boh podriadil budúci svet.“ (verš 5) Vyplýva z toho, že súčasný svet (vek) je poddaný anjelom. Žiaľ, ide o anjelov padlých. Ježiš nazýva satana kniežaťom tohto sveta. Národy ovládli tieto padlé bytosti, a preto všetky náboženské systémy národov nutne skončia v uctievaní falošných bohov. Výnimkou je Izrael, ktorý si Boh ponechal ako svoje vlastníctvo, ale aj tu, žiaľ, dochádzalo k tomu, že sa národ odchyľoval a slúžil modlám a falošným bohom. Avšak vek, ktorý prichádza – 1000-ročné kráľovstvo – nebude poddaný anjelom. Komu teda bude poddaný, kto mu bude vládnuť? Odpoveď je jednoznačná: človek.

Text, ktorý preberáme, ďalej pokračuje: „A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?! učinil si ho čosi málo menším od anjelov, slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. Všetko si poddal pod jeho nohy. Lebo tým, že mu poddal všetko, nenechal ničoho jemu nepoddaného. No, teraz ešte nevidíme, že by mu bolo všetko poddané.“ (verše 6–8) Je tu citovaný 8. žalm. Keď tento žalm čítame, tak sa naša hruď začne nadýmať pýchou, aké sme my významné tvory – veď predsa Boh nás urobil strážcami všetkého. Musíme trochu spomaliť a uvedomiť si, že táto pasáž sa predovšetkým vzťahuje na Ježiša Krista. Bez Neho by sa žiadna vláda nad stvorenstvom nekonala. Veď ďalej Písmo hovorí: „Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou.“ (verš 9a) Čítame, že Ježiš bol učinený menším od anjelov a predtým v 1. kapitole sme vo veršoch 4–7 čítali, že Pán je väčší, dôstojnejší ako anjeli. Toto zdanlivé protirečenie sa dá veľmi jednoducho vysvetliť, a to tým, že Ježiš bol učinený menším od anjelov nakrátko, na málo, na čas, aby okúsil smrť. Anjeli nezomierajú, človek áno. Keďže anjeli nezomierajú, nemôžu sa ani znovuzrodiť, preto sa na nich nevzťahuje spasenie. Ježiš okúsil smrť, a preto sa stal ešte vyvýšenejší, ovenčil svoje meno slávou, keďže vstal z mŕtvych. Stále hovoríme o tom, že Ježiš je skutočne dokonalý človek, a ako človek musel okúsiť smrť pre záchranu mnohých „preto, aby mnohých synov priviedol do slávy“ (verš 10).

V ďalšom verši je uvedené, že Pán sa stal človekom natoľko, že veriacich nazýva svojimi bratmi: „Lebo ako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi, keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred zhromaždenia ti budem spievať chvály.“ (verš 11–12). Pán Ježiš je posväcujúci, ostatní sa stávajú bratmi preto, lebo sa posväcujú. Na to, aby sa Mesiáš stal bratom, musel prijať ľudské telo. Svojou smrťou a vzkriesením potom oslobodil svojich súrodencov od strachu zo smrti, ktorý zviera každého človeka. Sláva Bohu!

Život Pána Ježiša Krista v tele

V predchádzajúcom texte sme dokladovali, že Mesiáš Pán Ježiš Kristus je dokonalý Boh a zároveň je v plnej miere človekom. Položme si otázku, ako vlastne prebiehal Pánov život tu na tejto zemi od počatia po nanebovstúpenie. Je dôležité zdôrazniť, že Pán, hoci je rovný Bohu, sám seba obmedzil a na zemi pôsobil ako človek.

POČATIE – Samozrejme, že veríme v nepoškvrnené počatie. (Keď používame tento termín, máme na mysli počatie Pána Ježiša Krista, a nie počatie Márie, čo je teologický nezmysel, ktorý šíri tradícia.) Keď Máriu zatienil Svätý Duch a uverila Božiemu slovu, počatie začalo. Preto Pán nebol, ani nemohol byť zaťažený tzv. dedičným hriechom.

SVӒTÁ KRV JEŽIŠOVA – Jedno z najdôležitejších vyhlásení Biblie je, že život je v krvi. V obyčajnej ľudskej krvi je život biologický, nie večný. A tu sa dostávame k ďalšiemu rozdielu medzi človekom ako potomkom Adama a človekom – Nazaretským Ježišom. Mimochodom, pre Neho Biblia používa termín druhý človek: „Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba.“ (1Kor 15,47) Pán Ježiš Kristus mal v sebe večný život. Tento večný život, zoe, bol v Jeho krvi. Pripomínam, že túto kvalitu nemala krv Adamova ani pred pádom do hriechu. Je pravda, že na začiatku sa v Adamovej krvi nenachádzal hriech, ale nebol tam ani večný život, preto musel Adam chodiť v raji k stromu života. (Prirodzene, týmto stromom je Mesiáš.)

logos-2020-12-depositphotos-63706489.jpg

JEŽIŠ BOL OBMEDZENÝ TELOM – Samozrejme, že o dieťa – Ježiša muselo byť postarané, ako o každé iné dieťa. Keď sa učil chodiť, veľakrát spadol a pri svojej tesárskej práci niekedy zaťal aj vedľa. Hoci bol obmedzený ako každý iný človek, môžeme povedať, že žil dokonalý život.

NIKDY NEZHREŠIL – Keď povieme, že nezhrešil, nemyslíme tým iba hriešne skutky, ale Pán bol dokonalý i vo svojich myšlienkach, vo svojej komunikácii, reakciách, vo všetkom. Keď Ho učeníci prosili, aby im ukázal Otca, jasne odpovedal, že kto videl Jeho, videl tiež Otca. Keď vyučoval, hovoril to, čo Mu hovoril Otec. Jeho vyučovanie bolo dokonalé, nikdy nepovedal nič, za čo by sa musel ospravedlniť. Preto musíme Božie slovo milovať a brať ho ako dokonalé aj vtedy, keď mu nerozumieme alebo sa nám zdá tvrdé.

JEŽIŠ NEBOL CHORÝ – Keďže tvrdíme, že Ježiš bol bez hriechu, rovnako tak musíme tvrdiť, že Ježiš nebol chorý. Prečo? Lebo choroba je kliatbou zákona, ktorá sa prejaví, keď človek zhreší. Ak by bol Ježiš chorý, znamenalo by to, že bola na Neho uvalená kliatba zákona, teda, že zhrešil. Keďže nezhrešil, mohol zobrať na seba hriech sveta a keďže nebol chorý, mohol na seba zobrať choroby, ktoré sú kliatbami zákona. „Kristus nás vykúpil spod kliatby Zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve, aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha.“ (Ga 3,13–14) Ak veríte, že Pán nikdy nezhrešil, verte, že nebol ani chorý.

JEŽIŠ BOL POSLUŠNÝ – V 2. kapitole Evanjelia Lukáša môžeme čítať, že sa Ježiš rodičom stratil. Našli Ho v chráme, ako debatuje s učencami. Svojej matke vysvetľuje, že Jeho skutok nevychádzal z neposlušnosti, ale z toho, že Jeho najvyššou prioritou je poslušnosť Nebeskému Otcovi. „A on im povedal: Čo to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovu, ktoré im hovoril. A odišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a poddával sa im.“ (Lk 2,49–51a)

JEŽIŠ AKO DIEŤA NEROBIL ZÁZRAKY – Týmto tvrdením Pána nijako nedehonestujeme. Práve naopak, môžeme v tom vidieť Jeho pokoru a úplnú odovzdanosť Otcovi. Prvé zázraky začal robiť, až keď na Neho zostúpil Svätý Duch. Nerobil svojvoľné zázraky, ani keď Ho k tomu vyzval Herodes. Robil iba to, k čomu Ho Duch viedol. Ešte môžeme pripomenúť, že Pán bol v plnej miere vedený Svätým Duchom. Naozaj by ma zaujímal život Ježiša ako dieťaťa, ale musíme sa uspokojiť s tým, že Písmo nám o tom nehovorí.

JEŽIŠ ROBIL IBA TO, ČO MU UKAZOVAL OTEC – Dokonca ani zázraky nerobil z vlastného rozhodnutia: „Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn.“ (Jn 5,19)

PÁN SA STAL OBEŤOU – Tento dokonalý Boží Syn a Syn človeka, ktorý viedol dokonalý život podľa Božej vôle, sa stal obeťou za nás. Preto je táto obeť dokonalá a jedinečná, nemôžeme ju opakovať – je úplne dostatočná na to, aby zdokonalila každého, kto verí. „Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“ (Žd 10,14)

logos-2020-12-depositphotos-55120961.jpg

Keď Ježiš zomrel, potom nasleduje časový úsek, ktorý nie je predmetom dnešného článku, keďže sa zaoberáme tým, ako Mesiáš pôsobil v tele na tejto zemi.

VZKRIESENIE – Aj o tomto okamihu hovoria úvodné kapitoly Listu Židom: „Veď komu kedy z anjelov Boh povedal: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil? A opäť: Ja budem jeho otcom a on mi bude synom?“ (Žd 1,5) Toto je citát z 2. žalmu. Pavol tiež cituje tento text a nedáva ho do súvislosti s narodením Ježiša, ale so vzkriesením: „My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi.“ (Sk 13,32–34) Keď Pán vystúpil do neba, tak sa tam vracia nielen ako Syn Boží, ale aj ako Syn človeka. Víťazstvo je dokonané, Kristus už nikdy nezomiera. Aj tí, ktorí v Neho veria, prešli zo smrti do večného života. „Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (Jn 5,24)



Súvisiace články

Kto bol kto|Logos 9 / 2008 | Rastislav Bravčok |Z histórie
Fascinujúci Kristus I.|Logos 1 / 2019 | Branislav Matušek|Vyučovanie
Prečo Kristus|Logos 10 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Fascinujúci Kristus II.|Logos 2 / 2019 | Branislav Matušek|Vyučovanie
Kristus ukřižovaný|Logos 12 / 2012 | Daniel Šobr |Vyučovanie