A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Gedeon

Zamyslíme sa nad tým, prečo si Boh vyvolil práve Gedeona

„A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch...“ (Žid 11,32 )

Gedeon je vskutku inšpirujúcou postavou. Patrí do Galérie hrdinov viery a nie je náhoda, že je dodnes častým predmetom kázní v cirkvi po celom svete. Aj medzi Židmi sa často stretávame s menom Gedeon, ktoré je pre nich symbolom oslobodenia z područia nepriateľov. V knihe Sudcov je mu venovaný nezvyčajne veľký priestor, z čoho môžeme vyvodiť, že Boh chce, aby sme v príbehu o sudcovi Gedeonovi našli mnoho poučenia a povzbudenia. Zamyslíme sa nad tým, prečo si Boh vybral práve Gedeona a ako ho potom krok za krokom viedol k tomu, aby bez jediného výstrelu bola porazená nepriateľská armáda, ktorá bola neporovnateľne silnejšia a spôsobovala dlhé roky Izraelcom veľa trápenia a poníženia. Čo sa môžeme z tohto príbehu naučiť, aby sa Hospodin postavil za nás a vyslobodil nás od našich nepriateľov?

1. Gedeonove srdce

„A synovia Izraelovi robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin ich vydal do ruky Madiana sedem rokov... A Izrael veľmi schudobnel pre Madiana, preto kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi... A stalo sa, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi pre Madiana...“ (Sd 6;1,6,7a)

Nebudeme sa teraz zoširoka zaoberať otázkou, prečo sa Izrael dostal do tak biednej situácie. Odpoveď je však jednoduchá – pre svoj hriech. Niekedy máme názor, že utrpenie a bieda sú tak veľké, že je to dôvod preto, aby Boh začal konať. Nie je to tak úplne pravda. Dôvodom Božieho konania nebolo úplné zúboženie izraelského národa, ktorý sa dostal do takej situácie, že sa musel skrývať v jaskyniach a dierach, pričom nepriateľ ich pripravil o plody ich práce. Pre Boha utrpenie nie je žiadnym prekvapením, pretože je jednoducho dôsledkom ľudského hriechu. To, čo Boh hľadá, sú ľudia, ktorí hľadajú Jeho a sú ochotní robiť pokánie a vierou sa vinúť k Nemu. Takým človekom bol Gedeon. „A anjel Hospodinov prišiel a posadil sa pod dubom, ktorý je v Ofre, ktorá patrí Joasovi Abiezerskému. A Gedeon, jeho syn, palicou mlátil pšenicu v preši, aby s tým utiekol pred Madianmi. A ukázal sa mu anjel Hospodinov a riekol mu: Hospodin s tebou, udatný mužu! Na to mu povedal Gedeon: Ó, môj pane, ak je Hospodin s nami, prečo prišlo na nás všetko toto? A kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď nám vraveli: Či nás vraj nevyviedol Hospodin hore z Egypta? A teraz nás opustil Hospodin a vydal nás do ruky Madiana.“ (Sd 6,11-13)

Je pozoruhodné, že Gedeon sa na rozdiel od iných biblických príbehov, ktoré opisujú, ako sa človek stretol s Božím poslom, nezľakol a nerobil pokánie. Jedným z dôvodov je, že bol v skutočne kritickej životnej situácii a získanie trochu obilia preňho znamenalo šancu na prežitie. Dôležitejšie však je to, čo sa odohrávalo v jeho srdci. Človek hovorí to, čím preteká jeho srdce a Gedeon to vyjadril hneď nato, ako ho anjel oslovil. Gedeon vedel, že situácia, v ktorej sa on i celý Izrael nachádza, nie je v poriadku. Nehodlal prijať stav, v ktorom sa ocitli, ako Božiu vôľu. Vo svojom srdci sa rozpamätával na Boha, ktorý vyslobodzoval Izrael mnohými zázrakmi. Rozpomínal sa na to, ako Boh bojoval za Izrael, keď vychádzali z Egypta a ako dobyli kananejskú zem. Gedeonova veľkosť sa ukázala práve v tom, že uvidiac anjela nežiadal nadprirodzenú pomoc pre seba a svoju rodinu, ale rozmýšľal nad tým, ako by celý izraelský národ mohol zo svojej šije zhodiť tvrdú ruku nepriateľa. Boh aj dnes hľadá ľudí, ktorí nemyslia iba na seba, ktorých modlitby nie sú orientované na naplnenie ich vlastných potrieb, ale hľadá ľudí, ktorí si uvedomujú, že je potrebné, aby bol národ v masovom merítku vytrhnutý z povier, materializmu a nemorálnosti. Rozmýšľajú, ako by mohli byť zmenené celé mestá a regióny tým, že by srdcia obyvateľov boli prinavrátené k živému Bohu.

2. Cítiš sa na to?

Pravdepodobne nie. Každý triezvy človek vie, že bez politickej a hospodárskej moci a mediálneho vplyvu je veľmi ťažké akokoľvek osloviť širšiu vrstvu v spoločnosti. Aj tak dáva anjel Gedeonovi príkaz: „Idi v tejto svojej sile a zachrániš Izraela vytrhnúc ho z ruky Madiana. Hľaď, poslal som ťa.“ (Sud 6,14) Samozrejme, kľúčovým prehlásením celého verša je „Hľa poslal som ťa”, čo môžeme voľne preložiť ako „Ja som s tebou“. Keď Boh je s nami a sme poslušní Jeho príkazu ísť s tým, čo máme a slúžiť Mu, potom uvidíme obrovský vplyv evanjelia na naše okolie. Ak Boh je s nami, kto proti nám? Keď Ježišovi odovzdáme schopnosti, talenty, modlitby a čas, ktoré momentálne máme, možno sa nám to zdá málo. Spomeňme si však, že na nasýtenie niekoľkotisícového zástupu stačili dve rybičky a päť chlebov, čo tiež nebolo veľa. Gedeon nebol dôležitou osobou v národe, dokonca ani vo svojej rodine, podobne ako Dávid a ďalší. Boh nepozerá na to, čo je pred očami, ale na srdce a pohliadnuc na Gedeona, oslovil ho „Udatný mužu“. Platí to aj pre našich milých čitateľov, v prípade, že rozmýšľate podobne ako Gedeon.

3. Zboriť oltár a vystavať oltár

„Potom, stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a zboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš. A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš.“ (Sd 6,25-26)

Prvým skutkom, ktorý Gedeon vykonal, bolo to, že vystaval oltár Hospodinovi, Bohu Izraela a zboril oltár Bálov. Zdá sa, že toto je naša celoživotná úloha. Neustále musíme boriť zlé myšlienky o Bohu, ktoré nevychádzajú z Biblie, ale z rôznych ľudových tradícií, povier, eventuálne aj z náboženstiev nevychádzajúcich z Písma Svätého. Stavanie oltára Hospodinovi môžeme pripodobniť k našej práci slúžiť Bohu podľa jeho nariadení. Je nutné nazývať hriech hriechom tak, ako ho vidí Biblia, napriek tomu, že hodnotenie hriechov spoločnosti je iné (k najťažším hriechom patrí napríklad veštenie, vyvolávanie duchov, alebo mimomanželský sex). Dôležité je mať Boha v pravej známosti a uctievať Ho v Duchu a v pravde a vydávať svedectvo o tom, že je to možné iba skrze osobný vzťah s Ježišom Kristom a nie cez obrady a rituály. Týmto staviame oltár Hospodinovi.

4. Je Boh so mnou?

„Vtedy povedal Gedeon Bohu: Jestli zachrániš Izraela mojou rukou, ako si hovoril, hľa, položím rúno na humno; ak bude rosa len na rúne, a inde na celej zemi bude sucho, vtedy budem vedieť, že zachrániš Izraela mojou rukou, ako si hovoril. A stalo sa tak. Na druhý deň vstanúc včasne ráno pogniavil rúno a keď vytlačil rosu z rúna, bola plná čaša vody.“ (Sd 6,36-38)

Veľmi známe je takzvané „Gedeonove rúno“, ktoré v kresťanstve vyvolalo veľa zmätku. Musíme si uvedomiť, že pre Gedeona bolo zásadne dôležité uistenie, či Boh je naozaj s ním, keďže pred ním bola úloha, ktorú bez Božej podpory bolo úplne nemožné splniť. Preto dvakrát pred Boha predkladal rúno a dostal nadprirodzené znamenie o tom, že Boh bol naozaj s ním. Dnes rúno klásť nemusíme. Vieme, že Boh je s nami, lebo Ježiš Kristus porazil všetkých nepriateľov, Jemu je daná každá moc a vyslal nás so slovami „Ja som s vami“. Preto, ak konáme podľa Slova, vieme, že konáme Božiu vôľu a nemusíme predkladať rúno. Navyše, Boh nám dal Svätého Ducha, ktorý nám vo vnútri dáva svedectvo, nadprirodzenú informáciu či ideme správnym smerom.

5. Duch Boží

„Ale Duch Hospodinov obliekol na seba Gedeona.“ (Sud 6,34) Autor článku sa netají tým, že je mu blízke letnično-charizmatické hnutie, ktoré dáva osobe Svätého Ducha veľké miesto. Podľa výsledkov je zrejmé, že je to dobré. Duch Svätý je úžasná osoba Trojice, ktorý nám donáša tie poklady, ktoré vydobyl Boží Syn, Ježiš Kristus z Nazareta. Vďaka tomu, že sa v posledných rokoch viac vyučujeme o Svätom Duchu, môžeme vidieť jeho pôsobenie aj v Starom Zákone. Je úžasné, že môžeme mať obecenstvo s osobou Svätého Ducha, ktorý bol pri stvorení, pri vzkriesení Ježiša Krista, zostúpil na apoštolov, ale taktiež obliekol Gedeona. To nám dáva odpoveď, ako je možné, že človek, ktorý mal o sebe ešte nedávno nízku mienku a bol plný strachu, dostane smelosť k vykonaniu hrdinských skutkov. Veď aj v prípade Petra a ďalších apoštolov sa čudovali, odkiaľ pochádza ich smelosť a odvaha. Podľa týchto vlastností spoznali, že bývali s Ježišom. „A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom.“ (Sk 4,13)

6. V jednote je sila

Ak Boh vyjde so svojím ľudom proti nepriateľovi, nezáleží na tom, aký je pomer síl. Kráľ Aza, ktorý stál proti miliónovej armáde etiópa Zéracha sa modlil takto: „Hospodine, u teba nie je rozdielu, keď ty chceš pomôcť, či má niekto mnoho, alebo či nemá sily. Pomôž, nám, ó, Hospodine, náš Bože! Lebo na teba sa opierame a v tvojom mene sme prišli proti tomuto množstvu. Hospodine, ty si naším Bohom, nech nemá proti tebe moci mizerný človek!“ (2Par 14,11) Zdá sa, že Boh má záľubu porážať Goliášov skrze Dávidov. Ku Gedeonovi sa pôvodne zhromaždilo tridsaťtisíc bojovníkov. Boh však prikázal, aby sa vrátili tí, ktorí majú strach. Vrátilo sa dvadsaťtisíc a zostalo desaťtisíc. Toto je celkom pochopiteľné, lebo ak má niekto konať Božiu prácu bez viery, potom podlomí kolená aj svojim spolubojovníkom. Lepšie je, keď ide evanjelizovať, alebo modliť sa za chorých menšia skupina ľudí, ako pribrať takých, ktorí sú neistí a majú negatívne reči. Veď aj Ježiš, predtým ako vzkriesil Jairovu dcéru, poslal všetkých preč okrem Petra, Jána a Jakuba.

Ďalšia selekcia nastala, keď sa desaťtisíc bojovníkov dostalo k čerstvej vode. Väčšina z nich odhodila svoju zbraň, stratila obozretnosť a mala upriamenú pozornosť iba na to, aby bola naplnená ich fyzická potreba smädu. Iba tristo mužov (samozrejme, títo boli rovnako smädní) zachovalo bdelosť a dôstojnosť. Pokľakli k vode, jednou rukou načierali vodu k svojim ústam a druhou rukou držali svoju zbraň. Človek nemôže stratiť svoju vieru a dôstojnosť ani keď je smädný, alebo nie sú naplnené jeho iné potreby. Ježiš Kristus zachoval svoju dôstojnosť a zostal neúplatným až do samého konca. Hrdinovia viery sa nezľaknú ani prenasledovania, ani sa nedajú kúpiť za judášsky groš. Z veľkej Gedeonovej armády zostalo iba tristo mužov, ale títo boli naozaj odhodlaní a jednotní. Boli ochotní zomrieť za svoju vec, za Hospodina, aj za Gedeona, aj jeden za druhého. Pre bohabojných ľudí je veľmi povzbudzujúce, keď vidia, že v Božom diele nie sú sami. Preto je dôležité, aby veriaci podopierali jeden druhému ruky.

7. Povzbudenie od nepriateľov

Gedeon na Boží príkaz vchádza do tábora nepriateľa, aby dostal obrovské povzbudenie. Vypočuje si, ako jeden Madianec druhému rozpráva sen, v ktorom videl peceň chleba, ako vrazí do veliteľského stanu a prevráti ho. Mimoriadne povzbudzujúce je, že jeho kolega hneď vyložil tento sen slovami: „Nie je to nič iné, iba meč Gedeona, syna Joasa, Izraelského muža. Boh dal Madiana i celý tábor do jeho ruky.“ (Sud 7,14)

Z veľkej Gedeonovej armády zostalo iba tristo mužov, ale títo boli naozaj odhodlaní a jednotní.

Nie je to zaujímavé? Madian bol v nesmiernej prevahe – proti desiatkam tisícov ozbrojených madijáncov vyšlo tristo neozbrojených mužov. Iba Boh môže spôsobiť to, že týchto tristo mužov sa nebálo. Boli plní odhodlania a nadšenia a nepriateľská armáda sa pripravovala na porážku. Málokedy si uvedomujeme, aké povzbudenie nám dáva nepriateľ. Niekedy sa až čudujem, koľko pozornosti nám je venované a ako sú nervózni tí, ktorí chcú zabrániť šíreniu evanjelia. Veru, ak nás nepriateľ berie vážne, znamená to, že Boh je s nami. Taktiež to hovorí o víťazstvách, ktoré sú pred nami.

8. Trúb a svieť

„Potom prišiel Gedeon a sto mužov, ktorí boli s ním, na pokraj tábora pri začiatku strednej stráže nočnej, len priam čo boli postavili zamenené stráže. A zatrúbili na trúby a rozbili džbány, ktoré mali každý vo svojej ruke. A tri skupiny trúbili na trúby, a rozbili džbány, a držali každý vo svojej ľavej ruke fakľu a vo svojej pravej ruke trúbu, aby trúbili, a volali: Meč za Hospodina a za Gedeona! A stáli každý na svojom mieste vôkol tábora. Vtedy sa pustil do behu celý tábor, a kričali a utekali. A tristo mužov trúbilo na trúby, a Hospodin obrátil meč jedného proti druhému, a to po celom tábore. A tábor utekal až po Bét-šitu, do Cererátu, až po okraj Ábel-mecholy pri Tabate.“ (Sud 7,19-22)

Tristo hrdinov, ktorí boli plní viery a odhodlania prichádza k táboru Madiáncov. Rozdelili sa na tri skupiny a rozbili džbány, v ktorých boli zapálené fakle. Vieme, že džbán, nádoba, vo všeobecnosti symbolizuje človeka. Nádobe dáva hodnotu to, čo ju napĺňa. Je dôležité, aby sa človek naplnil Božím slovom a Duchom. Na to však, aby bolo Božie svetlo v nás viditeľné aj pre ostatných, je nutné urobiť ešte ďalší krok a síce rozbiť svoju starú hriešnu prirodzenosť. Týchto tristo mužov to urobilo a volali za meč Hospodina a za Gedeona. Pozor, nielen za Hospodina, ale aj za Gedeona! Dnes by mnohí náboženskí kritici obvinili Gedeona z kultu osobnosti, označili by ho za diktátora, ktorý uberá Bohu česť a privlastňuje si ju pre seba. Možno by ešte pridali, že tých tristo chudákov zmanipuloval, zbavil ich osobného rozhodovania na úkor kolektívneho, a podobne. Hrdinovia viery sa často stretávajú s takouto kritikou. Sú to smiešne argumenty tých, ktorí sa nevedia nadchnúť pre spoločnú vec, nevedia žiť v jednote a spolupracovať. Samozrejme, ale nikomu nepriniesli žiadny osoh, žiadne vyslobodenie. Egoizmus a náboženská kritika ešte nikomu nepriniesli požehnanie. Neberme vážne tieto hlasy. Prečo by sme sa mali hanbiť za to, k čomu sa hlásime? Hlásime sa k Bohu, ale aj k svojej cirkvi, aj ku konkrétnym ľuďom, ktorí v cirkvi pracujú.

Gedeonovci trúbili na trúby. Spolu s ich pokrikom a svetlom, ktoré bolo vidno, to vyvolalo zmätok v tábore nepriateľa. Čo je našou trúbou? Po prvé, je to chvála nášmu Bohu, ktorá znie na osobných modlitbách, ale aj na spoločných bohoslužbách. Trúba je nástroj, ktorý dáva jasný povel, je počuteľná a expresívna. Taká má byť aj chvála, zvučná a radostná, nie zahalená do závoja mystiky, strnulosti a depresie. Trúba tiež predstavuje vyhlasovanie evanjelia (gr. kerygma). Deklarovanie evanjelia je tiež spojené so silou a mocou. Vyhlasovanie dobrej zvesti o spasiteľnom diele a záchrane v Ježišovi Kristovi sa nemôže diať rozpačito, s pocitom zahanbenia a previnenia, ale musí byť oznamovaná smelo a s vedomím, že nás poslal najvyšší Vladár, je s nami a evanjelium má moc spasiť ľudí tak, ako jeho odmietnutie znamená zatratenie. Gedeonovi hrdinovia sú nám v tom príkladom. Ich neohrozené správanie spôsobilo, že nepriatelia sa pobili medzi sebou. Jeden statočný a slobodný človek vie spôsobiť diablovi veľké problémy. Čo už potom keď ich je viac a sú jednotní? Prebudenie.



Súvisiace články

Buď veľký pred Bohom|Logos 8 / 2014 | Alena Filipková |Zo života cirkvi
Amálech|Logos 3 / 2012 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Kresťanská konferencia Bratislava jún 2014|Logos 6 / 2014 | Žofia Suchá|Zo života cirkvi
Balász Szabó v Moravsko-slezských sborech|Logos 1 / 2015 | Redakcia |Zo života cirkvi
História svätého chrámu v Jeruzaleme|Logos 1 / 2007 | Adrián Šesták |Téma