Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Ježiš medzi svojím ľuďom

Dnes žije v Izraeli približne 15-tisíc mesiánskych Židov. Na ulici by ste ich len ťažko rozpoznali. Sú ako ostatní Židia, ctia si a dodržiavajú židovské tradície ako obriezka, bar-micva, svadobné obrady, no zároveň veria, že Ježiš je Mesiáš.

Malá komunita v Jad Hašmona pri Jeruzaleme je domovom mnohých mesiánskych židovských rodín. Veria v Ježiša, resp. v Ješuu, ako ho nazývajú v rodnom jazyku, ako aj v učenie Nového i Starého zákona. Sú Židmi v každom ohľade, ale väčšina z nich si vieru v mesiášstvo Ježiša necháva pre seba. Keď sa tieto rodiny stretnú pri šabatovom stole, Pán Ježiš je ich hlavným hosťom.

Podobne v Spojených štátoch žije asi 350-tisíc mesiánskych Židov, a takisto je ťažké rozpoznať ich. Niektorí sú ortodoxní, a podľa toho sa aj obliekajú ako tradiční nábožní Židia, kým iní uprednostnia len jarmulku (kipu), alebo žiadny náboženský symbol.

Skoro všetci títo Židia sú sionisti, a službu v izraelskej armáde (IDF), pokiaľ majú izraelské občianstvo, považujú za svoju prioritu. V armáde plnia funkcie pilotov, veliteľov, členov elitných jednotiek, avšak svoje mesiánske presvedčenie sa usilujú držať pod pokrievkou.

Skutočnosť, že Ježiš bol Žid, je všeobecne akceptovaná, no čo sa stalo po Jeho smrti, býva medzi protichodnými stranami často predmetom horúcich teologických debát. Dejepisné knihy pripomínajú prvé storočie nášho letopočtu ako čas povstaní v židovskom staroveku, kedy sa sformovala aj skupina veriacich v Ješuu, čo v nasledujúcich storočiach viedlo k šíreniu a upevňovaniu kresťanstva, k polemikám so Židmi, ako aj k cirkevnému antisemitizmu.

Avšak v procese oddeľovania kresťanstva od židovstva história vo veľkom zabúda na tých Židov, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista a pokračovali v židovskej tradícii, na rozdiel od „väčšinového“ kresťanstva „uverivších“ pohanov, na dlhú dobu po Jeho zmŕtvychvstaní. Týchto možno považovať za predchodcov súčasných mesiánskych Židov.

Viera v Ješuu je osobná

Jonatán Bar-Dávid je tridsaťročný mesiánsky Žid. Vychodil sekulárne izraelské školy, v armáde slúžil ako výsadkár, po čom sa vybral na cesty okolo sveta (typické pre izraelských absolventov vojenskej služby), aby sa potom usadil a vyštudoval inžinierstvo na univerzite Technion v Haife. Predtým bol však vzdelávaný vo viere v Krista v Jad Hašmona.

„Keď som bol malý, len moji najbližší priatelia vedeli, že som veriaci (v Ješuu),“ povedal. „Avšak na strednej škole, keď som bol zbudovaný, som to povedal celej triede.“

Bar-Dávid si zobral nežidovskú ženu z tejto kresťanskej komunity, a podľa židovských náboženských pravidiel (Halacha) ich deti nie sú židovské. Keby mohol, dal by ich formálne skonvertovať na štátom uznané židovstvo, no „rabinát nikdy nebude súhlasiť“.

Mesiánska rodina má okolo desať modlitieb ďakujúcich Ješuovi-Mesiášovi.

Jonatán vysvetľuje, ako si udržuje svoju vieru v sekulárnej židovskej spoločnosti. „Nemáme presne sekulárnych a nábožných ľudí,“ hovorí. „Viera v Ješuu je osobná. Ak sa rozhodnete byť sekulárnym, je to veľmi významné prehlásenie. Je to oddelenie. Pre dieťa vyrastajúce v mesiánsko-židovskej rodine je dôležité porozumieť, že Ješua je Mesiáš, ktorý prišiel podľa proroctiev Tóry. Sme Židia. Tóra je pre nás základným princípom.“

Hovorí aj, že v rámci mesiánskej viery sa robí mnoho každodenných úkonov. „Je veľa modlitieb – pred jedlom, pred cestou, pred spaním,“ vysvetľuje. „Mesiánska rodina má okolo desať modlitieb ďakujúcich Ješuovi-Mesiášovi.“

Predpisov židovského Zákona, ktoré Jonatán Bar-Dávid dodržiava, je mnoho, a nie vždy sú totožné s tými, ktoré vykonávajú ortodoxní Židia. Napríklad, nepracuje v sobotu (šabat), no pokojne môže zapáliť oheň. Navštevuje modlitby vo svojej komunite, učí mladších členov Bibliu. Na Jom Kippur (deň pokánia) sa postí, no nie vždy dodržuje košér stravovanie.

„Ješua hovorí, že ľudia majú venovať viac pozornosti tomu, čo vychádza z ich úst, ako tomu, čo do nich vchádza,“ vysvetľuje. „Sú takí, ktorí si udržujú židovskú identitu prostredníctvom symbolov, no ja, ako mnoho Izraelčanov, nepociťujem takúto potrebu. Som Žid, ktorý tu žije, raduje sa, alebo narieka nad židovskými a izraelskými udalosťami. Nepotrebujem žiadne takéto utvrdzovanie.

Napriek svojej viere sa Bar-Dávid odmieta nazývať misionárom. Hovorí však: „Rovnako ako Boh chcel, aby iní poznali Jeho slávu, aj ja chcem hovoriť iným o mojej viere. Medzi mesiánskymi Židmi existujú rozpory ohľadom šírenia viery v Ješuu, mnohí z nich nemajú radi myšlienku misionárstva.“

Viera je dôležitejšia než náboženstvo

Lihi Einav je 52-ročná študentka literatúry z obdobia Druhého chrámu na Bar-Ilan univerzite. Až do svojich 35-tich rokov sa nezaujímala o náboženstvo. Avšak keď stretla britský pár, ktorý jej dal výtlačok Nového zákona, bola okamžite zaujatá Kristovou mocou uzdravovať. Neskôr prenikla aj do Starého zákona, a jej cesta k mesiánskemu judaizmu bola jasná.

„Viera je dôležitejšia než náboženstvo,“ vraví Ašer Interter, 57-ročný mesiánsky rabín v Jeruzaleme. Interter vyrastal v ultra-ortodoxnej (hebr. charedim) rodine vo Washingtone. Študoval na Harvarde ázijskú filozofiu a religionistiku. Rozhodol sa preniknúť do každého náboženstva, na aké mohol pomyslieť „okrem kresťanstva, ktoré ma nezaujímalo,“ hovorí. Nakoniec sa rozhodol pre mesiánsky judaizmus. Teraz praktizuje všetky židovské ortodoxné zvyky, no, ako hovorí, rozumie im. Ašer považuje mesiánskych Židov za nasledovníkov židokresťanov z prvého storočia, ktorí zanikli po zničení Druhého chrámu, a kresťanstvo za chybami preniknutý vývoj mesiánskej viery medzi nežidmi. „Musíme viesť hnutie, aby sme odstránili tieto chyby,“ hovorí. „Je to naša globálna misia.“

Interter opisuje rastúcu populáciu v Izraeli, majúcu príklon k týmto hodnotám, a 120 nových členov. „Noví členovia sú sekulárne orientovaní ľudia, hľadajúci Boha, bez potreby rituálov, alebo členovia náboženskej skupiny, ktorí chcú byť slobodní, no chcú si zachovať Božiu prítomnosť vo svojom živote.“

Podľa Intertera sa proroctvo Mesiáša naplnilo v roku 1967, keď Židia obsadili celý Jeruzalem. „Nový Zákon hovorí o zničení chrámu, dlhom exile a nakoniec o návrate na Sion, a to je presne, čo sa deje,“ vysvetľuje. Poniektorým sa to môže zdať ako politický názor, ale Interter to odmieta. „Čítame Bibliu a vidíme Jeruzalem ako naše sväté miesto.“ Takéto ponímanie vedie nevyhnutne k sionizmu a Ašerovi synovia sú toho ukážkou – všetci slúžili v elitných armádnych jednotkách.

Pre mesiánsku komunitu, čeliacu nepretržitému odporu svojich judaistických náboženských súkmeňovcov, mesiánski Židia zostávajú až nevysvetliteľne optimistickí. Aj preto, lebo stále kráčajú v stopách Mesiáša, ktorý všetkým dáva nadpozemskú nádej.

Zdroj: Ynetnews, 19.08.2010

Preklad: Miroslav Iliaš



Súvisiace články

Izrael|Logos 5 / 2017 | Martin Mazúch |Z histórie
IZRAEL|Logos 6 / 2009 | Jaroslav Kříž |Izrael
Izrael|Logos 4 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Izrael a my|Logos 6 / 2011 | Jaroslav Kříž |Téma
Izrael a Gaza|Logos 9 / 2010 | Miroslav Iliaš |Aktuálne