A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

KRISTUS vs ANTIKRIST

Narodili sme sa doprostred konfliktu vesmírnych rozmerov.

logos-03-2012-antikrist1.jpg

Tento konflikt prebiehajúci medzi Bohom a satanom je síce neviditeľný, ale na viditeľný svet, ktorý vnímame, má rozhodujúci, určujúci vplyv. Ak máme byť presní, nejde priamo o konflikt medzi Bohom Otcom a satanom, keďže satan (pôvodne Lucifer) je iba jednou zo stvorených bytostí z kategórie archanjelov. Satanova nenávisť a žiarlivosť, ktoré ho priviedli ku vzbure, boli sústredené práve na výsadné postavenie Mesiáša, preto konflikt medzi Kristom a antikristom hýbal dejinami ešte pred zjavením Mesiáša v tele a pokračuje dodnes. Bude dobré tieto procesy na základe Biblie ozrejmiť.

Vysvetlenie pojmov

Antikrist je slovo zložené z dvoch častí. Predponu „anti-“ dnes prekladáme ako „proti“, nie je to však presný a úplný význam tohto slova. Pôvodne sa používalo viac v zmysle „namiesto niečoho“ alebo „za niečo“. (Keď v Biblii v Mt 2,22 čítame: „Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa tam ísť.“ Zvýraznené slovo „miesto“ je prekladom práve tohoto gréckeho slovka anti.) Iba málokedy dôjde k otvorenému útoku na Mesiáša, častejšie však dochádza k tomu, že je znížený Jeho význam a Jeho osoba je zahmlievaná. O Mesiášovi sa vytvára skreslený obraz a často sa skresľuje tým, že zo zjavenia o Ňom, ktoré vychádza z Písma, sa niečo uberie alebo naopak, sa k nemu niečo pridá. Takto dôjde k odchýleniu a postupom času k úplnej deformácii.

Druhou časťou slova je „Kristus“, čo znamená „Pomazaný“. Žiaľ, v našom chápaní slovo „pomazaný“ veľa neznamená. No podľa Biblie je Pomazaný osobou, ktorá zastupuje pred Bohom celý stvorený svet. Mesiáš je určený k tomu, aby skrze Neho prišla náprava všetkých vecí, vykúpenie človeka, ako aj porážka a odsúdenie satana a jeho nasledovníkov. Zdá sa, že je chybou, že slovo „Kristus“ neprekladáme – potom vzniká dojem, že meno Ježiš Kristus je podobné bežnému menu, ktoré má ktokoľvek z nás. Všimnite si, že grécky text Nového zákona neprevzal hebrejský výraz (Mesiáš), ale preložil ho do zrozumiteľného jazyka ako „Kristus“.

A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.

Keď hovoríme o antikristovi, musíme hovoriť osobitne o niekoľkých pojmoch. Po prvé, je to duch antikrista, duchovná mocnosť. Podobne ako Svätý Duch pôsobí na zemi a zmocňoval Ježiša k službe, tak je to aj s duchom antikrista. Samozrejme, jeho pôsobenie je opačné. Po druhé, musíme si uvedomiť, že antikrist je skutočná osoba, ktorá sa objaví v závere ľudských dejín a podarí sa mu získať celosvetovú vládu. Pri tejto príležitosti môžeme spomenúť niektoré mimoriadne postavy ľudských dejín, v ktorých možno vidieť predobraz antikrista. Sú to mimoriadne osobnosti, diktátori, ktorým sa podarilo (žiaľ, niekde sa aj darí) prevádzať svoju moc nad značnou časťou ľudstva bez toho, že by im niekto mohol odporovať. Treťou oblasťou, ktorou sa treba pri tejto téme zaoberať, je to, ako duch antikrista pôsobí vo viditeľnom svetovom systéme. Samozrejme, satan sa snaží ovplyvňovať a zvádzať celý svet. Ale v niektorých organizáciách, politických alebo náboženských systémoch, je vplyv antikrista väčší, v niektorých menší.

Výnimočnosť Ježiša Krista Nazaretského

Ježiš Kristus je ústredná postava vesmíru aj svetových dejín. Všetko sa točí okolo Neho, nie okolo nás, ako sa niekedy mylne domnievame. Z tohto pohľadu treba čítať aj Bibliu. Tak ako Pán povedal, o Ňom hovoria Mojžiš aj proroci a je hlavnou témou i Nového zákona. Jedna pasáž z Biblie o Ňom hovorí nasledovné: „Lebo v ňom je stvorené všetko, všetko, čo je v nebesiach i čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné, buď tróny, buď panstvá, buď kniežatstvá, buď vrchnosti, to všetko je stvorené skrze neho a cieľom neho…“ (Kološanom 1,16) Skrze Božieho Syna bolo všetko stvorené. Ján vo svojom evanjeliu hovorí, že nič z toho, čo vidíme, by bez Neho neexistovalo. Dôvod, prečo bolo všetko stvorené, je opäť Ježiš Kristus. Človek svoju identitu a zmysel života nevie nájsť mimo Neho. Ježiš dáva všetkým veciam zmysel a život, preto je hodný obdivu a uctievania. Akokoľvek veľké miesto Ježišovi dáme vo svojich životoch, nikdy to nebude dosť veľa. Zdá sa, že prvá cirkev lepšie a nezastretejšie chápala osobu Ježiša Krista, a preto bol ich život bez ohľadu na okolnosti šťastný a radostný. Apoštol Pavol, napríklad, rieši jednu pre nás dosť nepochopiteľnú dilemu, a síce, či má zomrieť a či ešte žiť. Nehovorí to však preto, že má depresie, ani preto, že je sklamaný zo života. Hovorí o tom, že by mu bolo najlepšie, keby už zomrel a bol naveky s Kristom. A keď ešte bude žiť, potom hovorí, že „mne je žiť Kristus“ (Filipanom 1,21). Teda, pozemský život pre neho znamená žiť v obecenstve s Ježišom a cieľ pre neho je byť v Ježišovej prítomnosti na večnosti.

Antikrist v Starom zákone

Starý zákon popisuje obdobie pred tým, ako sa Mesiáš zjavil v tele, preto duch antikrista nemohol pôsobiť takým istým spôsobom ako dnes. Diabol sa snažil príchodu Mesiáša na zem zabrániť. Pozrime si z tohto aspektu niekoľko biblických pasáží, ktoré by boli inak ťažko pochopiteľné.

logos-03-2012-antikrist2.jpgVšetko začalo praevanjeliom. Po páde človeka do hriechu povedal Boh satanovi nasledovné: „A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ (Genesis 3,15) Tento výrok je zaujímavý – satan sa dozvedel, že jeho odsúdenie nepríde z duchovného sveta. Popritom, to by bolo úplne ľahké. Veď satana na tisíc rokov zviaže anjel, ktorý bude silnejší od neho. Boh však neposlal eskortu anjelov, aby potrestali jeho skutky. Oznámil mu, že jeho definitívna porážka a odsúdenie príde skrze semeno ženy, skrze jedného konkrétneho človeka.

Hneď v nasledovnej kapitole vidíme, ako sa diabol snažil zabrániť zjaveniu človeka, ktorý by ho zničil. Bohabojný Ábel bol mŕtvy a Kain sa nezdal byť vhodný na to, aby z neho vzišlo potomstvo, ktoré by satana mohlo poraziť. No Boh dal Seta ako náhradu za Ábela a  v období starého predpotopného sveta, ktorý sa neskutočne kazí, udržuje jednu čistú líniu – až k Noachovi. V období pred potopou sa dialo niečo zvláštne – ženy mali pomer s padlými anjelmi a rodili sa hybridy (Nefilím), ktoré mali nadprirodzené schopnosti. Aj za tým môžeme vidieť snahu infiltrovať a zašpiniť celú ľudskú rasu. Z takejto poškvrnenej rasy by, samozrejme, Mesiáš nemohol vzísť.

Po potope sa ľudstvo znovu začalo množiť a rozdelilo sa na tri veľké skupiny, pričom Boh sa mal zjaviť medzi potomkami Séma. Stadiaľ vyšiel Abrahám, ktorému dal Boh nasledovné zasľúbenie: „V tvojom semene budú požehnané všetky čeľade zeme.“ (Genesis 12,3) Samozrejme, týmto semenom je Kristus. Krátko nato sa Abrahámova manželka Sára ocitla vo faraónovom háreme… A boj pokračuje aj pri potomkoch Abrahámových. Nielenže Sára bola spočiatku neplodná, ale podobne to bolo aj s Izákovou manželkou Rebekou. Keď sa Abrahámovi potomkovia rozmnožili v Egypte, prišiel ďalší satanov pokus v podobe vyhladenia židovského národa, keď faraón nariadil zahubiť všetkých narodených chlapcov. Podobný pokus o genocídu Židov urobil aj Háman v dobe Perzskej ríše. Posledným zúfalým pokusom bolo vyvraždenie chlapcov, nariadené kráľom Herodesom, v čase narodenia Ježiša. Dobrá správa (tá najlepšia) je, že sa nakoniec Mesiáš zjavil – Boží Syn (Boh) prijal podobu človeka. Z evanjeliových príbehov je známe, že Boh ho skryl mimo pozornosti sveta, narodil sa v maštali a žil v obyčajnej rodine v bezvýznamnom galilejskom meste Nazaret. Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek, zomrel za hriechy ľudí, na tretí deň vstal z mŕtvych, čím definitívne rozdrvil satanovi hlavu a jeho odsúdenie je nezvratné.

Ako pôsobí duch antikrista v dnešnej dobe

Apoštol Ján, ktorý napísal svoje knihy Nového zákona ako posledný, si všimol, že svet sa zmenil. Keďže satan nemohol zabrániť narodeniu Ježiša, začal pôsobiť vo svete tak, aby Jeho význam zmenil, znížil a zastrel. Jedným zo znakov nástupu antikristovskej doby bol nastupujúci kult cisára, ktorému museli obyvatelia Rímskej ríše obetovať ako bohu. Začínajú sa vytvárať nové proti-božské zriadenia a náboženské systémy:

  1. Falošné náboženstvá. „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete. Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.“ (1Ján 4,1-4) Podľa Jána je základným rysom ducha antikrista popieranie Mesiáša zjaveného v tele. Kresťania by mali zdôrazňovať fakt, že Ježiš Kristus je Boh zjavený v tele, presnejšie, že Ježiš je Mesiáš, ktorý sa zjavil v tele. Pán Ježiš šokoval farizejov, keď odpúšťal hriechy – pre ľudí tej doby to bol oveľa väčší šok ako uzdravovanie, lebo vedeli, že hriechy môže odpúšťať iba Boh, zatiaľ čo uzdravovať mohli aj proroci. Ježiš vetou „Odpúšťajú sa ti tvoje hriechy…“ vlastne prehlásil: Som Boh v ľudskom tele.
    Niektoré veľké náboženstvá, ktoré momentálne hýbu svetovými dejinami, sú v plnej miere antikristovské, lebo popierajú, že by sa Boh zjavil v tele.
  2. Duch antikrista v kresťanstve. Sú niektoré náboženské skupiny, ktoré sa snažia zaradiť sa medzi kresťanstvo, vo svojich doktrínach však popierajú, že Ježiš je Boh. Aj na ne sa vzťahuje hore uvedený biblický text.
    V skupinách kresťanov, ktorí prijímajú Ježiša ako vteleného Boha, dochádza k znižovaniu Jeho významu s dôrazom na ceremóniu, predmety alebo tým, že sa na úroveň Ježiša stavajú významní ľudia z kresťanskej histórie. Ale práve jeden z najvýznamnejších, apoštol Peter upozorňuje, že to nie je možné: „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4,12)
  3. Pôsobenie antikrista vo svete. Všade na svete satan v menšej alebo väčšej miere používa znova a znova dva spôsoby. Prvým je neustále prenasledovanie, hanobenie a pokus zdiskreditovať ozajstných veriacich a Židov. Druhým je zvádzanie na hriech, ktoré sa rok čo rok stupňuje. Opäť je to Ján, kto konštatuje: „A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá naveky.“ (1. Jánov 2,17) Neustále posilňovanie žiadostí ľudského tela takými metódami, ako je pornografia alebo ponuka drog, oživuje pudy, ktoré sú v ľudskom tele. Výsledkom sú skutky v rozpore s Kristom, ktoré by človek bez tohto provokovania žiadostí nikdy nevykonal. Každý kresťan si musí uvedomiť, že žijeme v antikristovskej dobe a každý sa musí motivovať k tomu, aby vydržal až do konca.
  4. Diktátori. Politickí diktátori, ktorí praktizujú svoju absolútnu moc nad obyvateľstvom, sú v pravom zmysle slova predobrazmi antikrista ako jednej konkrétnej osoby. Keď sa totiž zjaví, prestane duch antikrista pôsobiť spôsobom vyššie uvedeným, bude koniec politickým stranám a náboženským systémom, ktoré do tej doby dobre slúžili. Jediným náboženstvom v diktátorských systémoch je sám diktátor. Nesmierne smutný príklad nám dáva Severná Kórea, kde akákoľvek iná viera znamená smrť, podobne ako pokus o politickú opozíciu. Náboženstvom krajiny je klan Kimovcov. Kto neplakal pri smrti odporného despotu Kim Čong-Ila, išiel do väzenia. Zúfalé.

Antikrist ako osoba

Je pozoruhodné, koľko priestoru venuje postave antikrista taká úsporná kniha, akou je Biblia. Hovorí o ňom Daniel, Pán Ježiš, aj apoštoli Ján a Pavol. Ešte stále sa zdá neuveriteľné, že by moc nad celým svetom mohla prevádzať jedna osoba. No tak ako postupuje globalizácia a rozvoj technológií (špeciálne oblasť informatiky), začína nám byť jasné, že niečo také možné je. Pavol hovorí, že skôr ako sa vráti Ježiš Kristus a nastane Deň Pánov, musí sa objaviť postava antikrista, ktorého Pavol nazýva „človek hriechu, syn zatratenia“ (2. Tesaloničanom 2,3). Jeho „kariéra“ bude pomerne krátka, ale svojím vplyvom a brutalitou prekoná všetkých mocných vladárov histórie. Teda, samotné pôsobenie antikrista bude krátke, no o to pozornejšie a dlhšie prebieha príprava. Pavol ešte v súvislosti s antikristom hovorí nasledovné: „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Boh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha. (…) A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a skazí zjavením svojho príchodu toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože neprijali lásky pravdy, aby boli spasení.“ (2. Tesaloničanom 2,3-4 a 8-10) Pokúsme sa vyložiť, ako sa podľa biblických proroctiev môže antikrist zjaviť na svetovej scéne. Som si vedomý, že tieto výklady sú charakteristické pre uzatvorené sekty – ich výklady sú tie „jediné správne“, aj keď sa často menia. Takéto konanie nás však nemôže obrať o právo tiež vykladať udalosti okolo antikrista.

Ježiš Kristus, dokonalý Boh a dokonalý človek, zomrel za hriechy ľudí, na tretí deň vstal z mŕtvych, čím definitívne rozdrvil satanovi hlavu a jeho odsúdenie je nezvratné.

Je úplne nemožné pochopiť posledné časy bez knihy proroka Daniela. Veď sám Ježiš Kristus sa na neho vo svojej eschatologickej reči odvoláva. Preto okolnosti zjavenia antikrista, ktoré popisuje 13. kapitola Zjavenia Jána musíme dávať do kontextu s prorokom Danielom. „A videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala sedem hláv a desať rohov a na svojich rohoch mala desať diadémov a na svojich hlavách mená rúhania. A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi, a jej nohy boli ako nohy medveďa a jej ústa ako ústa leva. A drak jej dal svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc.“ (Zjavenie 13,1-3) Táto záhadná šelma, ktorá vždycky fascinovala čitateľov Biblie, v sebe nesie znaky šeliem, ktoré videl vo svojom videní už prorok Daniel: „A štyri veľké zvieratá vystupovali z mora, rozdielne jedno od druhého. Prvé bolo ako lev a malo krídla orla. Hľadel som, až mu boli krídla vytrhané, a bolo pozdvihnuté od zeme a postavené na dve nohy ako človek, a bolo mu dané srdce človeka. A hľa, iné, druhé zviera sa zjavilo, podobné medveďovi, a bolo postavené po jednej strane, a malo tri rebrá vo svojej tlame, medzi svojimi zubami, a takto mu povedali: Vstaň a nažer sa hojne mäsa! Potom som videl a hľa, zase iné zviera čo do podoby ako leopard, ktoré malo štyri vtáčie krídla na svojom chrbte, a štyri hlavy malo zviera, a bolo mu dané panstvo. Potom som videl v nočných videniach a hľa, i štvrté zviera vystúpilo, strašné a hrozné a veľmi silné, ktoré malo veľké železné zuby; žralo a krušilo a ostatok šliapalo svojimi nohami a to bolo rozdielne od všetkých zvierat, ktoré sa boli zjavili pred ním, a malo desať rohov.“ (Daniel 7,3-7) Väčšina biblických vykladačov sa zhodne na tom, že tu sú štyri po sebe nasledujúce svetové ríše – Babylonská, Perzsko-médska, Grécka a Rímska. Dá sa to tvrdiť nielen na základe histórie, ale aj Daniel toto striedanie kráľovstiev popisuje s neuveriteľnou presnosťou. V 5. kapitole je zaznamenaná porážka Babylona Médom Dáriom a v 8. kapitole je zas popísaná bitka pri Gaugamelách z roku 331 pr. Kr., kde Alexander Macedónsky v jedinej bitke porazil niekoľkonásobne väčšie perzsko-médske vojsko. Táto bitka je symbolizovaná dvomi zvieratami – kozlom a baranom. Daniel hovorí aj o tom, koho predstavujú: „Baran, ktorého si videl, ktorý to mal tie dva rohy, sú králi Médov a Peržanov. A kozol, ten chlpatý, je grécky kráľ, a veľký roh, ktorý bol medzi jeho očami, je prvý kráľ.“ (Daniel 8,20-21) Daniela však zaujalo až štvrté zviera, ktoré bolo iné od predchádzajúcich a malo desať rohov. Teraz už nie je také ťažké šelmu z 13. kapitoly Zjavenia vyložiť.

Ak máme pokračovať v téme o antikristovi, musíme uviesť pokračovanie z 13. kapitoly Zjavenia: „A videl som jednu z jej hláv ako doťatú na smrť, ale jej smrteľná rana bola uzdravená. A divila sa tomu celá zem hľadiac za šelmou. A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme, a kto môže bojovať s ňou?! A boli jej dané ústa, ktoré hovorili veľké veci a rúhania, a bola jej daná moc, aby trvala štyridsaťdva mesiacov. A otvorila svoje ústa rúhať sa proti Bohu, rúhať sa jeho menu a jeho stánu i tým, ktorí stánia na nebi. A dalo sa jej, aby bojovala so svätými a premohla ich. A dala sa jej moc nad každým pokolením a nad každým ľudom i jazykom i národom. A budú sa jej klaňať všetci, ktorí bývajú na zemi, ktorých mená nie sú napísané v knihe života Baránka, zabitého od založenia sveta. Ak má niekto uši, nech počuje! Ak vedie niekto do zajatia, pôjde do zajatia; ak zabije niekto mečom, musí byť zabitý mečom. Tu je trpezlivosť a viera svätých.

Iná šelma s rohami Baránka, hovoriaca ako drak. Obraz a znamenie šelmy. Jej počet. A videl som inú šelmu, vystupujúcu zo zeme, ktorá mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. A vykonáva všetku moc prvej šelmy pred ňou a pôsobí, aby sa zem i tí, ktorí bývajú na nej, klaňali prvej šelme, ktorej to smrteľná rana bola uzdravená. A robí veľké divy, takže aj ohňu dáva zostupovať z neba na zem pred ľuďmi. a zvodí tých, ktorí bývajú na zemi, pre divy, ktoré sú jej dané urobiť pred šelmou, a káže obyvateľom zeme, aby spravili obraz šelme, ktorá mala ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby dala ducha obrazu šelmy, aby aj hovoril obraz šelmy, aj aby urobila to, aby všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy, boli pobití. A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo, a aby nikto nemohol ani kúpiť ani predať iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena. Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.“ (Zjavenie 13,3-18)

Vynechajme pokusy o výklad čísla 666 a aj o to, ako bude obdobie vlády antikrista vyzerať, lebo to nie je isté. Zrejmé je, že ovládne celosvetový politický a hospodársky systém, a dokonca náboženské systémy nahradí jediným náboženstvom, a tým bude priame uctievanie jeho osoby. Nesmie nám uniknúť, že v hore uvedenej pasáži vystupuje antikrist v troch zobrazeniach. Po prvé, vystupuje ako hlava, po druhé, ako roh, po tretie, ako šelma (prvá šelma). Pre čitateľa bude veľmi osožné, ak si to zapamätá. Čo v Biblii symbolizujú hlava, rohšelma? Šelma je dravec, ktorý sa živí mäsom iných zvierat. Je krutá. Rohy v Biblii vždycky znamenali kráľov. Dnes by sme mohli pridať prezidentov, premiérov, jednoducho, vplyvných politikov. Z uvedeného nám vyplýva, že sa musí vytvoriť akýsi zväz desiatich najvýznamnejších štátnikov. Niektorí vykladači sa prikláňajú k tomu, že to bude Európska únia, no pripusťme aj iný výklad. Najzáhadnejšie na šelme, ktorou sa zaoberáme, sú hlavy. Sedem hláv je súčet všetkých hláv zvierat, ktoré videl Daniel (1+1+4+1), no s tým rozdielom, že desať rohov v Danielovi bolo na jednej hlave a v Zjavení na siedmich. Čo hovorí Biblia o hlavách? Napríklad, v 1. Korinťanom 11,3 nájdeme: „… hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh.“ Hlava rozhoduje, usmerňuje, má rozhodujúcu moc. Aj v súčasnej politike môžeme vidieť, že ozajstnú moc v skutočnosti nemajú politici, ktorí sa objavujú na televíznych obrazovkách, ale vo väčšej či menšej miere sa musia podriadiť postavám skrytým v pozadí, ktoré disponujú predovšetkým financiami a informáciami. V tejto súvislosti sa nám môže vynoriť veľké množstvo otáznikov, kto to môže byť. Môže ísť o majiteľov bánk, predstaviteľov náboženských systémov, o mocných ľudí tohto sveta. Jedno je isté – jedna z týchto hláv bude antikrist. Najprv bude v pozadí, bude smrteľne ranený a vstane z mŕtvych, podobne ako Ježiš Kristus. Potom vstúpi do politiky, pri svojom nástupe zosadí troch mocných politikov a ostatných sedem sa zmení na „trpaslíkov“.

V celej téme ešte stále zostáva rad nezodpovedaných otázok. Nevieme presne povedať ani to, ako už čas pokročil. Ježiš hovorí, že keď uvidíme znaky toho, ako sa napĺňajú biblické proroctvá, nemáme byť zdesení, ale sa máme radovať, lebo to znamená, že sa blíži Pánov príchod. Kristus dá veci na poriadok. Pre nás je dôležité, aby nás Pán našiel na Jeho príchod pripravených.



Súvisiace články

Fascinujúci Kristus I.|Logos 1 / 2019 | Branislav Matušek|Vyučovanie
Kristus ukřižovaný|Logos 12 / 2012 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Fascinujúci Kristus II.|Logos 2 / 2019 | Branislav Matušek|Vyučovanie
Prečo Kristus|Logos 10 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Kristus v Starom zákone|Logos 10 / 2007 | Miroslav Riečičiar|Vyučovanie