Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Milovať nemilovaných

logos-2013-07-08-srdce2.jpg

Americkí misionári Mike a Deena Van´t Huls predali všetko, čo mali, presťahovali svoje deti do Číny a prijali do svojej rodiny takmer 90 sirôt, ktoré majú špeciálne potreby.

Počuli jedno „jednoduché“ slovo od Boha – choď – a to bolo všetko, čo Mike a Deena Van´t Hulsovci potrebovali počuť, aby opustili svoje zamestnanie, všetko predali a presťahovali sa so svojou mladou rodinou do malej čínskej obce iba s dvoma kuframi a škatuľou Lega. Nevedeli, čo presne budú robiť, koho stretnú, alebo prečo tam majú ísť, ale vedeli, že k nim Boh prehovoril.

Ich prvá úloha sa stala zjavnou až neskôr, keď pred svojimi dverami našli batoľa na pokraji smrti. Jeho krehké telíčko bolo zmrzačené chorobou. Vrátane rázštepu pery malo dieťa mozgovú poruchu, mentálnu retardáciu, problémy so srdcom a nejasné pohlavie. Avšak keď dvojica rozbalila jeho perinku, premohla ich Božia láska a pripomenula im Kristove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40)

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

„Všetko, čo môžem povedať, je, že to bolo ako držať Ježiša,“ spomína Deena. „Ja viem, že to znie bizarne, ale bolo to ako rozbaľovať Božiu slávu. Mohli ste pri tom cítiť Pánovu prítomnosť.“

Slová Deene Van´t Huls boli odvtedy ako víchor. Prostredníctvom ich medzinárodnej misijnej služby Loaves and Fishes (Chleby a ryby) so sídlom vo Fuzhou už prichýlili, zaodeli, nakŕmili a vzdelali takmer 90 postihnutých sirôt, ktoré boli miestnymi obyvateľmi pokladané za „nemilovateľné“ bytosti. Taktiež sú svedkami zázraku za zázrakom, keď Boh neustále otvára dvere pre nové príležitosti na ich celoživotnej ceste, na ktorej sa učia milovať „nemilovaných“ takým spôsobom, ako ich miluje Boh.

Zmenení Jeho láskou

Mike a Deena si mysleli, že Božiu lásku pochopili, keď si pred 15 rokmi založili svoju rodinu v Englewoode, FLA. Sami sa nazývali nominálnymi kresťanmi, ktorí v nedeľu navštevovali zbor, ale ďalej vo svojej viere počas týždňa nepokračovali. Namiesto toho aktívne nasledovali americký sen, zostávali v pohodlí svojho domova, mali dobré zamestnanie a zaujímavý životopis (Mike získal bakalársky titul v obchodnom manažmente, Deena má magisterský titul z logopédie.). Van´t Hulsovci vyrastali v cirkvi a nemysleli si, že sa o Bohu naučia niečo nové, než to, čo už počuli. „Skúsili sme byť kresťanská rodina tak najlepšie, ako sme vedeli,“ povedala Deena, „ale nebolo z nás žiadne ovocie a v podstate sme boli jednou nohou vo svete a druhou v cirkvi. Cirkev bola pre našu rodinu ako kultúrny doplnok a nebola to záležitosť nášho srdca.“ Ich životný príbeh sa však dramaticky zmenil po tom, ako sa po dlhom zdráhaní odhodlali ísť na prebudenecké zhromaždenie s Randy Clarkom (evanjelista známy z Torontského požehnania). Dvojica pricestovala na stretnutie neskoro, dúfajúc, že budú môcť zostať vzadu nepovšimnutí. Boh mal ale iné plány. Uvádzač si myslel, že sú pastorská dvojica, a aj napriek ich protestom ich usadil do prvého radu, aby z Clarkovej kázne a Božieho slova prijali čo najviac. Po výzve Van´t Hulsova rodina už nebola nikdy taká istá.

„Bežali sme dopredu a pamätám si iba, že Randy sa dotkol našich čiel a povedal: „Viac, Pane,“ spomína Deena. „Spadla som na zem a Mike bol úplne zmenený. Nasledujúce ráno sme sa zobudili a všetko bolo radikálne zmenené. A to bol iba začiatok.“

Zobudení Jeho láskou

Bol rok 2000. Nasledujúcich pár rokov sa Van´t Hulsovci niekoľkokrát zúčastnili krátkodobej misie. Ich prvá misia prebehla prostredníctvom organizácie Global Awakening (Globálne prebudenie) v Brazílii, kde slúžili na uliciach prostitútkam. Tu sa v nich ešte viac prebudila Božia láska k ľuďom.

Deena spomína na pocity niečoho „nadprirodzeného“, keď držala ruku jednej prostitútky. „Cítila som, že som bola pokrstená v Duchu Svätom Jeho láskou. Počula som o tom už predtým, ale práve v tom momente som to prežila a bolo to nadprirodzené. Bola som šokovaná množstvom lásky, ktoré skrze mňa Otec nebeský vylial na tú ženu, ktorej som slúžila. To bol začiatok, kedy som začala prežívať lásku ku chudobným.“

Behom roku 2002 uskutočnili Deena a Mike krátkodobú misiu do Mozambiku, kde prostredníctvom organizácie Iris Ministeries pomáhali Rollandovi a Heidi Bakerovým v práci so sirotami. Odtiaľto sa vrátili domov s túžbou robiť ešte viac.

„Po týchto skúsenostiach prišli domov zmenení Pánom. A aj napriek tomu, že krátkodobá misia je úžasná, mali sme v našich srdciach pocit, že musíme urobiť ešte viac,“ povedal Mike. „Niečo v nás zostalo nenaplnené.“

Premenení Jeho láskou

Keď vycestovali do Číny za účelom adopcie dcéry Priscilly, uvideli tam v sirotincoch neuveriteľné množstvo chorých a zomierajúcich detí. Mike a Deena už nepochybovali, že Boh ich posiela do Číny. Tvárou v tvár neistej budúcnosti vedeli, že aj tak musia byť poslušní. Predali všetko, čo mali a presťahovali sa spolu so svojimi deťmi (vtedy mali 3 deti - osem, päť a jeden rok) naprieč zemeguľou viac ako 8.000 míľ.

„Nemali sme žiadny plán,“ spomína Deena. „Iba sme cítili, že Boh nás volá do Číny. A ak by sme čakali a dvere by sa medzičasom zatvorili, ako by sa Boh cítil?“ Ako by to dopadlo, keby sme čakali, kým budeme o našom presťahovaní poznať všetky podrobnosti a keby sme čakali, že každý s tým bude súhlasiť? Mali sme pocit, že Boh nám vraví: „Choďte do Číny.“ Boh sa nás dotkol a evanjelium sa stalo pre nás jednoduché a zrozumiteľné.“

V tom čase sa k postihnutým deťom správali ako ku zvieratám (zamykali ich do klietok). Tieto deti boli považované za ľudské bytosti, ktoré nemožno milovať.

Avšak naše sťahovanie nebolo jednoduché. Rodina zažila „kultúrny šok“. Museli sme sa stlačiť do malého apartmánu, mali sme problémy s potkanmi a kanalizáciou, a taktiež sme zo začiatku mali jazykovú bariéru. Taktiež sa často zdalo, že dvere k službe sa kvôli miestnym zákonom (miestna vláda pôvodne zakazovala, aby cudzinci slúžili ako náhradní rodičia) zatvárajú, tak sme sa modlili a Boh nadprirodzene otváral dvere.

V tom čase rodinu Boh neustále napĺňal svojou láskou. V deň, keď prvá sirota Caleb prišla k ich dverám, dostali Van`t Hulsovci knihu Home of Loving Faithfullness (Dom milujúcej vernosti), ktorá opisovala príbeh anglických misionárov v Hong Kongu, ktorí sa o postihnuté siroty starali už pred 50-timi rokmi. Mike a Deena si mysleli, že budú v Číne pomáhať sirotám, ale netušili, že zvládnu aj starostlivosť o ťažko postihnuté deti.

„Vedela som, že nemáme dostatok potrebnej lásky. Nikto nás nepozná lepšie ako my sami,“ povedala Deena. „Hovoríme tu o deťoch, ktoré nevedia chodiť, tečú im sliny po tvári, a ktoré treba prebaľovať. A neboli to malé „zlaté“ bábätká.“

Všetko sa však pre Van’t Hulsovcov zmenilo, keď prišiel Caleb, s ktorým sú momentálne v procese oficiálnej adopcie. K jednému dieťaťu sa pridali dve, potom piate a ďalších dvanásť. Organizácia Chleby a ryby má teraz vo svojej starostlivosti 58 detí, 54 štátom platených opatrovateľov, 6 misionárov a 6 budov – všetko to boli úžasné zázračné dary, ktoré tak ako Caleb prišli do ich rúk ako zaopatrenie od Boha.

V tejto službe sú deti zahrnuté láskou a je pre nich vytvorená rodinná atmosféra. Po tom, ako majú potvrdenie od Boha, kam majú ísť, idú do konkrétneho sirotinca a z neho si vo väčšine prípadov do svojej opatery zoberú deti s najťažšou mentálnou retardáciou a inými chorobami. Mike a Deena sa v sirotinci konkrétne spýtajú, o ktoré dieťa sa najťažšie stará alebo ktoré je blízko smrti. Takto zistia, že práve toto sú tie deti, ktoré si majú zobrať so sebou. Touto činnosťou si organizácia Chleby a ryby získala takú priazeň od čínskej vlády, že ich službu sama vyhľadáva pre špeciálne projekty a pomohla im tiež rozbehnúť špeciálnu školu pre postihnuté deti.

„Je to zaujímavé vidieť, ako od samého začiatku táto služba nebola o nás. Neprišli sme s naším talentom alebo niečím, čo by sme dokázali ponúknuť. Prišli sme len s túžbou slúžiť Bohu a dať naše životy do Jeho vedenia.

Zdroj: Charisma
Preklad:
Zuzana Hladká



Súvisiace články

Buď jednoznačný!|Logos 6 / 2016 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Pokračujeme|Logos 2 / 2012 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Zanechaj za sebou dedičstvo, ktoré má hodnotu|Logos 1 / 2015 | Carolyn Savelle|Rodina
Viera pre vzťahy|Logos 1 / 2011 | Gloria Copeland|Vyučovanie
Daniel Kolenda v Banskej Bystrici|Logos 9 / 2016 | Daniel Šobr |Zo života cirkvi