Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Nedaj sa onálepkovať

logos-2021-01-depositphotos-330515008-2.jpg

Od malička sa stretávame s výrokmi vyslovenými na našu adresu, ktoré sú čímkoľvek, len nie požehnaním. „Ty si ale nemehlo!“ „Máš obidve ruky ľavé!“ „Z teba nikdy nič nebude.“ „Ty si taký trojkár, na viac ani nemáš.“ Je až zarážajúce, akú veľkú moc nad nami majú tieto vyhlásenia, a to najmä vtedy, ak boli vyslovené našimi autoritami (rodič, učiteľ, tréner, lekár…) a my sme im uverili. Tento článok je o tom, ako sa vyslobodiť z moci týchto negatívnych výrokov.

Slová majú moc

Jedným z hlavných duchovných princípov, ktoré nám odhaľuje Biblia, je princíp moci vysloveného slova. Slovo je nástrojom, ktorým Boh stvoril duchovný aj materiálny svet. Vyslovené slovo je vyjadrením myšlienky (informácie) a duchovnej sily (viery), ktorá má stvoriteľskú moc (schopnosť meniť realitu). Boh niečo povedal a stalo sa to. Podobnú moc majú do určité miery aj ľudské výroky, a to najmä vtedy, ak sú vyslovené so silným duchovným nábojom, ktorý im dodávajú napríklad silné emócie, vedomie si vlastnej autority alebo viera hovoriaceho. Na tomto princípe stojí tiež sila požehnania (tzn. dobrorečenia – vyslovenia dobrého na niečiu adresu) a prekliatia (tzn. zlorečenia – vyslovenia niečoho zlého voči niekomu).

Keď sú nad niekým vyslovené rôzne negatívne výroky a dotyčný človek im uverí, tie sa dostanú do jeho podvedomia a dokážu zmeniť jeho vnímanie seba samého. Táto skutočnosť môže doslova paralyzovať jeho život a zabrániť mu v rozvinutí obrovského potenciálu, ktorý Stvoriteľ vložil do každého človeka na tejto zemi. Ak sa človek vníma ako škaredý, neúspešný či nešikovný, vedie to k reťazeniu neúspechov a straty akejkoľvek motivácie alebo viery, že jeho život môže byť lepší.

Pozitívne príklady

Dobrou správou je, že z tohto „onálepkovania“ je možné sa vymaniť. Existujú pozitívne príklady vo svete aj v biblických príbehoch.

Už ste počuli, že Winstonovi Churchillovi v 6. triede základnej školy povedali, že z neho nikdy nič nebude? Tento muž sa neskôr stal ministerským predsedom Veľkej Británie a kľúčovou politickou osobnosťou v boji proti hitlerovskému Nemecku. Jeho život bol jeden veľký úspech.

Istému mladému Američanovi kedysi povedali, že nemá žiadne umelecké nadanie. Volal sa Walt Disney a jeho kresby dnes pozná celý svet.

Ďalší príklad sa týka aj našej krajiny. Vedeli ste, že niekoľkonásobnej olympijskej medailistke Anastázii Kuzminovej v jej rodnom Rusku povedali, že je neperspektívna pre ich reprezentáciu, a to preto, že chcela skĺbiť rodinný život so športovou kariérou? Ako sa len museli cítiť zodpovední funkcionári, keď táto športovkyňa začala reprezentovať Slovensko a získavať jednu medailu za druhou?

Možno aj vám napádajú ďalšie mená konkrétnych ľudí, ktorí sa dokázali vymaniť z negatívneho ohodnotenia a onálepkovania svojho života. Vidíme, že je to možné. A pre veriacich v Pána Ježiša Krista, ktorí sa znovuzrodili a poznajú výroky, ktoré o nich hovorí Boh, je to ešte jednoduchšie.

Božou vôľou je, aby sme všetky tieto negatívne nálepky odstránili zo svojich životov a úlohou tohto článku je presvedčiť čitateľov, že je to možné. Musíme sa rozhodnúť, že výroky, ktoré o nás hovorí Boh, sú oveľa dôležitejšie ako to, čo o nás kedy povedali ľudia.

logos-2021-01-depositphotos-298854814.jpg

Outsider kráľom

V Betleheme žil jeden mladík, ktorého odmalička podceňovali. Jeho bratia oproti nemu vyzerali oveľa schopnejšie, a to do takej miery, že to poplietlo aj Božieho proroka Samuela. Práve Samuelovi Boh povedal, že má ísť do Betlehema k istému Izajovi a jedného z jeho synov má pomazať za kráľa nad Izraelom. Keď tam prorok prišiel, odohrala sa veľmi zaujímavá scéna.

Samuel urobil, ako mu prikázal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, starší mesta mu vyľakaní vyšli v ústrety s otázkou: „Znamená tvoj príchod niečo dobré?“ Odvetil: „Všetko je v poriadku. Prinášam obetu Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou k obete s hostinou.“ Potom posvätil Izaja i jeho synov a pozval ich k obete s hostinou. Keď ta prišli a Samuel uzrel Eliába, pomyslel si: „Pred Hospodinom stojí iste jeho pomazaný.“ Hospodin však povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ Potom zavolal Izaj Abinadába a predstavil ho Samuelovi. Ten však povedal: „Ani toho si Hospodin nezvolil.“ Ďalej predstavil Izaj Šammu. Dostal odpoveď: „Ani toho si Hospodin nezvolil.“ Tak predstavil Izaj Samuelovi sedem svojich synov. Samuel však povedal Izajovi: „Z nich si Hospodin nevyvolil ani jedného.“ Samuel sa spýtal Izaja: „Sú to už všetci tvoji chlapci?“ Odpovedal: „Chýba ešte najmladší, ale ten pasie ovce.“ Samuel nato povedal Izajovi: „Pošli poňho a priveď ho, lebo skôr si nesadneme, kým sem nepríde.“ Poslal teda poňho. Bol ryšavý, mal bystré oči a pekný vzhľad. Hospodin povedal: „To je on, môžeš ho pomazať za kráľa.“ (1Sam 16,4–12; SEB)

Božie vyvolenie padlo na outsidera, na niekoho, o kom by to ani prorok Samuel nepovedal. Dávida nechali pri ovciach, hoci vedeli, že Samuel chce vidieť Izajových synov. Hoci sa Dávid stretol s podceňovaním, pre Hospodina to nebol problém a povolal ho k veľkému dielu. Aj keď už bol pomazaný za kráľa, vidíme, že ho jeho bratia aj naďalej podceňovali. Prejavilo sa to tesne pred jeho legendárnym súbojom s filištínskym obrom Goliášom. Najstarší Dávidov brat mu vtedy nahnevane povedal: „Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.“ (1Sam 17,28; SEB) Tieto slová Dávidovi isto neboli príjemné, ale dokázal ich striasť a následne sa s vierou a Božou pomocou vysporiadal aj s obrom, ktorého sa bál celý Izrael.

Dávidova schopnosť mať intenzívny vzťah s Bohom mu umožnila prekonať všetky hendikepy a podceňovanie, s ktorým sa stretával. V hĺbke srdca vedel, že našu budúcnosť neurčujú slová kritikov či ľudí, ktorí nás odpisujú, ale sú to Božie výroky a jeho láskavý postoj k nám, ktorý dáva šancu na úspech aj outsiderom. Dávid sa stal hádam najslávnejším kráľom v dejinách Izraela, tak slávnym, že aj sám Mesiáš sa nechal titulovať Syn Dávidov.

Dávidovo tajomstvo

Už sme sa tu zmienili o Dávidovom skvelom vzťahu s Bohom, ktorý je do dnešných dní príkladom intenzity a intimity duchovného života. Tento vzťah s Hospodinom úplne zmenil Dávidovo vnímanie seba samého. Krásne to ilustruje Dávidov slávny 23. žalm.

Hospodin je môj pastier; nebudem mať nedostatku. (Ž 23,1; ROH)

Dávid, ktorý sám bol pastierom, videl seba samého ako ovečku dobrého Pastiera. Vedel, že sám Hospodin je jeho pastierom a ako pastier sa oňho stará v každej oblasti jeho života. Dávid vyjadril presvedčenie, že nebude mať nedostatok, presnejšie preložené: nič mu nechýba. Toto je presvedčenie zdravej duše, zbavenej všetkých komplexov menejcennosti, ktorá si nikdy nemusí hľadať výhovorky.

Pasie ma na zelených pažitiach; vodí ma popri tichých vodách. (Ž 23,2; ROH) Božou vôľou pre nás sú zelené pažite a tiché vody, biblický symbol nasýtenia, napojenia a odpočinutia. Keďže Pán je dobrým pastierom, jeho starostlivosť o nás je prvotriedna. Keď ho takto poznávame, ľahko uveríme tomu, že nás zlé výroky nášho okolia nemusia limitovať. Jednoducho sa môžeme mať dobre, lebo náš Nebeský Otec je dobrý!

Občerstvuje moju dušu; vodí ma po cestách spravodlivosti pre svoje meno. (Ž 23,2; ROH) Naša duša je veľmi dôležitá. Rôzne negatívne nálepky, ktoré sme počas života dostali, priamo vplývajú na stav našej duše a niekedy majú tendenciu sa natrvalo zapísať do nášho podvedomia, a to nás potom zväzuje a bráni nám v každej potenciálnej príležitosti k rozletu alebo úspechu. Náš Nebeský Otec „občerstvuje“ našu dušu, hebrejské slovo, ktoré je tu použité, môžeme tiež preložiť ako „obnovuje“, a to je veľmi dôležité. Otec chce, aby bola naša duša slobodná a mohla plne rozvinúť svoj potenciál. Navyše nás aj „vodí po cestách spravodlivosti“, čo znamená, že nám dáva smer a silu kráčať životom v súlade so svojimi požiadavkami na spravodlivý a svätý život. Jednoducho je nám pomocou, aby sme dokázali naplniť jeho vôľu v našich životoch. Každá ovečka dobrého pastiera to dokáže a môže sa úplne rozvinúť.

Aj keby som išiel dolinou tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou; tvoj prút a tvoja palica ma potešujú. (Ž 23,3; ROH) Najväčšou prekážkou, ktorej ľudia často čelia a ktorá ich zväzuje, je strach. Dávid vedel, že na toto existuje liek. Je ním Božia prítomnosť a jeho vplyv na naše životy. Keď vieme, že živý a konajúci Boh je s nami, nemusíme sa báť ani v takej situácii, ktorú Dávid nazýva „dolinou tône smrti“. Božie slovo a jeho Duch sú „prútom a palicou“, ktoré nás potešujú a neprestajne ubezpečujú o tom, že je s nami.

Pripravuješ predo mnou stôl pred mojimi protivníkmi; olejom mažeš bohate moju hlavu; môj pohár preteká. (Ž 23,4; ROH) Dobrý pastier je zaopatriteľom našich potrieb v každej situácii. Dokáže nám prestrieť stôl aj v prítomnosti našich nepriateľov. Dá sa povedať, že má záľubu v tom nás požehnať tak, aby to neuniklo našim neprajníkom. Štedro nám udeľuje svoje pomazanie, zmocnenie a uschopnenie ku každému dielu, ku ktorému nás povolal. K tomu všetkému nám dopriava hojnosť svojej priazne. Pohár, ktorý on naplní, vždy preteká.

Áno, len dobré a milosť ma budú sledovať po všetky dni môjho života, a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy. (Ž 23,5; ROH) To, čo Dávid o Bohu vedel a ako Boha poznal, ho priviedlo k trvalému životnému presvedčeniu, že po celý život ho budú sprevádzať dobré veci od Boha a stále bude zažívať prejavy jeho nesmiernej milosti. Vedomie, že bude neustále bývať v Božom dome, v Pánovej prítomnosti, ho napĺňalo istotou a silou strhnúť zo seba každú nálepku, každé pohanenie, s ktorým sa v živote stretol.

Skúsenosť Gilgála

Keď starozmluvný izraelský národ pod vedením Jozuu prekročil Jordán a vošiel do zasľúbenej krajiny, ich prvou zastávkou bolo miesto zvané Gilgál. Tu sa Izraelčania utáborili a Jozua dal obrezať ľud, ktorý počas putovania na púšti nevykonával obriezku, a na tomto mieste tiež oslávili prvý sviatok Pesach v krajine, ktorú im dal Hospodin. Jozua tu vztýčil 12 pamätných kameňov, ktoré vzal z Jordánu. Sám Boh dal tomuto miestu špeciálne meno Gilgál a takto to zdôvodnil: „Dnes som od vás odvalil egyptskú potupu.“ (Joz 5,9; SEB)

Boh tu prorocky ukazuje svoj zámer odstrániť od Božieho ľudu, to znamená aj od nás, „potupu Egypta“, teda všetky negatívne nálepky z nášho starého života, ktoré ovplyvňujú naše vnímanie seba samých. Gilgál znamená dôležitý míľnik v dobývaní zasľúbenej krajiny. Aj my, ak chceme dosiahnuť naplnenia Božích prísľubov v našich životoch, potrebujeme sa vysporiadať s pohanou, ktorá na nás spočíva.

logos-2021-01-hrdina.jpg

Ako na to?

Odpoveď je pomerne jednoduchá. Vierou! Potrebujeme uveriť Božím výrokom o našej novej identite v Kristovi a na základe toho sa začať pozerať na seba aj na našich súrodencov v Kristovi.

Apoštol Pavol hovorí: „A tak my už odteraz neznáme nikoho podľa tela. A jestli sme aj poznali Krista podľa tela, ale teraz už viacej neznáme. Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2Kor 5,16–17; ROH)

Žiadne Božie dieťa, žiaden znovuzrodený kresťan nemusí byť limitovaný obmedzeniami, ktoré sa naňho nalepili v dôsledku kritických a neprajných slov druhých ľudí. Písmo nás povzbudzuje, aby sme sa na druhých i na seba nepozerali „podľa tela“, ale „podľa ducha“ podľa nášho znovuzrodeného „pravého ja“, o ktorom hovorí, že je celkom nové a to „drievne“ – staré sa pominulo aj so všetkými negatívnymi nálepkami. Toto je závažná duchovná skutočnosť, ktorú mnohí opomínajú, a pritom je základom pre reálnu zmenu našich životov.

Všetko je nové! Starý, slabý, neschopný, onálepkovaný život sa skončil a začína sa nový, požehnaný, o ktorom Písmo hovorí, že sa premieňa „od slávy k sláve“. (2Kor 4,18)

Apoštol Pavol je pre nás v tejto téme sám inšpiráciou. Dokázal obstáť v rôznych ťažkých situáciách. Napísal tieto slová: „Viem byť aj ponížený a viem i mať hojnosť – v každej veci a vo všetkých veciach som vycvičený; viem aj sýtym byť aj lačnieť, mať hojnosť aj trpieť nedostatkom. Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ (Fp 4,12–13;ROH) Keď nám staré nálepky na našom živote hovoria, že niečo nezvládneme, že na to nemáme, odpovedzme spolu s apoštolom Pavlom: „Všetko vládzem v Kristovi, lebo je to on, kto mi dáva silu a robí ma schopným!“

Musíme bez výhrad prijať myšlienku, že Boh nás miluje a jeho vôľou pre náš život je, aby sa nám dobre darilo. Toto je pravda, aj napriek tomu, že ju niekedy ľudia spochybňujú a je pre nich ťažké ju prijať. Zvesť o dobrom Otcovi, ktorý svojim deťom dáva dobré dary, bola a je charakterizujúcou črtou učenia Ježiša Krista (Mt 7,11). Apoštol Ján začína svoj 3. list pozdravom, ktorý nádherne vystihuje Boží postoj k nám: „Milovaný, prajem ti, aby si sa mal vo všetkom dobre a aby si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša.“ (3Jn 2;ROH) Možnože sme po celý svoj život počúvali slová neprajníkov a rôzne osočovania, nič to však nezmení na Božom postoji voči nám. Musíme uveriť jeho slovám a nenechať sa limitovať negatívnymi rečami.

Len dobré a milosť

Áno, všetci sme rôzni ľudia, pozažívali sme v živote aj nepekné veci, no s každým z nás má Boh svoj do­brý plán. Nikdy nezabúdajme, že existuje Božia vôľa pre život každého z nás. Táto vôľa je podľa slov Písma „dobrá, príjemná a dokonalá“ (Rim 12,2). Nebeský Otec sám do nás vložil schopnosti a talenty, len ich treba objaviť a rozvíjať. Každý, kto sa obrátil ku Kristovi a znovuzrodil sa, môže v sebe nájsť niečo dobré. Základ, na ktorom môže postaviť nový život. Život, na ktorom spočíva Božie požehnanie a priazeň. Život, ktorý sprevádza úspech, slovami Dávida „len dobré a milosť“.

Na záver dodám povzbudenie pre nás, aby sme sa nikdy nestali tými, ktorí ľudí akýmkoľvek spôsobom negatívne „nálepkujú“. Poslúchnime v tomto vodcu prvého zboru v Jeruzaleme Jakuba, ktorý hovorí: „Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s uprednostňovaním niekoho. Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v honosnom odeve a vošiel by aj chudobný v špinavom odeve, a vy by ste so sympatiou pohliadli na toho, čo nosí honosný odev, a povedali by ste: „Ty sa posaď pekne sem!“, zatiaľ čo chudobnému by ste povedali: „Ty stoj tam alebo sadni si k mojej podnožke!“, vari ste týmto neurobili rozdiel medzi nimi a nestali ste sa zle usudzujúcimi sudcami? Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú?“ (Jk 2,1–5; SEB)

Obsah:
Použité preklady Biblie:
ROH – Preklad prof. Roháčka
SEB – Slovenský ekumenický preklad Biblie



Súvisiace články

Zákonníctvo|Logos 11 / 2007 | Jaroslav Kříž |Téma
Prečo sa zlu darí vyhrávať?|Logos 6 / 2018 | Jarmila Bystričanová|Vyučovanie
Neboj sa, len ver|Logos 12 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma
Opäť o démonoch|Logos 2 / 2016 | Jaroslav Kříž |Vyučovanie
Skutky apoštolov 23. až 25. kapitola|Logos 9 / 2018 | Redakcia |Preklad Biblie