Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)
Začiatkom októbra sa štyridsaťdva nadšencov pod vedením pastora Martina Mazúcha vydalo po stopách apoštolov Pavla a Jána do Malej Ázie. Navštívili sme sedem miest, do ktorých bol adresovaný stále aktuálny odkaz v biblickej knihe Zjavenie Jána – prorockej knihy Nového zákona. Apoštol Ján prijal toto zjavenie, keď bol vo vyhnanstve na ostrove Pathmos v rokoch 94–96 n. l.
Prvý deň nášho zájazdu sme strávili cestovaním, ale stálo to za to. Z Viedne sme leteli do Istanbulu a odtiaľ druhým letom do Izmiru. Letecký pohľad na Istanbul je nekonečný – má 15 miliónov obyvateľov! Izmir má „iba“ 4 milióny obyvateľov. Potom sme sa presunuli autobusom do moderného hotela ARIA CLAROS pri meste Kusadasi, ktorý bol na vysokej úrovni, situovaný v peknom prostredí pri mori.
PERGAMON je slávne staroveké grécke mesto posadené na vyvýšenom mieste, je odtiaľ skutočne nádherný výhľad. Sila toho miesta je hmatateľná aj dnes. V Pergamone sa nachádza najstrmšie divadlo sveta. Videli sme antické stĺpy veľkej knižnice, veľkolepý Trajánov chrám, svetoznáme rehabilitačné centrum, svätyňu boha liečiteľstva – Asklépia i tržnicu. Prechádzali sme sa miestami, kde kedysi boli uložené zlaté poklady. Hneď, ako sme vošli do Pergamonu, sme sa spýtali na „trón satanov“. Ide o Veľký Diov oltár, ktorý bol prenesený do Berlínskeho múzea. V Pergamone bol tiež vynájdený pergamen (kožený zvitok na zapisovanie textov).
Odkaz do Pergamonu: „A anjelovi zboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ten dvojsečný meč ostrý. Znám tvoje skutky aj to, kde bývaš, kde je trón satanov, a držíš moje meno a nezaprel si mojej viery ani vo dňoch, v ktorých svedčil Antipas, môj verný svedok, ktorého zabili u vás, kde býva satan. Ale mám niečo málo proti tebe, že tam máš tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, ako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili. Tak máš aj ty takých, ktorí držia učenie mikulášencov, čoho nenávidím. Teda čiň pokánie, ale ak nie, prídem rýchle na teba a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom! Tomu, kto víťazí, dám jesť zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktorého nevie nikto, iba ten, kto ho berie.“ (Zj 2,12–17) Boh vyčíta zboru v Pergamone, že do cirkvi nechali preniknúť falošné učenie, čo On nenávidí. V Pergamone bol zabitý aj Boží služobník Antipas. Bolo tu veľmi silné zastúpenie kultu rôznych pohanských bohov. Veľkou skúškou pre kresťanov bolo uctievanie cisára. Napriek všetkým ťažkostiam sa mnohí kresťania v Pergamone naďalej hlásili k Božiemu menu, pevne držali svoju vieru a zostali verní.
V lineárnej súvislosti časového zaradenia jednotlivých odkazov do zborov spadá odkaz do Pergamonu do 4.– 6. storočia. V tomto období už cirkev spolupracovala so štátnou politickou mocou, nemusela čeliť prenasledovaniu a hrozbám zvonka. Cirkev bola spoločnosťou prijímaná a začínala bohatnúť. Rozmáhalo sa smilstvo, fyzické i duchovné, začali sa šíriť myšlienky kompromisov. Biely kamienok je symbolom milosti, nádeje a záchrany. Sudcovia v starých grécko-rímskych dobách na súde rozhodli o nevine a oslobodení obžalovaného od trestu udelením bielych kamienkov. Boh dáva odpustenie viny, On je naša spravodlivosť.
Mesto SMYRNA je dnešný Izmir. Nachádza sa na brehu Egejského mora a je tretím najväčším mestom Turecka. Už v 3. tisícročí pred n. l. bolo toto miesto osídlené. Okolo roku 1000 pred n. l. sa vďaka Grékom Smyrna stala významným centrom kultúry, obchodu a dôležitým prístavným mestom. V 7. storočí pred n. l. mesto úplne zničil lydský kráľ Gyges. Alexander Veľký Smyrnu opäť vybudoval a stala sa bohatým mestom. Hlavná mestská ulica bola vykladaná zlatom. V roku 178 n. l. mesto poškodilo silné zemetrasenie, ale opäť bolo Rimanmi obnovené. V období Rímskej ríše tu žilo asi 100 000 obyvateľov.
Bola tu veľká komunita kresťanov, ktorí žili v permanentnom ohrození života. Smyrna je obrazom prenasledovania a utrpenia. Boh kresťanom v Smyrne nič nevyčíta (ako jedinému zboru), len ich povzbudzuje: „Buď verný až do smrti!“ Kresťania boli mučení, väznení a zabíjaní pre meno Ježiš. Prenasledovaní boli od pohanov i Židov. Kresťania tej doby boli veľmi chudobnou najnižšou vrstvou spoločnosti, ale Boh ich pochválil a nazval bohatými. Títo kresťania v Smyrne vydali Bohu skutočne všetko, aj svoje životy. Prenasledovanie prebiehalo na celom území rímskeho impéria, lebo skutoční kresťania sa neklaňali a neobetovali rímskym bohom ani cisárovi. Biskup zboru v Smyrne, Polykarp, bol za svoju vieru upálený zaživa. Najsilnejšie prenasledovanie trvalo desať rokov podľa proroctva v odkaze do Smyrny a skončilo sa v roku 313 takzvaným Milánskym ediktom, ktorý vyhlásil náboženskú slobodu. Odkaz do Smyrny je nadčasový. Nezahŕňa len historické prenasledovanie, ale je povzbudením aj pre kresťanov, ktorí sú dnes prenasledovaní pre vieru na celom svete. Vykopávky starobylého mesta sú v súčasnosti obklopené modernými budovami.
V Smyrne sme videli pôvodný prameň a vodovod, z ktorého kedysi pili naši statoční bratia a sestry. Je to zvláštne miesto. Predstavovala som si, ako kresťania idú nakupovať na verejnú tržnicu v ohrození života a uvedomila som si, že my sa máme veľmi dobre. Smyrna je obrazom utrpenia a dnes tam trpí uprostred antických pamiatok svorka opustených týraných a hladných psíkov (narátala som ich jedenásť).
Odkaz do Smyrny: „A anjelovi smyrnenského zboru napíš: Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: Znám tvoje skutky aj tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý – aj rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale sú zhromaždením satanovým. Nič sa neboj toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol uvrhne niektorých z vás do žalára, aby ste boli skúsení, a budete mať súženie desať dní. Buď verný až do smrti a dám ti korunu života. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom. Tomu, kto víťazí, neuškodí druhá smrť.“ (Zj 2,8–11)
Mali sme krásny slnečný deň ideálny na cestovanie. THYATÍRY sa nachádzajú vo vnútrozemí, v minulosti ležali na križovatke dôležitých dopravných ciest. Thyatíry sa preslávili obchodom. Boli známe spracovaním vlny, výrobou odevov, farbením látok purpurovou farbou. Dnes sa mesto volá Akhisar, v jeho centre sú vykopávky starobylých Thyatír. Stretli sme tu výpravu kresťanov z Brazílie a veľmi sme sa potešili. Po výklade sa spoločne modlili na tomto dôležitom biblickom mieste. Z Thyatír pochádzala Lýdia, obchodníčka s purpurom, ktorá sa obrátila na kázanie apoštola Pavla, nechala sa pokrstiť a bola veľmi užitočná pre Božie dielo. (Skutky 16,14)
Na každom biblickom mieste sme mali krátky výklad od našej česky hovoriacej sprievodkyne Stáni a dlhý erudovaný historicko-alegoricko-futuristický výklad Písma od pastora Martina Mazúcha.
Odkaz do Tyatír: „A anjelovi zboru v Tyatíroch napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má svoje oči ako plameň ohňa, a ktorého nohy sú podobné mosadzi: Znám tvoje skutky aj tvoju lásku aj službu aj vernosť aj trpezlivosť aj tvoje skutky, aj tie posledné, ktorých je viac ako prvých. Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábeľ, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám.“ (Zj 2,18-20) Odkaz do Thyatír je zameraný proti duchu Jezábeľ. Vieme, že historická postava Jezábeľ bola dcéra Etbála, sidonského kráľa, ktorá slúžila falošnému bohu Bálovi. Jezábeľ sa vydala za izraelského kráľa Achaba a celý Izrael zamorila modloslužbou, čo je zlé v očiach Hospodinových a čo nenávidí svätý Boh Izraelov. Jezábeľ prenasledovala pravých Božích služobníkov, využívala manipuláciu, falošné svedectvo, dosiahla vždy každý svoj cieľ aj za cenu vraždy nevinného človeka. Jezábeľ je negatívna postava, ktorá sa stala symbolom zlej nepriateľskej sily.
Z hľadiska historického vývoja cirkvi predstavuje odkaz do Thyatír obdobie 6.–16. storočia, zahŕňa dobu temného stredoveku. Štátna cirkev mala nadvládu a deformovala pôvodné kresťanstvo, rozmáhala sa inkvizícia. V Thyatírach bolo rozšírené modlárstvo, rástla nemorálnosť a kompromis so svetom bol bežný. Hriech bol tolerovaný v cirkvi a falošným učením už bolo zasiahnuté vedenie zboru! Duchovné smilstvo zahŕňa všadeprítomný synkretizmus. Cirkev prenasledovaná sa stala cirkvou prenasledujúcou a inkvizícia si vyžiadala obrovské množstvo ľudských životov. Cirkev sa veľmi odklonila od skutočných kresťanských hodnôt, ale aj v týchto časoch boli takí, ktorí zostali verní učeniu Pána Ježiša Krista. „Ale vám hovorím, aj ostatným v Tyatíroch všetkým, ktorí nemajú toho učenia, a ktorí nepoznali hlbín satanových, ako hovoria: Nevzkladám na vás iného bremena. Avšak čo máte, držte, dokiaľ neprídem. A tomu, kto víťazí a kto ostríha až do konca moje skutky, tomu dám moc nad pohanmi a bude ich pásť železným prútom: ako hrnčiarske nádoby budú roztrieskaní, ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ (Zj 2,24-29) Dnes žijú v starobylých Thyatírach korytnačky, ktorým duch Jezábeľ vôbec nevadí.
Približne 45 km smerom na juh od Thyatír sa nachádzajú SARDY. Mesto prekvitalo už v 7. storočí pred n. l., významne ho pozdvihol kráľ Kroisos (560-547 pred n. l.), ktorý z rieky Hermos ťažil zlato. Sardy boli bohatým mestom, okolitá pôda bola veľmi úrodná. Obyvatelia Sárd viedli pohodlný a spokojný život, stratili ostražitosť a zabudli na reálne nebezpečenstvo. Vojaci perzského kráľa Kýra II. prišli náhle a nečakane na nepripravené mesto v roku 547 pred n. l. Pevnosť na kopci bola bez hliadok, nestrážená, a nepriateľ veľmi ľahko získal Sardy. Prebehli tu viaceré vojny a v roku 17 n. l. postihlo mesto silné zemetrasenie. My sme videli v Sardách uličku s pôvodnými obchodmi, zachovalé antické toalety, synagógu z 3. storočia s krásnymi podlahovými mozaikami a nádherné gymnázium z dôb rímskych cisárov, kde sme si urobili ďalšiu spoločnú fotku. Potom sme navštívili pozostatky chrámu bohyne Artemis.
Odkaz do Sárd: „Anjelovi zboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má tých sedem duchov Božích a sedem hviezd: Znám tvoje skutky, že máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. Pamätaj tedy, ako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prídem na teba ako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba. Ale máš i v Sardách niekoľko málo osôb, ktoré nepoškvrnili svojho rúcha, a budú sa prechádzať so mnou v bielom rúchu, pretože sú hodni. Ten, kto víťazí, bude odiaty bielym rúchom, a nevytriem jeho mena z knihy života a vyznám jeho meno pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ (Zj 3,1–6) Odkaz do Sárd je určený konkrétnemu zboru, ktorý tu kedysi bol. Súčasne cirkev v Sardách reprezentuje v historickej línii dejín kresťanské hnutie návratu k pôvodným prameňom. Je to obdobie reformácie (rok 1517–1750), kedy vznikali protestantské cirkvi. Biblia – Božie slovo sa znova dostáva do centra pozornosti a je jedinou právoplatnou normou. Zlato predstavuje živú vieru.
Deň sme zakončili návštevou FILADELFIE (dnešné mesto Alasehir). V centre odkazu do Filadelfie sú dvere, a keď sme prišli, boli zatvorené, lebo v piatok sa miestnemu obyvateľovi videlo za dobré ísť domov skôr. Časť baziliky svätého Jána z roku 600 n. l. a zvyšky antických stĺpov sme videli cez zatvorenú bránu. Oproti stojí mešita a pred ňou chlapci hrali futbal. Takmer každý turista v Turecku navštívi Efez, ale do Filadelfie cestujú skutoční hľadači biblických pokladov. Za nami prišla výprava z Kórey.
Filadelfia bola založená v 2. storočí pred n. l. za vlády pergamonského kráľa Attala II., nazývaného Philadelphos (159-138 pred n. l.). Philadelphos doslova znamená „ten, kto miluje svojho brata, bratská láska“. Meno mesta pochádza od zakladateľa, ktorý mal rád svojho brata Euména II. V tejto oblasti boli veľmi časté zemetrasenia. Udáva sa, že obyvatelia Filadelfie žili v neustálom napätí z hrozby zemetrasenia a často museli rýchlo opúšťať svoje domovy. Preto nechávali dvere svojich domov stále otvorené.
Odkaz do Filadelfie: „A anjelovi zboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára, a nikto nezatvára, a zatvára a nikto neotvára: Znám tvoje skutky. Hľa, dal som pred tebou otvorené dvere, a nikto ich nemôže zavrieť, lebo máš malú moc a ostríhal si moje slovo a nezaprel si môjho mena. Hľa, dávam zo synagógy satanovej niektorých z tých, ktorí hovoria o sebe, že sú Židmi, a nie sú, ale luhajú: hľa, spôsobím to, aby prišli a klaňali sa pred tvojimi nohami a poznali, že som si ťa ja zamiloval. Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia (skúšky), ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prídem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ (Zj 3,7-13) List do Filadelfie prorocky ukazuje na historické obdobie od konca 18. do konca 19. storočia. Bola to doba celosvetovej misie národov, doba nového vanutia Svätého Ducha, čas zázračných uzdravení. Dvere reprezentuje Pán Ježiš Kristus. Cez otvorené dvere na nebi prichádza na zem nový vietor Svätého Ducha. Na svetovej scéne je horlivo očakávaný druhý príchod Ježiša Krista na zem. V tomto období prebehla i priemyselná revolúcia, pribudli nové vedecké a technologické objavy. Skrze otvorené dvere evanjelia misionári zasiahli celý vtedajší svet. Boh hovorí: „Hľa, prídem rýchlo.“ V 10. verši je v originálnom texte napísané: „Zachovám ťa od hodiny skúšky.“ To nám dáva v kontexte Božieho slova silnú nádej na vytrhnutie pred veľkým súžením.
LAODICEA sa nachádza šesť kilometrov od mesta Denizli. Antiochus II. Theos mesto v 3. storočí pred n. l. prestaval a pomenoval ho po svojej manželke Laodicea. V preklade to znamená „súd ľudu alebo spravodlivý ľud“. Laodicea bola veľmi bohatým mestom. Ťažila zo svojej polohy na križovatke obchodných ciest v úrodnej oblasti, ktorou pretekali zlatonosné rieky. Zo vzácnej ovčej vlny sa tu vyrábalo luxusné čierne súkno – znamenie blahobytu. Laodicea bola celosvetovo známa výrobou liečivej očnej masti. Preslávila sa aj ako kúpeľné mesto, nemala však vlastný zdroj pitnej vody. Z Hierapolisu sa sem privádzala horúca liečivá voda dlhým akvaduktom. Nakoniec voda zostala vlažná. V tejto oblasti boli tiež časté zemetrasenia. V roku 61 n. l. bolo mesto úplne zničené zemetrasením. Laodičania odmietli pomoc rímskeho cisára a z vlastných zdrojov mesto obnovili. Až v 11. storočí sa do Laodicey nasťahovali prví Turci. V Laodicei sme kráčali po pôvodnej ceste z mramoru, videli sme krásne antické stĺpy chrámov, kúpele, antické divadlo v kopci, ktoré vybudovali Gréci a miesto, kde sa stretávala cirkev. V geometrickom strede budovy – v centre pozornosti – bola kazateľnica, podlaha bola vykladaná nádhernou mozaikou. Zachovaná krstiteľnica je malý bazén so schodmi, kde sa krstilo úplným ponorením človeka do vody. Záchod v kresťanskom zbore bol na rozdiel od antických toaliet len pre jednu osobu. (V prípade záujmu sa viac informácií dozviete od pastora Martina Mazúcha, ktorý plánuje vydať publikáciu „Antické záchody na mojich cestách“.) V Laodicei sme stretli súrodencov z Kórey, ktorí prosili pastorov Šestáka a Kubu o fotku a boli zvedaví, z ktorej krajiny sú takí vysokí muži.
Odkaz do Laodicey: „A anjelovi zboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Amen, ten verný a pravdivý svedok, počiatok stvorenia Božieho: Znám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Bárs by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatol som a nepotrebujem nikoho, nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata, prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a trescem. Rozhorli sa teda a učiň pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou. Tomu, kto víťazí, dám sedieť so sebou na svojom tróne, ako som i ja zvíťazil a sedím so svojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“ (Zj 3,14-22) Odkaz do Laodicey je posledný zo siedmich zborov a je analogicky vykladaný ako obraz posledných dôb. Z hľadiska historického vývoja cirkví odkaz do Laodicey predstavuje obdobie od začiatku 20. storočia dodnes. Treba zanechať vlažnosť, pretože druhý príchod Pána Ježiša Krista sa blíži. Ženích si príde pre svoju nevestu. „A riekol mi: Píš! Blahoslavení povolaní k večeri svadby Baránkovej. A zase mi riekol: To sú pravdivé slová Božie.“ (Zj 19,9)
Z Laodicey sme sa presunuli do Hierapolisu. Bolo to veľké a významné kúpeľné mesto s termálnymi liečivými prameňmi. Odtiaľto viedol akvadukt do Laodicey, ktorý je tam do dnešného dňa. Videli sme nádherné antické divadlo, miesto na kopci, kde sa stretávala cirkev, kde je aj hrob Filipa. Niektorí boli pozrieť aj Nekropolu. Navštívili sme svetoznáme Pamukale – prírodný terasovitý vápencový útvar na kopci vytvorený tečením termálneho prameňa vody. Večer sme sa vrátili do svojho prvého obľúbeného hotela.
Odkaz do Efezu bol napísaný ako prvý, my sme ho navštívili ako posledný zbor. Mali sme krásny slnečný deň. List do Efezu hovorí o obnovení prvej lásky, popisuje stav a problém historickej prvej cirkvi. Odkaz do Efezu: „Anjelovi efezského zboru napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží tých sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý sa prechádza prostred tých siedmich zlatých svietnikov: Znám tvoje skutky aj tvoju prácu aj tvoju trpezlivosť, a že nemôžeš zniesť zlých a skúsil si tých, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolmi, a nie sú, a našiel si ich, že sú lhári, a zniesol si a máš trpezlivosť a pracoval si pre moje meno a neustal si. Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku. Pamätaj teda, odkiaľ si vypadol, a čiň pokánie a čiň prvé skutky, ale ak nie, prídem rýchle na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta, keď neučiníš pokánia. Ale to máš, že nenávidíš skutkov mikulášencov, ktorých i ja nenávidím. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom! Tomu, kto víťazí, dám jesť z dreva života, ktoré je prostred raja Božieho.“ (Zj 2,1-7)
Mesto Efez má bohatú históriu. Celkovo boli až štyri Efezy (mesto sa opakovane sťahovalo). Prvé zmienky sú už v 2. tisícročí pred Kristom, v 10. storočí pred n. l. mesto založili Gréci. V čase Rímskej ríše bol Efez hlavným mestom provincie Ázia. Je to krásne a veľké mesto. Videli sme sídlo prokonzula, medicínske centrum i Hadriánov chrám. Chodníky sú umeleckým dielom, vykladané mozaikou. Celsova knižnica je nádherným skvostom. V minulosti obsahovala 200 000 papyrusových zvitkov a klíma, ktorú vybudovali jej stavitelia, funguje dodnes! Knižnica bola spojená s nevestincom tajnou chodbou a sem chodili ctení muži študovať. V Efeze žil a dva roky vyučoval apoštol Pavol, ktorý tu porazil duchovné mocnosti temnosti a zlomil silu veľkých pohanských kultov. Apoštol Pavol založil zbor, ktorý neskôr viedol apoštol Ján. V Efeze sme navštívili divadlo z 3. storočia pred n. l. s kapacitou 25 000 miest, kde kázal apoštol Pavol. Tu rozzúrený dav kričal: „Veľká je Diana efezská.“ Z úcty k apoštolovi Pavlovi sme si tu prečítali Božie slovo a urobili sme hlasné vyhlásenie: „Veľký je Ježiš Kristus z Nazareta!“
Prešli sme slávnou mramorovou Arkadiovou ulicou, ktorá kedysi viedla k prístavu, dnes vedie na zelenú lúku. Efez č.3 je v súčasnosti vzdialený sedem kilometrov od mora! Za uplynulé storočia bol prístav úplne zanesený nánosmi rieky. Efez sa presťahoval na kopec Aysaluk, kde žili kresťania a tu sme navštívili kostol z byzantskej doby a hrob apoštola Jána. Posledné roky svojho života strávila v Efeze po boku apoštola Jána aj Mária, matka Ježiša.
V Efeze bol silný kult uctievania bohyne ženského rodu. Gréci uctievali Artemis, ktorú Rimania nazývali Diana efezská. Chrám bohyne Artemis bol považovaný za jeden zo siedmich divov sveta. V roku 356 pred n. l. chrám zničil úmyselne založený požiar, aby kňazi mohli ukradnúť zlaté poklady. Po obnovení chrámu bol úplne zničený silným zemetrasením a nezostalo po ňom nič. Aby turisti vedeli, kde stál slávny chrám, vztýčili na pôvodnom mieste jeden vysoký stĺp. Na ňom si bociany urobili hniezdo, a tak bola pokorená Diana efezská. Ale nepriateľské duchovné sily zla sa neradi vzdávajú svojho teritória. Po obrovskom úspechu apoštola Pavla v duchovnom boji, po všetkých víťazstvách cirkvi vedenej apoštolom Jánom v Duchu a v pravde prichádza paranormálny duchovný akt, kedy je na Efezskom koncile v roku 431 schválená dogma o Márii ako Bohorodičke.
Po návšteve úžasného Efezu sme absolvovali zastávku v zlatníctve, kde vypukla nákupná horúčka, ktorej viacerí podľahli. Mali sme možnosť vidieť polodrahokam sultanit, ktorý mení svoju farbu v závislosti od osvetlenia. V kožušníctve sme absolvovali módnu prehliadku trendových odevov z kože. Najatraktívnejšie boli modely, ktoré na móle profesionálne predviedli pastor M. Mazúch a sestra M. Ovčarová. Právom si získali najsilnejší potlesk publika.
Posledné dva dni sme mali voľný program, ktorý si každý zvolil sám. Niektorí oddychovali pri mori, iní nakupovali v Kusadasi. Napriek predpovedi počasia posledný deň bol krásny slnečný a ukončil ho nádherný západ slnka nad morom.
Skoro ráno sme sa vydali na cestu domov. Prešli sme všetkých sedem zborov v Malej Ázii, ale lepší zbor, ako je ten náš, sme nenašli! Preto sme sa rozhodli vrátiť. Tento zájazd bol veľmi dobrý a odporúčam ho každému, kto túži spoznať pravé biblické miesta. Ľudia z celého sveta sem prichádzajú s veľkým záujmom. Všetky archeologické nálezy potvrdzujú, že Biblia je pravdivá. Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť, ako 100× počuť. Všetky antické mestá, ktoré sme navštívili, sú autentické a úžasné. Niektoré veci človek pochopí až tam a už si odkazy do jednotlivých zborov navždy zapamätá. Navštívením týchto biblických miest sme získali správnu predstavu o ich veľkosti, kráse a vyspelosti. Kultúra, veda a umenie boli na veľmi vysokej úrovni. Vzdelanosť bola v úcte. Stavby boli nielen funkčné, ale aj estetické. Stavitelia tých dôb sa snažili o krásu a dokonalosť, či už stavali chodníky (vykladané mozaikou), knižnicu (zdobenú sochami), divadlo alebo chrámy. Ľudia tej doby chceli urobiť niečo prospešné pre verejnosť. Našou cestou sme vyjadrili úctu k apoštolovi Pavlovi, apoštolovi Jánovi a ďalším bratom, ktorí vo viere kráčali pred nami a niektorí za vieru zaplatili aj životom. Videli sme veľkosť prekážok, ktoré museli zdolať a vážime si ich prácu. Na zájazde sme spoznali nových bratov a sestry z našich zborov v Čechách a na Slovensku. Upevnili sme staré priateľstvá, strávili sme dobrý spoločný čas. Atmosféra zájazdu bola jedinečná a neopakovateľná, vytváral ju každý jeden z nás a niesla sa v ľahkom tóne (časové limity niektorých nelimitovali). Uvedomila som si, že Bohu veľmi záležalo a záleží na cirkvi, preto nám dal odkaz do siedmich zborov, ktorý je nadčasový a stále aktuálny. Boh chce, aby sme sa napravili. „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom!“
| Odkaz Jána Husa | | | Logos 9 / 2016 | | | Martin Vincurský | | | Z histórie |
| Návšteva siedmich zborov zo Zjavenia apoštola Jána | | | Logos 5 / 2019 | | | Katarína Nováková | | | Zo života cirkvi |
| Odkaz sedmi sborům | | | Logos 1 / 2014 | | | Martin Mazúch | | | Vyučovanie |
| Odkaz sedmi sborům - Smyrna | | | Logos 3 / 2014 | | | Martin Mazúch | | | Vyučovanie |
| Odkaz sedmi sborům - Pergamon | | | Logos 5 / 2014 | | | Martin Mazúch | | | Vyučovanie |
