Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)

Skutky apoštolov 16. a 17. kapitola

Preklad Biblie

16. kapitola

1 Prišiel aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam istý učeník menom Timotej, syn jednej veriacej Židovky1, jeho otcom bol však Grék. 2 Bratia v Lystre a Ikóniu o ňom vydávali dobré svedectvo. 3 Pavol chcel, aby išiel s ním, a tak ho vzal a obrezal kvôli Židom, ktorí bývali na tých miestach, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. 4 A ako chodili po mestách, odovzdávali im ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ich zachovávali. 5 A tak sa cirkvi upevňovali2 vo viere a rástli počtom deň čo deň.

6 Potom prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Duch Svätý im zabránil hovoriť slovo v Ázii. 7 Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch im to nedovolil. 8 Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. 9 Tam mal Pavol v noci videnie: stál pred ním nejaký muž, Macedónčan, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedónska a pomôž nám! 10 Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Pán povolal, aby sme im kázali evanjelium.

11 Vyplávali sme teda z Troady, plavili sa priamo do Samotrácie, na druhý deň do Neapolisu 12 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú popredným mestom tej časti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. 13 V deň šabatu sme vyšli za mesto k rieke, kde zvyčajne prebiehali modlitby3. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala aj istá žena menom Lýdia, obchodníčka s purpurom z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavol hovoril. 15 A keď sa aj so svojím domom4 dala pokrstiť, prosila: Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás.

16 A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, že nás stretla istá otrokyňa, ktorá mala vešteckého ducha5 a ktorá veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. 17 Chodila za Pavlom aj za nami a kričala: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha a zvestujú nám cestu spasenia6! 18 A toto robila mnoho dní. Pavol to však už nemohol zniesť, obrátil sa a povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si z nej vyšiel! A v tú hodinu z nej vyšiel.

19 Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na námestie pred hodnostárov. 20 A keď ich priviedli pred úradníkov, povedali: Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia 21 a hlásajú zvyky, ktoré my, Rimania, nesmieme prijať ani zachovávať. 22 Vtedy sa proti nim postavil aj dav a predstavitelia mesta im strhli plášte a prikázali ich palicovať. 23 Po mnohých ranách ich uvrhli do väzenia a strážcovi väzenia prikázali, aby ich dobre strážil. 24 On, keďže dostal takýto príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a pre istotu im zovrel nohy do klady. 25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. 26 A zrazu nastalo také veľké zemetrasenie, že sa otriasli základy väzenia a okamžite sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Strážca väzenia sa prebudil a keď videl, že dvere väzenia sú pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol hlasno zvolal: Neurob si nič zlé, veď sme všetci tu! 29 Vypýtal si svetlo, skočil dovnútra a roztrasený padol pred Pavla a Sílasa. 30 Vyviedol ich von a povedal: Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? 31 A oni odpovedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom7. 32 Potom mu hovorili Pánovo slovo, aj všetkým v jeho dome. 33 Ujal sa ich v tú nočnú hodinu, vymyl im rany a okamžite sa dal pokrstiť on aj všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do svojho domu, prestrel stôl a s celým domom sa radoval, že uveril Bohu.

35 Keď nastal deň, velitelia poslali stráže s odkazom: Prepusti tých ľudí! 36 A strážca väzenia oznámil tie slová Pavlovi: Predstavitelia mesta odkázali, aby som vás prepustil. Tak teraz odíďte a choďte v pokoji. 37 Ale Pavol im povedal: Verejne a bez súdu nás – rímskych občanov – zbili a uvrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie! Nech sami prídu a vyvedú nás! 38 Stráže oznámili tie slová predstaviteľom mesta. A tí sa báli, keď počuli, že sú Rimania. 39 Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. 40 Vyšli z väzenia, išli k Lýdii, videli bratov, povzbudili ich a odišli.

17. kapitola

1 Keď potom precestovali cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. 2 Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri šabaty hovoril k nim na základe Písem, 3 vykladal ich a dokazoval, že Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych, a že: Týmto Mesiášom je Ježiš, ktorého vám ja hlásam. 4 Niektorí z nich uverili a pridali sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo bohabojných Grékov a nemalý počet popredných žien. 5 Ale Židov, ktorí neuverili, sa zmocnila žiarlivosť. Vzali so sebou niekoľko zlých mužov z ulice8, zhromaždili dav, pobúrili mesto, zaútočili na Jásonov dom a chceli ich vyviesť pred ľud. 6 A keď ich nenašli, vliekli Jásona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: Títo, čo rozvracajú celý svet, prišli aj sem, 7 a Jáson ich prijal. Všetci títo konajú proti cisárovým nariadeniam, keď hovoria, že iný je kráľom: Ježiš! 8 A tak pobúrili dav aj predstavených mesta, ktorí to počuli. 9 Keď však dostali od Jásona a ostatných kauciu, prepustili ich.

10 Bratia hneď v noci vyslali Pavla a Sílasa do Beroje. Keď tam prišli, vybrali sa do židovskej synagógy. 11 Tunajší9 Židia boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike, prijali slovo s veľkou ochotou a každý deň skúmali Písma, či je tomu tak. 12 A tak mnohí z nich uverili, aj nemálo vážených10 gréckych žien aj mužov. 13 Ale hneď ako sa Židia z Tesaloniky dozvedeli, že Pavol aj v Beroji hlásal Božie slovo, prišli aj tam znepokojovať zástupy. 14 Vtedy bratia hneď vyslali Pavla, aby išiel k moru, ale Sílas a Timotej zostali tam. 15 A tí, ktorí odprevádzali Pavla, ho priviedli až do Atén a vrátili sa, keď dostali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čo najskôr prišli za ním.

16 A kým ich Pavol čakal v Aténach, roznecoval sa v ňom jeho duch, keď videl, že mesto je plné modiel. 17 Hovoril teda v synagóge so Židmi aj s bohabojnými prozelytmi11 a tiež na trhovisku – každý deň s tými, ktorí sa tam práve nachádzali. 18 A dali sa s ním do reči aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni vraveli: Čo to chce tento táraj povedať? Iní zase: Zdá sa, že je hlásateľom cudzích bohov. Hlásal im totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie. 19 Vzali ho teda so sebou, priviedli na Areopág a povedali: Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré ty kážeš12? 20 Lebo nám vkladáš do uší akési podivuhodné veci. Radi by sme sa teda dozvedeli, čo to má byť. 21 (Všetci Aténčania aj cudzinci, čo tam bývajú, totiž netrávia čas ničím iným ako hovorením alebo počúvaním niečoho nového.)

22 Vtedy si zastal Pavol doprostred Areopágu a povedal: Muži, Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste veľmi nábožní ľudia. 23 Lebo keď som sa prechádzal a obzeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, toho vám ja hlásam. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, keďže je Pánom neba aj zeme, nebýva v chrámoch vytvorených ľudskou rukou, 25 ani sa mu neslúži ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, lebo on sám dáva všetkému život, dych a všetko. 26 Z jednej krvi stvoril všetky ľudské národy, aby bývali na celom povrchu zeme; vymedzil im vopred určené časy a hranice ich bývania, 27 aby hľadali Pána, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás. 28 Veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako aj niektorí vaši básnici povedali: Veď sme aj jeho potomstvo. 29 Keď sme teda Božím potomstvom, nesmieme sa domnievať, že Božstvo je podobné zlatu, striebru alebo kameňu – výtvoru ľudskej zručnosti a dôvtipu. 30 Boh prehliadol časy nevedomosti, ale teraz prikazuje ľuďom, aby všetci všade robili pokánie, 31 pretože ustanovil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého určil, a všetkým o tom poskytol dôkaz tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.

32 No ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a druhí povedali: Vypočujeme si ťa v tejto veci znovu. 33 A tak Pavol spomedzi nich odišiel. 34 Niektorí muži sa však k nemu pripojili a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris, a iní s nimi.


1 dosl. ženy Židovky

2 al. posilňovali

3 dosl. modlitba, miesto modlitby

4 tzn. s členmi svojej rodiny/domácnosti

5 dosl. ducha Pythóna

6 al. záchrany

7 tzn. celá domácnosť

8 dosl. z trhoviska

9 dosl. títo

10 al. vznešených, vplyvných

11 Ide o pohanov, ktorí prijali židovskú vieru.

12 dosl. hovoríš



Súvisiace články

Skutky apoštolov 8. a 9. kapitola|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 10.–11. kapitola|Logos 10 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 6. a 7. kapitola|Logos 5 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov|Logos 5 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov 3.-5. kapitola|Logos 12 / 2015 | Daniel Šobr |Preklad Biblie