Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Slobody jednotlivca verzus spoločné dobro

Mali by sa kresťania zaoberať základnými slobodami ľudstva?

logos-2022-01-depositphotos-287837732.jpg

Prezident Ronald Reagan povedal, že sloboda je len jednu generáciu vzdialená od zániku.

Tie najväčšie poklady v živote sa nedajú vyskúmať ľahkovážne. Nie sú dostupné na povrchu, ale treba ísť do hĺbky. Práve preto tie veci, ktoré sú dôležité, bývajú skryté povrchným ľuďom. Je potrebné dôsledne rozobrať otázku, čo je dôležitejšie: či sloboda jednotlivca, alebo niečo, čo nazývame kolektívna sila. Jedna skupina ľudí tvrdí, že po právach (slobodách) jednotlivca sa nesmie šliapať. Ďalší tvrdia, že trvanie na svojich právach je sebecké a že musíme uprednostniť kolektívne dobro všetkých.

Sloboda jednotlivca

Sú ľudia, ktorí považujú slobodu jednotlivca za väčšiu hrozbu. Možno tam je určité oprávnenie. Veď je to práve táto sloboda, ktorá priviedla ľudí k pádu. Boh dal človeku slobodu si vybrať a vybral si zle. Prípad uzatvorený, a preto sa tým netreba viac zaoberať. Naozaj?!

Boh vedel, že človek zneužije svoju slobodu, rozhodne sa zle a ublíži celému ľudstvu, ale aj tak mu dal toto právo.

„Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“ (Gn 2,16–17)

Nebol to veľký zoznam zákazov a pravidiel. Človek mal absolútnu slobodu s jediným pravidlom. V tretej kapitole čítame, že vzhľadom na možnosť, ktorú dostali, porušili toto jedno pravidlo a následky boli katastrofálne. Dôsledky by sa dali zhrnúť do frázy „ľudské utrpenie“. To znamená, že zlyhanie dvoch jednotlivcov malo vážny dopad na ďalších jednotlivcov, ktorí prišli po nich.

Niektorí ľudia by boli radšej, keby človek nedostal túto slobodu. Prečo ten strom nebol strážený špeciálnym vojskom? A práve v tomto bode sa musí človek zamyslieť nad hodnotou slobody.

Kolektívna moc

Aj kolektívna moc dokáže zlo. To vidíme v prípade Nimrodovho plánu v planine Šineáru, dnešnom Iraku. Nimrod zhromaždil ľudí proti Božej vôli na jedno miesto a vystavil Babylon. Ľudia sa totiž mali rozísť po celej zemi, kde mali zakladaním rodín vznikať komunity a právne národy. Nimrod sa voči tomuto vzbúril a vzniklo prvé kolektivistické politické zriadenie. Koncentrovaná demokratická sila však nabrala tak veľké rozmery, že Bohu sa to prestalo páčiť. Zmiatol ľuďom jazyky, aby vynútil rozchod ľudí do celého sveta. Prečo Boha znepokojila táto zjednotená ľudská moc?

Nimrod bol prvý dobyvateľ a globalista. Jeho kráľovstvo začalo v Suméri a dobyl región Asýrie. Jeho meno znamená „Vzbúrime sa“, no niektorí odborníci prekladajú jeho meno ako „Tyran“.

„Ten jednal neúctivo, aby sa stal mocným na zemi.“ (Gn 10,8)

Ponúkajú sa dve možnosti, prečo postavili vysokú vežu. Prvým dôvodom bol kontakt s duchovným svetom (nebom). Niektorí sa nazdávajú, že ľudia chceli získať ovocie zo stromu života. Druhý dôvod bolo tiež kolektívne dobro – aby túto stavbu, vysokú asi sto metrov, už viac nezaplavila potopa. Bola to forma nelegálnej záchrany, spásy ľudstva.

Ľudstvo sa teda zjednotilo a vytvorilo akúsi kolektívnu vládu, ktorá v skutočnosti priniesla ľuďom otroctvo. Neskôr, za kráľa Nabuchodonozora, na tom istom mieste vyrástlo mesto Babylon, kde naozaj vládli zvláštne zákony tyranie.

Banalita zla

Ľudstvo sa rodí poznačené hriechom a každý človek má predpoklad stať sa zlým, keď na to dostane príležitosť. Videli sme to počas Norimberských procesov, ale aj na súde Eichmanna v Jeruzaleme. Eichmann – človek, ktorý mal usporiadanú rodinu, nebol antisemita (mal židovských priateľov a sám podľa jeho slov nikdy žida nezabil), nebol psychopatom, ale bol človek ako hocikto iný, bol schopný vykonať nacistickú tzv. konečnú židovskú otázku a poslať milióny židov na smrť.

logos-2022-01-eichmann.jpg

Hannah Arendtová šokovala svet, keď napísala o Eichmannovi, že jeho jediný problém bol ten, že bol iba byrokrat poslúchajúci svojich nadriadených. Nepýtal sa, čo je správne a čo nesprávne. Nespochybňoval opodstatnenosť týchto príkazov. Len počúval nariadenia. Toto pozorovanie Hannah korunovala frázou „banalita zla“. Zistila, že za tým nestál žiaden neracionálny mystický dôvod.

Všetci títo odovzdávači nariadení boli presvedčení o tom, že celá tiaž činu leží na tých, ktorí majú za úlohu rozkazy vykonávať. Tí, čo rozkazy vykonávali, boli presvedčení, že zodpovednosť niesli tí, čo tieto nariadenia vydávali a oni len tieto rozkazy plnili (vrátane Eichmanna, ktorý tiež len plnil rozkazy). Bol to začarovaný kruh zbavovania sa zodpovednosti a výhovoriek. Ďalší ľudia v tejto mašinérii zla boli tí, čo sa na veci len pozerali, ale nikdy nič neurobili – len držali jazyk za zubami a krok.

Sloboda verzus kolektívna moc

Božie riešenie týchto dvoch udalostí (Eden a Bábel) bolo odlišné. Bohu sa nepáčila kolektívna moc. Biblia už v týchto veľkých prvopočiatkoch vysvetľuje, že kolektívna moc je najhoršie zlo na zemi.


Boh nezastavil uplatňovanie individuálnej slobody v Edene,
ale zastavil uplatňovanie kolektívnej moci v Bábeli.

Sloboda bola prvým ľudským právom, ktoré človek dostal od Boha

Prvé právo, ktoré dostal človek, bola sloboda. Zdá sa, že toto prvenstvo vyzdvihuje jej hodnotu. Boh dal človeku možnosť zlyhať. Nevidíme, že by túto možnosť dostali anjeli, ale človek ju dostal.

V histórii vidíme, že ľudia o slobodu bojovali

Cenná bola len vtedy, keď ju ľudia nemali a práve v tých krajinách, kde vládol útlak jednotlivca cez silu štátu. Vojny 20. storočia boli práve o boji voči tyranii. Je zaujímavé sa zamyslieť nad tou obrovskou hodnotou slobody, keď ľudia boli schopní za ňu zomierať.

Dôsledky

logos-2022-01-solzenicin.jpgBoh umožňuje človeku pošpiniť celé ľudstvo hriechom cez uplatňovanie slobodnej vôle, ale nedovoľuje koncentráciu zjednotenej sily (kolektivizmu), ktorá má za cieľ „zachrániť ľudstvo“ cez to, čo oni chápu ako dobré.

Človek má slabú schopnosť rozpoznávať, čo je dobré a čo je zlé. Boli to najväčší diktátori, ktorí tvrdili, že veci robia „len pre naše dobro“. Správali sa ako spasitelia sveta, ako najväčší humanisti a filantropi. Dodnes mnohí obdivujú Stalina práve preto, že dokázal ľudí presvedčiť o svojich humanitárnych úmysloch.

Ľudia si na úrovni jednotlivcov vedia ubližovať navzájom, no na kolektívnej úrovni dokážu ubližovať celým národom a etnikám.

Strach je nástroj na zničenie slobody

Strach spôsobuje, že ľudia sa vzdávajú svojej slobody v prospech „spoločného dobra“. Zjavenie Jána hovorí o čase, kedy ľudia pod hrozbou smrti nebudú môcť robiť nákupy, ak si nevezmú znamenie Šelmy. Kvôli strachu ľudia vymenia svoju slobodu za „misu šošovice“.

V záhrade Adam a Eva zneužili svoju slobodu a vstúpila kliatba do Božieho stvorenia. Ježiš obetoval svoju osobnú slobodu, aby nás vykúpil z neslobody späť do slobody. Na konci vekov však ľudia predajú túto svoju slobodu, ktorá bola zaplatená na kríži, čím predajú svoje vlastné vykúpenie.


Biblické riešenie

Kristus prišiel vyslobodiť ľudí z vlády hriechu. Oslobodzuje ľudí do skutočnej slobody, aby boli schopní neubližovať druhému človeku svojou slobodou.

„Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ (Ga 5,1)

Spasenie znamená to, že človek zloží svoju rebelujúcu slobodu a prijme skutočnú slobodu od Krista. Ľudia však nebývajú spasení ako národ či skupina, ale ako jednotlivci.

Písmo nám ukazuje, ako sa má človek správať na osobnej aj spoločenskej úrovni. Kresťania by mali obetovať svoju slobodu, aby neublížili svojmu blížnemu. No zároveň kresťania nemôžu obetovať svoje individuálne práva a hodnoty kvôli dobru všetkých.

Nedostatok osobnej slobody vytvára nebezpečnú kolektívnu moc, ktorá utláča ľudí. Ak sú ľuďom odopierané osobné slobody (hlavne sloboda reči a sloboda sa brániť), potom to vedie k skaze obrovských rozmerov, k najväčšiemu zlu, čo ľudská história zažila. A naopak, národy, ktoré si ctili osobnú slobodu a spravodlivosť, boli v kontraste s tyraniami. Ľudia vždy utekali z krajín, kde bola sloboda potlačovaná, do krajín, kde si ctili slobodu.

Zdroje:
www.crosswalk.com



Súvisiace články

Cisár verzus Kristus|Logos 7 / 2011 | László Répás|Z histórie
Cesta na Slovensko: Kauza ochrany náboženskej slobody|Logos 2 / 2018 | Redakcia |Aktuálne
Prečo sa zlu darí vyhrávať?|Logos 6 / 2018 | Jarmila Bystričanová|Vyučovanie
Blahoslavený muž, ktorý...|Logos 2 / 2010 | Rastislav Bravčok |Aktuálne
Mládežnícky tábor|Logos 8 / 2015 | Alžbeta Zemančíková|Reportáž