Cesta do Jeruzalema

Vydať sa na jeseň na cestu do Izraela je už pre mnohých kresťanov z našich zborov KS Milosť na Slovensku a CV Milost v Českej republike neoddeliteľnou súčasťou ich životného štýlu hľadania Boha.

Pre Židov počas celej histórie, kedy stál v Jeruzaleme chrám, bola návšteva Jeruzalema svätou, zbožnou povinnosťou. Táto povinnosť vychádzala z Tóry, no nebola pre nich ťaživým bremenom, ale bola ponorená vo veľkej srdečnej túžbe a radosti. Túžba, s akou si Izraelita žiadal stáť v bránach Jeruzalema, vidieť chrám, vystúpiť na Chrámovú horu a priniesť Bohu obeť, bola radosťou jeho srdca, stala sa jednou z vrcholných radostí jeho života. Keď človek vo svojom živote nájde Boha, otvorí pred ním svoje srdce, túžba navštíviť Izrael a vidieť Jeruzalem vždy vzplanie v jeho srdci. Táto túžba je obsiahnutá vo zvesti o vzkriesení, v správe o Bohu, vo svedectvách zaznamenaných v Starom zákone a v novozákonných evanjeliách. Keď človek prijme a uverí tejto zvesti o Bohu, prijme s ňou aj túto veľkú túžbu. Boh, ktorý vo svojom srdci túži po človeku, priťahuje cez svoje Slovo, evanjelium, cez Svätú zem Izrael a Jeruzalem človeka k sebe. Dialo sa to počas celej histórie a nie je tomu inak ani dnes.

53 bol počet ľudí, ktorí tvorili skupinu, ktorá strávila sedem plných dní v Zasľúbenej zemi. Tento zájazd mal oproti zájazdom v minulých rokoch niekoľko zvláštností. Začali sme v našej cirkvi druhú dekádu poznávacích zájazdov do Izraela – prvýkrát sme Izrael navštívili v roku 2004. Tento posledný zájazd bol počtom účastníkov jeden z najväčších. Prvýkrát sme využili možnosť prenosu zvuku z mikrofónu do slúchadiel, a tak sme mohli výklady k miestam, ktoré sme navštívili, počúvať nerušene a pohodlne aj za pochodu pri presune z jedného miesta na druhé, čo nám ušetrilo dosť času. V celej skupine bolo aj 12 manželských párov, a preto je možné, že sa nás z Izraela vrátilo domov viac ako 53 osôb. Zájazd sa konal krátko po poslednom letnom vojenskom konflikte v Gaze a súčasných teroristických činoch v Jeruzaleme, a preto bolo v Jeruzaleme omnoho viac vojakov a bezpečnostných opatrení. Izrael sme navštívili doposiaľ najneskôr v roku, a tak sme okrem príjemných slnečných dní strávených kúpaním v Stredozemnom a Mŕtvom mori zažili aj výdatný dážď a pre nás nezvyklé prúdy tečúcej vody v uliciach Jeruzalema. Mesto Netanya a jeho prekrásna pláž, ktorej sa tiež hovorí izraelská riviéra, nás privítala vyhriatym teplým morom po nedávnom horúcom lete. Tu sme nabrali nové sily po nočnom lete z Viedne a pripravili sa na prvé dva dni poznávania biblických miest v Galilei a na severe Izraela.

Prímorská Cézarea sa stala prvým miestom, ktoré sme navštívili. Naša skupina bola zložená z ľudí, ktorí boli v Izraeli prvýkrát, z tých, čo Izrael navštívili opakovane a tiež z tých, ktorí prišli do Izraela po dlhšej dobe. Tu v Cézarei sa začali naraz napĺňať pestré očakávania celej skupiny. Cézarea prekvapila veľkoleposťou svojej histórie, bohatosťou artefaktov v rozsiahlom archeologickom areáli, a tiež svedectvom o pravdivosti biblických výpovedí v spojitosti s týmto miestom. V Cézarei na pobreží Stredozemného mora stál veľkolepý Herodesov palác, v ktorom bol väznený a vypočúvaný apoštol Pavel, tu žil a uveril v Krista rímsky stotník Kornelius, Cézarea bola domovom diakona Filipa a odtiaľto odišiel apoštol Pavel do Ríma. V Cézarei sa našiel aj dôležitý archeologický nález, ktorý dosvedčuje, že Pontský Pilát bol skutočne rímskym miestodržiteľom v Judei v dobe Ježišovej.

Z Cézarey sme prešli do Megida, miesta poslednej celosvetovej vojny, ktorá prebehne pred príchodom Krista na zem. A tak sme sa dostali od prvého pohanského kresťana k posledným časom. Megido bolo v minulosti jedným zo správnych miest v Šalamúnovom kráľovstve a planina rozprestierajúca sa pod Megidom bude miestom poslednej celosvetovej vzbury voči Bohu. Tu národy sveta sústredia celý svoj vojenský potenciál. Napoleon povedal o rovine pri Megide, že nevidel ideálnejšie miesto pre boj. V diaľke na druhom konci tejto roviny je zo starobylého Megida vidieť pravidelný vrch nazvaný Tábor. Tento kopec je podľa tradície tou biblickou Horou premenenia, kde sa Ježiš ukázal Petrovi, Jánovi a Jakubovi vo svojej sláve. Ani pohľad z výšky tejto hory na údolie Jizreel nechýbal na našej ceste. Z údolia Jizreel, známeho príbehmi o Debore, Barakovi, Eliášovi, Jehuovi, Achabovi a Jezábel, sme vyšli ešte na jednu horu – na Horu blahoslavenstiev, to sme ale už v srdci Galiley na Arbeli s nádherným výhľadom na Galilejské more. Pomaly končil prvý deň nášho poznávania – dalo by sa povedať – ultra biblických miest na severe Izraela.

Hladní, nemajúci ani len päť chlebov a dve ryby, sme zišli z hory Arbel, ktorej názov sa dá preložiť aj „Boží vrch“, do blízkeho mesta Tiberias, kde sme na brehu Galilejského jazera strávili ďalšiu noc. O tomto dni by sa dalo povedať, že nás Boh vodil po vysokých miestach zeme.

Tretí deň našej cesty bol veľmi zvláštny. Naše putovanie sme začali v srdci Galiley v biblickom Kafarnaume na brehu Galilejského jazera a skončili sme v srdci celého Izraela, v Jeruzaleme. Kafarnaum je bezpochyby pre kresťana milujúceho evanjeliá a príbehy v nich najvzrušujúcejším miestom, ktoré sa dá v Galilei navštíviť. Tu v Kafarnaume žili apoštoli Peter, Jakub a Ján, tu sa stalo množstvo zázrakov v Ježišovej službe. Trojica blízko seba stojacich miest – Kafarnaum, Korazim a Bedsaida – videla takú slávu Božiu, ktorú nezažili žiadne iné miesta v Galilei. Ježiš povedal o týchto mestách, že boli pri kázaniach, ktoré tu predniesol a pri službe, ktorú konal, vyvýšené až do neba. Preto aj my už tradične v Kafarnaume na mieste synagógy, kde Ježiš vyhnal prvého démona, usporadúvame minibohoslužbu alebo kázanie, kedy si pripomíname jedno z najkontroverznejších kázaní, ktoré Ježiš povedal práve tu v Kafarnaume. Vždy, keď hovoríme o tom, ako Ježiš povedal, že je chlieb z neba, o tom, ako Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby jedli jeho telo a pili jeho krv, aby mali večný život, vždy sa nás dotkne pomazanie a naplní nás Svätý Duch. Už neraz sme boli veľkým prekvapením pre turistov z celého sveta, ktorí tiež navštívili Kafarnaum a prišli do synagógy práve počas nášho výkladu na tomto mieste. Zážitok z Kafarnauma je umocnený neďalekým miestom, kde stál Petrov dom a ďalšie časti Kafarnauma, napríklad kde bol prinesený chromý, ktorého Ježiš uzdravil a odpustil mu hriechy. A tak na tomto biblickom mieste sa človek stretne s duchovnou realitou oslobodenia od démonov, uzdravenia tela, odpustenia hriechov, zjavenia, kto je Ježiš. Kafarnaum je i dnes silným miestom.

Z Kafarnauma sme prešli popri vyššie zmienenom Korazime do Betsaidy, kde sa Peter a Andrej narodili a kde prežili svoje detstvo. No tu žil aj ďalší velikán evanjelií apoštol Filip, jeden z dvanástich apoštolov, a snáď aj Natanael. Z Betsaidy sa nám naskytá pohľad na Galilejské jazero tak, ako ho videli Peter a ostatní učeníci pred 2000 rokmi. Tu neďaleko od Betsaidy sa vlieva Jordán do Galilejského jazera. Čo by bola návšteva Galiley bez plavby po Galilejskom jazere a tak znovu naplnení veľkým očakávaním opúšťame Betsaidu a nastupujeme na loď spoločnosti „Galilejskí rybári“, aby sme videli okolie jazera z perspektívy rybárov na svojich lodiach. Tu každý, kto sa pozerá na pokojnú hladinu jazera, zapremýšľa, ako to bolo, keď Peter vystúpil z lode a išiel naproti Ježišovi. Vystúpiac z lode sme dostali chuť na Petrovu rybu, ktorú sme si deň predtým objednali a po plavbe po jazere aj vychutnali. Po dobrom obede nás čakal presun niekde úplne inde, na miesto tak odlišné od Galiley, na miesto, kde sa písala, píše a bude písať história ľudstva – do vriaceho kotla. Pred nami stála výzva a vrchol nášho zájazdu, pre mnohých vrchol radosti – JERUZALEM.

Pred tým, ako sme sa vydali na dlhšiu cestu po pravom brehu Jordánu, zastavili sme sa na pre nás už tradičnom mieste dvoch nádherných prírodných lagún Gan Ha Šloša, kde sme sa vykúpali vo vodách nazbieraných z Gedeonových prameňov, tých prameňov, ktorých voda zjavila a ukázala na hrdinov Božích, ktorí mohli pokračovať s Gedeonom v boji. Osviežení touto vodou a pod dohľadom pohoria Gilboe, kde padol izraelský kráľ Saul a Dávidov priateľ Jonatán, sme sa vydali na cestu k Jerichu. Po pravej strane nás potichu sprevádza rieka Jordán a za ňou na nás hľadia Moábske hory. Pri Jerichu nás víta už pomaly do noci oblečená Judská púšť. Opúšťame údolie Jordánu, za nami sa obzrie hladina Mŕtveho mora a my stúpame do judských kopcov, aby sme už uzreli tú perlu medzi vrchmi judskými – Jeruzalem – centrum a stred sveta. Stred Izraela, a predsa mesto na hrane. Jeruzalem sa geograficky nachádza na území kmeňa Júdu na jeho hranici s územím Benjamína a je na okraji Judskej púšte. Jeruzalemom prechádza alebo sa stretáva východná a západná kultúra. Tu sa stretáva viditeľný a neviditeľný svet, tu sa nebo dotýka zeme. Východný Jeruzalem je miestom, kde sa nachádza Chrámová hora s typickou zlatou kopulou Skalného dómu a hoci vchádzame do Jeruzalema z východnej strany, nepodarilo sa nám vidieť tento večer typický panoramatický pohľad na Chrámovu horu pre práve prebiehajúce nepokoje medzi izraelskou políciou a arabskými obyvateľmi Jeruzalema. Prvá z piatich nocí v Jeruzaleme nemôže začať takto, a tak ešte pred príchodom do hotela plánujeme v autobuse prvú návštevu Múru nárekov hneď po večeri. Za nami bol náročný deň, ale nikoho neprekvapilo, keď som sa spýtal, kto by chcel ešte dnes po večeri ísť k Múru nárekov, že sa prihlásili všetci. Na recepcii hotela sme si objednali taxíky, no a okolo 21,45 sa splnil jeden z mojich cieľov návštevy Jeruzalema – opäť doviesť k Múru nárekov ľudí z našich zborov v Čechách a na Slovensku, aby uvideli Jeruzalem a Múr nárekov po prvýkrát. Prejsť Jafskou bránou do Starého mesta, tou bránou, ktorou podľa tradície vošlo dvanásť mágov z východu, ktorí hľadali práve narodeného židovského kráľa, potom sa prešmyknúť uličkami arabského trhu, zabočiť do židovskej časti, aby sme sa vzápätí ocitli na schodoch presne oproti večernému Múru nárekov, je pre mňa ťažko popísateľný zážitok. Stáť na tých schodoch a vidieť tváre tých, ktorí vidia Múr nárekov prvýkrát v živote, znamená pre mňa prežiť tieto emócie znovu s nimi, tak ako keď som ja pohan zo stredného Slovenska uvidel Múr nárekov prvýkrát. V túto chvíľu sa dajú len ťažko zadržať slzy dojatia.

A bol večer a bolo ráno, deň štvrtý. Naplnení bohatstvom zážitkov z doterajšej cesty, majúc sa tak dobre, že ani nevieme, ktorý je deň, ale cítiac sa už ako profesionálni turisti a špecialisti na Izrael, odchádzame vo štvrtok ráno opancierovaným autobusom s dvojitými nepriestrelnými sklami na územie Západného brehu Jordánu do starobylého Šíla. Tu sa pred nami odkrýva ďalšia skoro štyristoročná história Izraela z doby Jozuu a sudcov Izraela. Vidíme autentické miesto, kde stál Mojžišov stánok, s ktorým doputovali Izraelci do Zasľúbenej zeme. Tu v Šíle bolo centrálne miesto uctievania Boha a hlavné mesto pre všetky kmene Izraela. Šílo, čo je tiež jedno z mien Mesiáša v Tóre, urobilo na nás silný dojem. Uvedomili sme si, že Šílo je nielen pre Izrael silným míľnikom na ich ceste putovania za Bohom, ale Šílo – Mesiáš – ten Pokojný je aj naším centrom uctievania a ten, ktorý nás privedie ešte na lepšie miesto.

Zo Šíla sme sa presunuli na podobne exponované miesto pod Betlehemom, kde sme navštívili pevnosť Herodion. Táto pevnosť vystavaná Herodesom sa stala aj miestom, kde bol Herodes Veľký pochovaný. Herodion je umelo vytvorený vrch, z ktorého je dobre vidieť na všetky svetové strany, a tak sme mohli vidieť krajinu, ktorou putoval Abrahám z Hebronu do Jeruzalema, Negevskú a Judskú púšť, a tiež dedinu Tekoe odkiaľ pochádza prorok Amos i rodisko kráľa Dávida – judský Betlehem. Na horizonte smerom na východ sa týčia už spomenuté hory krajiny Moába a Edoma a niekde tam je podobná pevnosť ako Herodion. Túto pevnosť zvanú Macharius dal tiež postaviť Herodes a slúžila rovnako ako Herodion alebo Masada na posielanie dôležitých rýchlych správ pomocou ohňa v noci alebo zrkadiel cez deň. Priestor medzi týmito pevnosťami je hlboký tektonický zlom, v ktorom sa nachádza „Jam HaMelach“ čo v preklade znamená Slané more. Európania ho skôr poznajú ako Mŕtve more a práve ono sa stalo spolu s Masadou ťahákom pre nasledujúci deň.

V Jeruzaleme nastal čas šabatu. V deň soboty sú v Jeruzaleme zatvorené múzeá, obchody a nepremáva ani miestna doprava, a to je už tradične pre našu skupinu deň, kedy sa schádza z Jeruzalema dole k Mŕtvemu moru. Schádza preto, lebo Jeruzalem je v nadmorskej výške približne 700 metrov nad morom a hladina Mŕtveho mora je 400 metrov pod hladinou Stredozemného mora. Toto výškové prevýšenie 1100 metrov zabezpečí, že pri Mŕtvom mori je vždy poriadne teplo. Hoci v Jeruzaleme celú sobotu pršalo a teplota dosahovala len 12 stupňov Celzia, pri Mŕtvom mori bolo 30 stupňov v tieni. Masada a Mŕtve more obklopené Judskou púšťou a Moábskymi horami, ktoré sa pri západe slnka odrážajú od tyrkysovej hladiny Mŕtveho mora, tvoria jedinečnú scenériu, ktorá sa nedá vidieť nikde inde na zemi. Tento zážitok bol umocnený kúpaním alebo lepšie povedané ležaním na hladine Mŕtveho mora a úchvatným výhľadom z pevnosti Masada, ktorá je jedným z najviac navštevovaných miest na zemi. Aby toho nebolo tento deň málo, navštívili sme ešte Betabáru a videli Jordán tam, kde Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša. Večer sme znovu vystúpili do Jeruzalema, nesúc si nezabudnuteľné zážitky v srdciach a svetoznámu kozmetiku AHAVA v taškách.

Pred nami zostali posledné dva dni, ktoré boli naplnené programom v úplnom srdci Jeruzalema, v Starom meste s Chrámovou horou uprostred. Nedeľné ráno nás privítalo na Olivovej hore. Netreba zvlášť zdôrazňovať, čo toto miesto znamená pre kresťanov. Štyridsať minút sme hovorili o miestach, príbehoch a proroctvách v Biblii, ktoré sa viažu k tomuto miestu. Z Olivovej hory sme videli svetoznámu panorámu Jeruzalema, Getsemanskú záhradu, údolie Kidron, Dávidovo mesto, Gehennu i Zlatú bránu. Z Olivovej hory sme vošli do Dávidovho mesta. Ani tu sme sa nevzdialili od autentických svedectiev o pravdivosti Biblie. Postarali sa o to hradby z doby prvých kanánskych obyvateľov staré 4000 rokov, základy Dávidovho paláca, Prameň Gíchon, jedna zo štyroch riek, ktorá obmývala raj a kde bol pomazaný Šalamún za kráľa Izraela, Chizkiášov tunel, rybník Siloe alebo miesto, kde bola cesta, ktorou sa chodilo za doby Dávida hore do chrámu. Možno si niekto, kto dobré pozná Bibliu a číta tieto riadky, povie: „To asi ani nie je možné vidieť toto všetko po toľkých storočiach a tisícročiach!?“ Ale je to možné, nie preto, že veriacemu je všetko možné, ale preto, že to tam, v Jeruzaleme jednoducho všetko je. Ešte tento deň sme navštívili múzeum Menachema Begina, izraelského politika a štátnika mnohými prirovnávaného k Samsonovi. Našli a navštívili sme aj miesto, kde je pochovaný Oskar Schindler a tiež sme prvýkrát boli na zhromaždení v kresťanskom zbore King of Kings v Jeruzaleme, pri zrode ktorého bol Derek Prince. Byť v charizmatickom zbore v Jeruzaleme, počúvať kázeň o Ježišovej obeti a uvedomovať si, že Golgota je vzdialená kilometer vzdušnou čiarou, potom byť účastný Večere Pánovej s bratmi z Jeruzalema, je veľmi zvláštny pocit a zážitok.

„Je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.“
Teda dovidenia budúci rok v Jeruzaleme.

Ani posledný deň nebol „slabší“. Posúďte sami. Ráno stojíme v jednej záhrade, kde je jeden zvláštny hrob, miesto, kde niekedy stál Jozef z Arimatie, Peter a Ján, Mária, Magdaléna, rímski vojaci a anjeli, miesto, kde bola potvrdená a spečatená nádej celého ľudstva. Tu stál v bielom rúchu Ten, ktorý povedal: „Verte, ja som porazil smrť.“ Davidsonovo múzeum je priestor v okolí Chrámovej hory, tu zase stojíme na schodoch do chrámu pri Krásnej bráne, ktorou chodili Peter a Ján na modlitby do chrámu a kde uzdravili chromého. Chodíme po ulici, ktorou chodili všetci, ktorí sú spomínaní v evanjeliách a žili v Ježišovej dobe v Jeruzaleme. Touto ulicou prešiel aj Herodes, Titus alebo Jozefus Flavius. Pokračujeme ďalej do tunela popri Múre nárekov, tu vidíme základ plošiny okolo Chrámovej hory, ktorú vystavil Herodes, sme najbližšie k miestu, kde stál chrám a kde bola Svätyňa svätých. Vidíme starodávne cisterny na vodu a akvadukty postavené pred 2200 rokmi v dobe Hasmoneovských vládcov. Z tohto jeruzalemského podzemia vychádzame na dnešnej Via Dolorosa, blízko pevnosti Antónia, kde stál Ježiš pred Pilátom. V blízkom okolí sú tiež silní svedkovia biblickej doby, Štefanova brána, neďaleko ktorej bol ukameňovaný Štefan, prameň s piatimi stĺpmi Bethesdy, kde anjel búril vodu a kde Ježiš uzdravil 38 rokov chromého muža. Ešte raz vchádzame do podzemia, aby sme videli Cedekiášovu jaskyňu, ktorá slúžila ako zdroj kameňa pre stavbu prvého aj druhého chrámu.

Rozprávanie teraz neprerušujeme, ale blíži sa pondelok večer a my v noci odchádzame na letisko v Tel Avive, aby sme sa vrátili domov. Preto už nie je čas hovoriť o ortodoxných židoch, atmosfére pri Múre nárekov, našich večerných vychádzkach na modlitby k „Múru“, o židovskej štvrti starého mesta, arabskom trhu, židovskom a arabskom jedle alebo západnom Jeruzaleme, kde stojí náš hotel. Ešte využiť zostávajúci čas, kúpiť posledné darčeky na arabskom trhu, niečo v židovskom Starom meste, niečo v modernej nákupnej pasáži Mamila, všetko poriadne zabaliť a ešte raz zabehnúť k „Múru“ a rozlúčiť sa s Jeruzalemom. Šalom, Jeruzalem! Šalom, Izrael! Určite by sa hodilo zakončiť túto reportáž nejako poeticky, ale mne napadlo teraz jedno známe príslovie: „Je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.“ Teda dovidenia budúci rok v Jeruzaleme.