Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Je zvláštne, ako rýchlo nové generácie zabúdajú, alebo lepšie povedané, ignorujú históriu, ktorá je plná milých ľudí s dobrými úmyslami, ale so zlým charakterom, ktorí nakoniec zničili celé spoločnosti. Na počiatku však vždy stál dobrý úmysel. Hitler chcel dokonalú spoločnosť. Lenin aj Stalin chceli rovnosť medzi spoločenskými vrstvami. Veľký kormidelník Mao Ce-tung mal len tie najlepšie úmysly, keď chcel naplniť progresívny plán utópie nazvaný „Veľký skok vpred“. Výsledkom týchto reformátorov 20. storočia bolo viac ako sto miliónov mŕtvych civilistov.

Je dôležité rozlišovať morálku, ktorá je dôležitá pre nás osobne, čiže ako sa my osobne a jednotlivo správame, a morálku, ktorá je dôležitá pre systém vlády, čiže vzťahy medzi ľuďmi. Čo sa týka vzťahov s ľuďmi, tam nemôže platiť základné pravidlo: „Rob druhým dobre, či to chcú, alebo nie.“ Nemôže to byť ani o prinútení ľudí k tomu, aby robili dobre oni. Naopak, základná morálna hodnota, z ktorej je potrebné vychádzať, keď ide o vzťahy medzi ľuďmi, je rešpektovanie dôstojnosti a osobnosti druhého človeka. Nemôže sa s druhým človekom zaobchádzať ako s objektom, ktorému sa dajú nanútiť a vmanipulovať ciele niekoho iného. Je absolútne nevyhnutné druhého človeka rešpektovať ako jednotlivca s jeho vlastnými právami a hodnotami.

Druhý človek potrebuje byť presvedčený, nie prinútený alebo dogmatizovaný (napr. vymývaním mozgu). Práve v centralistických vládach, t. j. v socializme fungoval princíp sily, ktorý nútil a usporadúval ľudí k tomu, aby robili to, čo chce vláda. V tomto prípade aj dobré motívy a dobré úmysly vyústili v použitie sily nad ľuďmi.

Dôležitejšie ako dobré úmysly je sledovať ovocie, resp. výsledky. Dobré úmysly s použitím donucovania, t. j. zlých morálnych hodnôt a metód vedú k zlým výsledkom. Ľudia s dobrými úmyslami sú tiež od podstaty zlí a pokazení, aj keď mnohí túto základnú pravdu odmietajú. To znamená, že aj človek s dobrými úmyslami sa vie v prípade príležitosti stať zlým a krutým človekom. V histórii teda vidíme ľudí, ktorí boli absolútne presvedčení o čistote svojich motívov, a títo napáchali najviac škôd.

„Kedykoľvek sa vzdialime od dobrovoľnej spolupráce a snažíme sa robiť dobre použitím sily, zlá morálna hodnota sily triumfuje nad dobrými úmyslami.“

Milton Friedman

Nech nás Boh chráni pred úprimnými reformátormi, ktorí vedia, čo je dobré pre toho druhého, pretože oni ťa k tomu donútia, či sa ti to páči, alebo nie. Príslovie „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“ je teda pravdivé. Nie je však pravdou, že by sa toto už od neslávneho dvadsiateho storočia nedialo. Dnes to je opäť prítomné v spoločnosti, len je to trochu menej zreteľné alebo je to skryté tam, kde by to človek nečakal: v demokracii. Na Západe, z ktorého sme si ešte donedávna všetci brali príklad, sa do vedenia rôznych inštitúcií dostali progresívci, ktorí s dobrými úmyslami rozkladajú Ameriku ako ju poznáme. Dennis Prager hovorí, že:

• učitelia v školách, ktorí oberajú malé deti o ich sexuálnu nevinnosť, majú dobré úmysly,
• mnohí Američania, ktorí volia ľudí, čo im sľubujú nefinancovať políciu (garantovaný recept pre vyšší počet vrážd, znásilnení a iných násilných skutkov), sú tiež presvedčení o svojich dobrých úmysloch,
• aj tí, čo chcú eliminovať tzv. nenávistné prejavy (hate speech), oni to tiež robia s dobrými úmyslami.

Aj vo vojnách je to tak, že jedna strana je presvedčená o svojich najlepších úmysloch a o tých druhých sú presvedčení, že ich úmysly sú zlé.

Dennis Prager hovorí, že rozmýšľanie týchto ľudí je jednoduché: „Chcem dobre, preto robím dobre, a preto som dobrý. A ak mi oponuješ, potom ty nechceš dobre a ani nemôžeš byť dobrý.“

Čím potom treba vydláždiť cestu, ak dobré úmysly vedú do pekla? Prager to trafil presne: múdrosťou. Tu však nejde o IQ alebo intelektuálnych hrdinov. Veď boli to práve intelektuáli, ktorí podporovali všetkých krutovládcov. Ide o zdravé, triezve uvažovanie – sedliacky rozum.

Múdrosť sa pýta jednoduchú otázku: „Čo spôsobuje dobro?“ Nepýta sa: „Čo má dobrý úmysel?“ Múdrosť sa totiž zaoberá zodpovednosťou a dôsledkami (díva sa na ovocie). Vidíme teda, že dobré úmysly bez múdrosti vedú k zlu. Deštrukcia celých krajín teda nestojí na tom, že by ľudia vo vedení mali zlé úmysly, ale že im chýba múdrosť. Títo ľudia nevidia do dôsledkov a nevedia rozlišovať správne od nesprávneho. Dobre sa hovorí o elitách globalizmu, že sú to snílkovia, ktorí nepoznajú ľudskú podstatu – chýba im táto základná múdrosť. Príčinou je, že títo ľudia nehľadajú múdrosť, neštudujú ani sa o múdrosť nezaujímajú. Myslia si, že stačí len mať dobrý nápad a dobrý úmysel. Podľa Pragera Amerika vytlačila zo škôl tie knihy, ktoré budovali múdrosť, najmä Bibliu, a preto dnes vo vedeniach sú mnohí ľudia hlúpi.

Mnohé veci, ktoré si ľudia v histórii mysleli, že boli dobré, sa neskôr ukázali ako úplné katastrofy. Uvediem len niekoľko príkladov: azbest, európske zajace, ktoré doslova dobyli Austráliu; masovo používaný insekticíd známy ako DDT, ktorý je dnes zakázaný. Medzi voľne prístupnými informáciami sa dá nájsť množstvo príkladov, kedy sa napríklad vedci hrali na bohov a spôsobili katastrofy – napr. erózia pôdy kvôli GM plodom. Dnes uvažujú o vypustení bublín do vesmíru, ktoré by mali zatieniť slnečné lúče, a tým znížiť teplotu na našej planéte. Čo zlé by sa mohlo stať?

Je niekoľko obrovských omylov, ktorých sa dopustili vlády počas uplynulého obdobia, ktorú nazývajú obdobím pandémie. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich.

„Stojí to za to, ak to zachráni život“

Táto fráza obetúva rozum v prospech sentimentu. Humanisticky motivovaní čelní predstavitelia vstúpili do tohto omylu a tvrdili, že ak to zachráni čo len jeden život, stálo to za to – aj keď tým zničia tisíce iných životov. Zdravý rozum hovorí, že sa predsa nemôžu minúť všetky prostriedky celého národa, aby sa zachránil jeden či niekoľko životov.

Podobný prehrešok proti rozumu sa objavuje aj dnes. Ľudia v moci postavení hovoria o prichádzajúcej obeti, ktorú je potrebné priniesť „pre dobrú vec“ (o ktorej si oni myslia, že je dobrá). Je ale táto obeť ospravedlniteľná kvôli dobrým úmyslom niekoľkých ľudí?

Kolektívna vina a kolektívna zodpovednosť

V súdnictve bola po druhej svetovej vojne úplne odmietnutá myšlienka kolektívnej viny. Zakladá sa totiž na logickom nezmysle, ktorý sa nazýva omyl z asociácie. Nie všetci nacisti páchali morálne zločiny, preto by bolo nespravodlivé, že by ich všetkých odsúdili bez prešetrenia jednotlivých skutkov každého osobitne.

Omyl z asociácie

Najčastejšie sa tento omyl vyskytuje, keď ľudia konajú na základe emócií, preto vzniká práve cez mediálne masírovanie. Tento logický faul tvrdí, že čo sa týka jedného alebo niekoľkých ľudí v skupine, to sa týka celej skupiny, t. j. každého v skupine. Jeho obdoby sú najčastejšie vina z asociácie alebo pocta z asociácie.

V našom prípade bol omyl z asociácie prejavený počas covid obdobia v kolektívnej zodpovednosti. Písmo s výnimkou niekoľkých pasáží (Achánov hriech, Kórachov hriech, súdu národov, čo všetko treba iba vedieť správne vyložiť), na viacerých miestach veľmi jasne odmieta kolektívnu zodpovednosť. Jednak Abrahám na základe tohto práva vyjednával s Bohom záchranu Sodomy a Gomory (nech Boh neodsúdi spravodlivého s nespravodlivým), ale vidíme to aj v samotnej otázke spasenia: každý človek sa pre Boha musí rozhodnúť úplne sám a vôbec nezáleží na tom, k akej skupine ten človek patrí, napríklad či chodí do kostola. To znamená, že individuálna zodpovednosť predchádza tú kolektívnu.

V čase covid reštrikcií bol teda problém práve v tom, že všetci boli potenciálni nositelia nákazy, a teda chorí. Neplatila „prezumpcia neviny“: zdravý, pokiaľ nie je preukázaný opak. Platilo, že človek je chorý, pokiaľ nie je preukázaný opak. Ľudia museli dokazovať, že sú zdraví. Z historického hľadiska je toto nevídané. Preto sme videli množstvo právnikov, ktorí sa voči týmto nariadeniam právom búrili.

Odvolávanie sa na väčšinu

Len preto, že niečomu verí väčšie množstvo ľudí, to ešte neznamená, že je to pravda alebo správne. Na tomto falošnom argumente (argumentum ad populum, apel na ľud) sú postavené nasledovné omyly a predstavy:

• argument konsenzu (zhoda viacerých ľudí nemusí byť automaticky pravdou či správnou vecou),
• omyl demokracie (nezabúdajme, že Ježiš bol odsúdený demokraticky),
• prispôsobenie sa väčšine a módnym trendom (ľudia ako ovce; stádovitý efekt).

Je to obzvlášť nebezpečný logický omyl. Týmto faulom sú vinní všetci tí, čo neuvažujú nad svojím konaním a hovoria: „Všetci to robia, preto aj ja to robím“ alebo „Veď všetci tak hovoria.“ Títo ľudia majú tiež predstavu, že to, čo je práve nepopulárne alebo uznávané menšou skupinou ľudí, je automaticky nesprávne, a teda, že len väčšina má vždy automaticky pravdu. Nezamýšľajú sa nad tým, prečo niečo robia, keď to robia podľa väčšiny.

Aschov experiment prispôsobenia sa väčšine

Solomon Asch vykonal v päťdesiatych rokoch minulého storočia jeden veľmi známy experiment, ktorý dokazuje, že ľudia sa prispôsobia väčšine, aj keď vedia, že nerobia správne. Skupina študentov mala odpovedať na zjavne ľahké otázky. Všetci okrem jedného, skutočného respondenta, boli herci. Skutočný respondent odpovedal ako posledný. Prvé dve kolá všetci odpovedali správne. V ďalších kolách herci odpovedali nesprávne. Boli to práve tieto kolá, ktoré tvorili jadro tohto experimentu.

Približne osemdesiat percent ľudí sa prispôsobilo väčšine. Päť percent ľudí sa prispôsobilo vždy, t. j. boli strhnutí davom. Sedemdesiatpäť percent ľudí sa prispôsobilo do rôznej miery. To znamená, že len dvadsať percent ľudí neskočilo nasadeným hercom na ich zjavný omyl.

Záver štúdie je veľmi vážny:

„To, že inteligentní, dobre zmýšľajúci, mladí ľudia sú ochotní nazvať bielu čiernou, je znepokojujúca vec.“

Solomon Asch

Biblia ľudí vyzýva, aby sa neprispôsobovali tomuto svetu, ale aby bol každý sám sebou, inak hrozí, že ľudia nebudú schopní rozlišovať správne od nesprávneho.

„NENAPODOBŇUJTE ZVYKY A SPÔSOBY OSTATNÉHO SVETA a zmeňte celé svoje zmýšľanie. Len tak budete SCHIPNÍ ROZOZNAŤ, čo je Božia vôľa, čo je teda správne, dokonalé a jemu milé.“

(Rim 12,2; NPK; zdôraznenie pridané)

Počas covid reštrikcií tiež málokto rozmýšľal inak, ako diktoval tzv. hlavný prúd (mainstream). Ľudia reagovali stádovito – ako ovce a ako papagáje. Nerozmýšľali nad tým, či ide alebo nejde o búdu tých ľudí, ktorí sú hladní po moci vládnuť nad druhými. Jednoducho len kráčali s davom. Len silní ľudia, ktorí rozmýšľali sami za seba, dokázali tieto veci rozpoznať.

Uvažovanie v kruhu

Nanútené plošné správanie (zákazy vychádzania, zhromažďovania či stretávania, rozostupy) a ďalšie podobné nariadenia vytvárali patové situácie a ľudia sa dostávali do bludného kruhu. Bežní ľudia so sedliackym rozumom chápali, že tu niečo nehrá, lebo tie veci jednoducho nedávali zmysel – išlo o slepú uličku a bludný kruh. Z tohto uvažovania je tiež vinný celý socializmus.

Logický nezmysel, ktorý sa nazýva uvažovanie v kruhu (circulus in probando), je omyl, kedy dotyčný začína tým, kde sa snaží skončiť. Príklady týchto zacyklení vidíme práve v nezmyselných nariadeniach.

1. Nikto sa nesmie stretávať. Covid ale nemajú všetci. Aj tak sa nesmie nikto stretávať.
2. Všetci musia urobiť to alebo ono. Nie pre každého platí rovnaké pravidlo. Nevadí, aj tak to musia urobiť všetci. Tu vidíme socializmus a rovnostárstvo.

Nariadenia viackrát napadli v americkom senáte. Senátor Rand Paul sa vyjadril, že americká ústava je garantom našich slobôd a tí, ktorí po nej šliapu, sú tí, ktorí vyhlásia mimoriadne pohotovostné situácie (tzv. výnimočný stav), aby potlačili ústavu a získali moc nad ľuďmi. Týmto spôsobom sa Cézar stal diktátorom a týmto spôsobom zanikla západná Rímska ríša. Pandémia síce skončila, ale národný výnimočný stav zostal v platnosti. Výnimočný stav sa prejavil v lockdownoch, mandátoch, okrádaní detí o dobré vzdelanie, zatváraní miest, kde ľudia chodia uctievať Boha... Robert Higgs vo svojom diele Kríza a Leviatan vysvetľuje tento princíp: „Vláda vykonáva výnimočný stav, ale keď kríza skončí, aj keď vláda vráti nejakú moc, nikdy dobrovoľne nepustí všetky získané autority a moci.“ Ide o efekt západkového mechanizmu (kde ozubené koleso sa môže otočiť len jedným smerom – ako v prípade rapkáča). Rand Paul a konzervatívci sú presvedčení, že ústava (zaručenie slobôd) musí platiť aj v pandémii.

Riešenie tohto zacyklenia je jednoduché – rozsúdenie na individuál­nej úrovni. Každý sa potrebuje chrániť sám, ako vie a je zodpovedný za svoje zdravie. Ak niekto cíti potrebu sa chrániť, nech sa chráni podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Tu podotknem, že už na začiatku pandémie existoval jednoduchý, ale logický návrh: ochrániť zraniteľných, zvyšok premoriť (Great Barrington Declaration, ktorú podpísali epidemiologickí profesori z Harvardu, Oxfordu a Stanfordu a dodnes už aj státisíce lekárov).

Argument z autority

Apel na autoritu (argumentum ad verecundiam) môže nastať vtedy, keď sa názor autority použije ako dôkaz, ktorý má podporiť nejaký argument.

Toto sme videli v prípade, kedy biele plášte rozhodovali v jednotlivých štátoch a namiesto toho, aby vláda vzala zodpovednosť za svoje rozhodnutia, schovala sa za rozhodnutia vedeckej komisie. Z republiky, kde má vládnuť právo, sa stala scientokracia, kde vládli na to určení odborníci. Len preto, že niečo hovorí odborník, to neznamená, že je to automaticky vždy pravdou alebo že je to správne, akokoľvek to podporí rôznymi faktami.

Milgramov experiment

Po druhej svetovej vojne, konkrétne po tom, ako prebehol súd Eichmana v Jeruzaleme, sa Milgram na Yalovej univerzite rozhodol urobiť neslávny experiment, ktorý dokázal, že bežní, inak dobrí občania, sú schopní hrozných skutkov (tzv. banalitu zla). Neskôr tento záver potvrdili podobné experimenty, až dokiaľ tento druh experimentov nebol zakázaný.

Priebeh experimentu bol nasledovný. Štyridsať ľudí rôznych profesií (vzdelaní i nevzdelaní) vo veku od 20 do 50 rokov boli pozvaní na experiment ohľadom pamäti. Ich rola bola učiteľ. Jeden žiak (herec) bol v jednej miestnosti pripojený na elektrickom kresle. Každý učiteľ si vopred overil, že elektrika je pravá na svojom vlastnom tele (pocítil silné kopnutie pri nízkom napätí). Potom si učiteľ sadol do inej miestnosti, kde mal 30 tlačidiel od 15 V do 450 V. Učiteľ mal čítať žiakovi 3 – 4 slová po sebe a žiak ich mal rovnako zopakovať. Keď žiak zopakoval nesprávne alebo vôbec, učiteľ mal dať žiakovi trest elektrickým prúdom spínaním tlačidiel od najmenšieho po najvyššie napätie. Tlačidlá boli navyše označené od ľahkého šoku, cez nebezpečný závažný šok (375 V) až po posledné tri označené len X-X-X. Od 15 V do 180 V žiak progresívne prejavoval bolesť. Pri 180 V sa žiak sťažoval, že to už nezvláda, chce ísť preč a že má problémy so srdcom. Neskôr kričal, nech ho už pustia a pri 300 V zabúchal a už sa neozval.

Súčasťou experimentu bol experimentátor, t. j. autorita v bielom plášti. Experimentátor mohol použiť štyri výzvy:

1. Prosím, pokračujte.
2. Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali.
3. Je úplne nevyhnutné, aby ste pokračovali.
4. Nemáte na výber, iba pokračovať.

Keď sa Milgram opýtal kolegov psychiatrov, čo si myslia, že bežní ľudia urobia, tak predpovedali, že len patologický zlomok zahrňujúci asi 5% populácie by sa dostal nad 300V a že len 0,1% sa dostane na maximum. Skutočnosť však bola zarážajúca. 65% ľudí dávalo trest na maximum (450 V) a 100% ľudí dalo aspoň 300 V (t. j. až po smrť žiaka).

Milgramov záver:

„Podstata poslúchania spočíva v skutočnosti, že osoba sa začne vidieť ako nástroj vykonávania túžob inej osoby, a preto sa už nevníma byť zodpovedná za svoje vlastné skutky.

Keď už došlo k tomuto kritickému posunu v pohľade na vec, nasledujú všetky základné znaky (slepej) poslušnosti.

Hlavný problém tohto subjektu je opätovné získanie kontroly nad svojimi vlastnými prevládajúcimi procesmi po tom, čo ich vykonal kvôli úmyslom experimentátora.“

Stanley Milgram

Inými slovami, zacyklili sa. Ľudia vykonávali príkazy autority s tým, že autorita nesie zodpovednosť. Experimentátor ako autorita však nevykonával tresty a túto zodpovednosť preto presúval na učiteľa. V tomto uvažovaní nikto nebol zodpovedný za nič.

Zvíťazí sedliacky rozum?

Na mieste je otázka, či zvíťazí sedliacky rozum alebo pri najbližšej príležitosti vezmú do svojich rúk opäť vládu nad ľuďmi tí, čo síce majú dobré úmysly, no tie sa snažia nanútiť na všetkých. Videli sme, ako občania odovzdávali svoje slobody do ich rúk s cieľom získať sľubované bezpečie. Toto bola ochutnávka toho, čo sa udeje počas 7-ročného súženia. Kresťania by však do tejto pasce nemali upadať, aby mohol byť aj naďalej zdržiavaný príchod charizmatického svetovládcu, ktorému sa budú klaňať takmer všetci ľudia na zemi.

Použité zdroje:
Dennis Prager, PragerU, https://www.prageru.com
Milton Friedman, Socialism is force, https://www.youtube.com/watch?v=DYeYPcougmA
Madsen Pirie, How to win every argument: the use and abuse of logic, second kindle edition