Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Charizmatické prejavy

charizmaticke-opt.jpeg

Znovu sa rozvírila debata o charizmatických prejavoch.

Na jednej strane som tomu rád, lebo sa otvorene hlásime k charizmatickému hnutiu a s veľkou láskou vítame Svätého Ducha so všetkými Jeho darmi a pôsobeniami. Teším sa, že sa hovorí o Svätom Duchu, a v tomto prípade úplne platí, že aj negatívna reklama je reklama, lebo ak sa hovorí o tom, že niekde sa manifestujú nadprirodzené Božie prejavy, tak zo skúsenosti vieme, že to ľudí priťahuje.

Na druhej strane ma to prekvapuje. Neviem totiž, čo nové by som mal k tejto téme povedať. V 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia boli krst vo Svätom Duchu, hovorenie v jazykoch a modlitby za uzdravenie veľkou témou vo všetkých cirkvách. V každej cirkvi vznikali väčšie alebo menšie charizmatické skupiny, v rímsko-katolíckej cirkvi tieto tendencie prerástli do pomerne veľkého hnutia pod názvom Katolícka charizmatická obnova. V niektorých cirkvách prijali krst Svätým Duchom otvorenejšie, ale niektorých ľudí viedla náboženská žiarlivosť (keďže neboli súčasťou) k vymýšľaniu škodlivých, nelogických a nepravdivých protiargumentov. Najčastejším argumentom bolo, že jazyky môžu byť od diabla a od úst k ústam sa tradoval príbeh, že voľakto bol na modlitebnej skupine a tam počul, ako sa modliaci rúhajú Bohu, keďže tento človek poznal viac svetových jazykov. Raz sa údajne rúhali po anglicky, raz po nemecky, raz zase po španielsky. Samozrejme, že takýto prípad sa nikdy nestal, ale ak vypustíte určitú konšpiráciu, začne žiť vlastným životom. Tým nechcem povedať, že na špiritistických seansách pri vyvolávaní duchov nemôže dôjsť k tomu, že médium (orákulum) je niečoho takého schopné. V cirkvi však keď poprosíme Nebeského Otca v mene Ježiš, aby poslal Svätého Ducha, to zásadne nie je možné, lebo to tvrdí Ježiš. „Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!“ (Lk 11,13)

V 90-tych rokoch obnova vo Svätom Duchu pokračovala. Tu je možno dobre pripomenúť, že prvá cirkev komplet všetci boli charizmatickí, hovorili v jazykoch, vyháňali démonov, uzdravovali, pričom musíme podotknúť, že to neboli iba apoštoli, ale aj bežní veriaci ako napríklad Filip a Štefan. Pokiaľ sa cirkvi držali Božieho slova, zažívali prítomnosť Svätého Ducha. Historickým vývojom, ktorý je vo všeobecnosti známy, došlo k tomu, že sa cirkev odtrhla od Božieho slova a tým aj od Ducha Svätého a postupne upadala do hlbokej krízy. Reformácia navrátila do stredu cirkvi Božie slovo – Bibliu. Ďalším pokračovaním je vyliatie Svätého Ducha. V už spomenutých 90-tych rokoch začínala cirkev veľmi intenzívne prežívať prítomnosť Svätého Ducha. Ľudia začali padať, triasť sa pod pôsobením Svätého Ducha, boli uzdravovaní fyzicky aj emocionálne. Výsledkom je obrovské prebudenie po celom svete. Dnešné štatistiky hovoria, že počet ľudí naplnených Svätým Duchom sa blíži k 700 miliónom, čo znamená, že každý desiaty človek na zemi hovorí jazykmi, čo je pre nás úplne neuveriteľné.

Práve v poslednom desaťročí minulého storočia sa cirkev vyrovnávala s už spomínanými javmi, ktoré boli v centre pozornosti laikov i teológov. Preto ma prekvapuje, že niektorí s takým oneskorením vytiahli proti pôsobeniu Svätého Ducha. Rozdielom od rokov 90-tych je motív. Kňazi, farári aj pastori hľadali odpovede vcelku úprimne, lebo predsa nikto veľmi nechce bojovať proti Bohu a navyše hľadá dobro pre cirkev, má na zreteli jej rast, ako aj možnosť pomoci chorým a démonizovaným ľuďom. Dnešná snaha je iná v nasledovných bodoch:

1.

Vyjadrujú sa ľudia, ktorí tomu vôbec nerozumejú, hlavne neveria, že by Boh mohol byť nadprirodzený, preto ČOKOĽVEK nadprirodzené považujú buď za dielo satana, ale keďže mnohí neveria ani v toho, tak sa snažia vec vysvetliť pojmami, ako sú hypnóza či parapsychológia a pod. Podľa mňa na toto vysvetlenie treba oveľa viac viery, lebo ak niekto verí, že je možné zhypnotizovať na zhromaždení viac tisíc ľudí jednoduchou modlitbou: „Svätý Duchu, príď,“ je naozaj absurdné. No ale nejaké vysvetlenie sa predsa dať musí, akže neveria v nadprirodzené veci.

2.

Ako som už spomenul, voľakedy išlo o celkom poctivé hľadanie odpovedí. Dnes nejde o hľadanie. Cieľ je jediný. Vyvolať pochybnosti, podozrenia voči charizmatickému hnutiu. Čiže najprv je daný cieľ, potom sa skúma. Keďže tento výskum je úplne prázdny, trápny, bez skutočných relevantných argumentov, je snaha dodať celému absurdnému konaniu rúcho vedeckosti. Ale nič zostane ničím, aj keď to povieme akademickým jazykom a hlúposť zostane hlúposťou, ak keď na ňu zavesíme akademické tituly. Je to tak? Áno, je. 

3.

Nie je pravda, že tieto javy nie sú preskúmané. Skutoční odborníci na zahraničných renomovaných biblických inštitútoch podrobili charizmatické hnutie skúmaniu. Ak sa vrátime k tomu, čo charizmatické prejavy priniesli, výstupom je obrovské požehnanie pre tie cirkevné kruhy, ktoré proti nim neútočia ako Peter na Malchusa. Pod tvrdením, že sa nepodarilo preukázať vplyv Svätého Ducha na ľudí, musíme rozumieť, čo tým autori vlastne myslia. Chcú totiž povedať, že, žiaľ, zatiaľ sa nepodarilo nájsť na tom, že sa človek naplní Svätým Duchom, nič zlého. Potom ešte dodávajú: „Ale počkajte, my určite niečo nájdeme.“ Každému rozumnému človeku je jasné, keď sa akýkoľvek človek: žena či muž, prostý či vzdelaný, dospelý či dieťa stretne s Božím slovom, nestane sa z neho horší človek, ale lepší. Podobne je to aj so Svätým Duchom. Pavol hovorí: „Neopíjate sa vínom, v ktorom je prostopaš, ale Svätým Duchom.“ To znamená, že keď sa niekto dostane pod vplyv Svätého Ducha, posilní sa v ňom to, aby nepáchal zlé – prostopaš. 

4.

Úplne bizarným argumentom je, že naplnenie Svätým Duchom je pre spoločnosť kontroverzné a neprijala Ho. Áno, neprijala. Pre spoločnosť je ale kontroverzný aj Ježiš Kristus. Niektorí Ho milujú, iní nenávidia, ale svet ako taký Ho neprijal. Prečo? Lebo svet – spoločnosť rada hreší. A každému je jasné, že v súvislosti s dotykom Božieho slova a Svätého Ducha začnú v živote človeka také procesy, ktoré ho vzdialia od páchania hriechu.

Záver

Nemôžeme byť naivní, že proti charizmatickým prejavom nebudú ďalej útoky. Veď už na Letnice povedali, že títo sú opití. Peter ale povstal a apologetickou rečou obhájil to, čo Boh na tom mieste robil. Výsledkom boli tisíce obrátených ľudí. Preto sa aj my musíme postaviť a zapchať ústa nerozumnosti. Bude dobré, ak sa aj v tomto období posilníme vo Svätom Duchu. Za novoobrátených sa hneď modlite, aby prijali Svätého Ducha a hovorili v jazykoch. Ďalej sa modlite za chorých, ďalej milujme Svätého Ducha a Jeho naplnenie. Veď Svätý Duch donáša do nášho života to, čo tak potrebujeme: spravodlivosť, pokoj a radosť.



Súvisiace články

Prejavy a poruchy správania detí predškolského veku|Logos 3 / 2012 | Oľga Betková|Vyučovanie
Medzník v tridsaťročnom zápase zboru Viery|Logos 8 / 2011 | Martin Meliško |Aktuálne
Pokračujeme|Logos 12 / 2016 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Pokračujeme|Logos 10 / 2014 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Pokračujeme|Logos 2 / 2011 | Jaroslav Kříž |Aktuálne