Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

Dve tváre materializmu

logos-02-03-materializmus-3.jpg

Žijeme v materialistickej Európe, kde kresťanstvo je chápané ako barlička, existencia Boha je postavená na úroveň rozprávky pre malé deti a všetko zdanlivo nadprirodzené sa musí dať vysvetliť jednoduchou fyzikou či chemickými reakciami.

Ekonomický materializmus, na druhej strane, láka ľudí prežiť svoj život v honbe za majetkom, nehľadať a nemyslieť na Boha, sýtiť sa materiálnymi vecami a pritom úplne prekrútiť pravé hodnoty. Podčiarkujem, že materializmus má z biblického pohľadu jednoznačne negatívny význam a má dva aspekty.

 

1. MATERIALIZMUS AKO PRÍZEMNÉ ROZMÝŠĽANIE

Materialistický človek nevidí ďalej od svojho nosa. Myslí si, že existujú len zemské veci – čo môže vidieť, cítiť, počuť, chytiť, prípadne ochutnať. Kresťan tohto typu hľadí dole, nie hore; na krátkodobé, nie na večné; na fyzické viac ako duchovné. Je to viera saducejov (Sk 23,8). Keď hovoríš materialistovi o zázrakoch a divoch, ktorých si sám bol svedkom, pozerá na teba ako na hlupáka, ktorý žije mimo vedecké „fakty“.

Materializmus tvrdí, že všetky veci, celá realita vychádza z materiálu (matérie), vrátane ľudských myšlienok, pocitov alebo vedomia. To znamená, že neexistuje nič, okrem toho, čo môžeme pochopiť našimi zmyslami. Materializmus tiež tvrdí, že matéria (hmota) je primárna a všetko ostatné je sekundárne. Známi zástancovia boli Marx a Engels.

Je zaujímavé, že svet je aj v 21. storočí ešte stále plný materialistického myslenia. Najviac sa to týka vzdelaných ľudí. Je to tak aj z toho dôvodu, lebo v školstve stále prevláda táto filozofia a tiež preto, lebo prevládala aj vo väčšine myšlienkových hnutí dvadsiateho storočia.

Čo je realita?

logos-02-03-materializmus-2.jpgHoci vo svojom počiatku sa materializmus zdal byť odpoveďou pre ateistov a skeptikov, materializmus ako taký neskôr veda úplne poprela na základe kvantovej mechaniky, teórie chaosu, či digitálnej fyziky.

Niektorí ľudia si myslia, že duchovný svet je súčasťou reality, v ktorej žijeme, ale je to úplne inak. Duchovný svet je tým reálnym svetom a my žijeme v konkrétnej, fyzikálnymi zákonmi ohraničenej podmnožine väčšej reality.

Súčasná veda potvrdzuje dimenzie, v ktorých sa môže nachádzať niečo mimo matériu, ktorú poznáme. Vo fyzike existuje teória strún, ktorá predpokladá jedenásťrozmerný svet. V tomto sa dnešná veda stretá s vierou.

V Efezským 3,18 sa píše o štyroch dimenziách. Biblia ďalej hovorí, že Boha neobsiahnu ani nebesia nebies (1Kr 8,27). Jób 37,23 zasa tvrdí, že Boha nemôžeme vystihnúť. Veľkým príkladom je aj 10. kapitola Daniela. Kresťanskí učenci sa nazdávajú, že aj anjeli sú interdimenzionálne bytosti, t. j. dokážu sa pohybovať medzi dimenziami. Termín tretie nebo tiež potvrdzuje interdimenzionálny svet.

Keby Boh existoval len v jednej dimenzii času, potom by musel byť v nejakom konkrétnom čase stvorený. Biblia však hovorí, že Boh je večný a že On stvoril čas (1Kor 2,7, 2Tim 1,9, Tit 1,2 a Júd 1,25). Preto sa súčasní kresťanskí vedci domnievajú, že Boh jestvuje aj mimo čas alebo dokonca v dvojrozmernom čase.

Boh sám stvoril všetko viditeľné. Stvoril to z neviditeľného. To tiež znamená, že viditeľné veci tvoril z pozície inej dimenzie. Židovský rabín Nachmonides už v 13. storočí na základe knihy Genesis objavil, že v rámci stvorenia vzniklo 10 dimenzií a z toho len 4 vieme poznať (3 rozmery priestoru a čas). Z toho vyplýva, že Boh musel existovať minimálne v jedenástej dimenzii. Pochopenie toho, že žijeme len v tieni skutočnej reality (Kol 2,17), úplne zmení náš pohľad na pravdu a vyhneme sa mnohým mylným predstavám.

Ateista popiera existenciu Boha, avšak podľa súčasnej vedy nemôže existovať iba ateista. Preto, že ateista pozná len štyri dimenzie a nevie všetko, čo sa vedieť dá, môžeme mu smelo povedať, že je len obyčajný pochybovač, ignoruje poznatky vedy a zároveň je hľadajúci, ktorý ešte nenašiel pravdu (realitu).

Nadprirodzené a Božia moc

Protikladom filozofického materialistu je duchovný človek. Aby dochádzalo ku prejavom Božieho kráľovstva tu, na zemi, potrebujeme si byť vedomí existencie duchovnej reality. Musíme chápať dobrú Božiu podstatu, Jeho obrovskú moc a naše poslanie v tomto svete.

Zdá sa, že v materialistických krajinách sú ľudia viac zaslepení voči duchovnej skutočnosti. Pravdepodobne ide o ten istý problém ako bol v Ježišovej otčine. Ľudia sa na nadprirodzené veci dívajú veľmi skepticky a telesne.

V histórii cirkvi vidíme fenomén, kedy sa obrátili materialisti a kvôli svojej nevyrovnanej osobnosti vošli do všelijakej mystiky – z jedného extrému do druhého. Hoci ich je málo, na skutočné prejavy vrhli zlé svetlo a nechuť voči ozajstným skúsenostiam s Duchom Svätým.

 

2. ŽIVOT SPOČÍVAJÚCI V ROZHOJŇOVANÍ MAJETKU

Na úvod treba povedať, že Biblia nikde neodsudzuje peniaze, per se. Peniaze nenesú žiadnu morálnu hodnotu. Morálnu hodnotu má postoj k peniazom a účel ich použitia.

Kaz 10,19: „Hostina je pre veselý smiech, víno obveseľuje život a peniaze sú odpoveďou na všetko.“ (podľa KJV a NIV) Tento známy verš výslovne hovorí, že peniaze sú významnou súčasťou dobrého života a že majú silu napĺňať dôležité potreby človeka. Mimo to, Biblia neustále pripomína, že peniaze majú obrovskú evanjelizačnú schopnosť. Až pätnásť percent toho, čo Ježiš povedal, sa vzťahuje na peniaze či vlastníctvo. Hovoril o tom viac ako o nebi a pekle dohromady. On schudobnel, aby sme my mohli v Ňom zbohatnúť tak, aby sme mali nielen dostatok, ale taký prebytok, ktorým by sme vedeli požehnať mnohých chudobných či nakŕmiť hladných.

Treba si dať pozor na dva extrémy: asketizmus materializmus. Materializmus nie je opakom chudoby. Častokrát práve chudobný človek je veľkým materialistom (viď napr. podobenstvo o hrivnách). A naopak, finančne prosperujúci človek vôbec nemusí byť materialistom.

Jedna z definícií ekonomického materializmu by mohla znieť:

materialista hodnotí veci viac ako ľudí, status viac ako výsledok, peniaze viac ako spokojnosť a krásu viac ako zdravie.

Materialista bude merať svoj úspech podľa toho, čo má: aký veľký má dom, aké značkové oblečenie nosí, na aké exkluzívne dovolenky chodí, kde aký komfort môže mať a kde sa ako môže zabávať. Tieto veci tiež nemusia byť hneď zlé. Ide však skôr o postoje, motívy a o to, že tento človek vidí vyššie hodnoty a zmysel života v materiálnych veciach, miesto toho, aby sa venoval skutočným hodnotám, ktoré sú častokrát niekde inde. Tento človek je charakteristický rozmýšľaním v termínoch „nie je dosť...“ alebo „naj...“ Nemá nikdy dosť lukratívny dom, dosť rýchle auto, najnovší iPad, najkrajšiu ženu či najväčší zážitok. Človek s týmto pohľadom nemeria hodnotu druhých podľa charakteru, múdrosti či láskavosti, ale podľa toho, či vlastní tie správne veci (poriadnu káru alebo sexi ženu).

To bolo, možno, o svetskom človeku. Ale ako vyzerá „zmaterializovaný“ kresťan? Cíti, že má naplnené potreby cez materiálne zabezpečenie, preto nemá dôvod hľadať Boha, modliť sa, študovať Slovo a venovať sa budovaniu miestnej cirkvi. Hovorí si: „... duša, máš dosť všetkého dobrého na mnoho rokov, maj pohodu, jedz, pi a veselo si užívaj.“ Na všetko má výhovorky – musí ísť do kina, na ulozto našiel najnovší film so Stathamom a má dojem, že ešte nepresurfoval celý internet... Jeho ideálom je americký konzum a predstava o cirkvi je zábava. Obetuje rodinu, čas, cirkev a peniaze v prospech módy, imidžu, techniky, nevinných závislostí atď. Človek, ktorého zmysel života je zhromažďovanie majetku, je motivovaný závisťou, prestížou, zábavou, statusom, peniazmi, popularitou, krásou, dlh­mi a reklamou. Ženie sa vpred a vzácny čas mu uniká pomedzi prsty. Vedie život, ktorý potešuje dušu a telo – viac miluje pôžitky ako Boha. Ziskuchtivý materialista nechce platiť cenu, chce len výhody, zasľúbenia bez záväzkov, ďakuje, len keď je dobre a jeho viera je krátkodobá. O takomto človeku hovorí Ježiš v Lk 12,13-21, že je blázon.

Len si pri pozeraní TV všimni, koľko si vystavený obrazom a myšlienkam, ktoré ťa nútia žiadať si niečo – telesný imidž, status a kopec hlúpostí, bez ktorých sa človek zaobíde – a práve tam častokrát vzniká ten pocit „ja to chcem“. Reklamy sa snažia nabúrať dôležité ľudské fyzické a psychické potreby: bezpečie, istotu, výživu (t. j. jedlo, strecha nad hlavou, oblečenie), schopnosti, zdravie, rešpekt, úzky vzťah, slobodu či uspokojenie atď. Hovoria: „Ak nemáš vzťah, kúp si tieto šminky alebo šaty. Cítiš sa neisto na cestách? Kúp si bezpečnejšie auto. Cítiš sa slabý alebo si myslíš, že môžeš skôr zomrieť? Jedz tieto cereálie alebo tamtie tabletky. Nemáš dosť dobrodružstva? Choď na takúto dovolenku alebo si kúp toto nové športové vybavenie... “

Počas obdobia krízy sa v Amerike veľmi často kázalo o tom, ako môžu ľudia vyjsť z dlhov. Instantný materializmus totiž vytvoril zvyk, že ľudia môžu mať všetko hneď. Narástol počet ľudí s vážnym zadlžením z 13 na 16 %. Najviac sú zadlžení nekresťania, najmenej generácia X.

Presýtenosť a konzum

Spoločnosť, ktorá má všetko, na čo si len pomyslí, má tendenciu vymýšľať zlé veci (R 1,30). Z takého prostredia vyrastá nemorálnosť a keďže ľudia už zažili všetko, tak vymýšľajú „nové“ veci, ktoré by im mohli dať niečo „viac“. Ľudia zo „smotánky“ sa častokrát venujú neskutočnému hedonizmu. Podobne tomu bolo aj v Sodome za dní Lóta – bola presýtená chlebom, ale biednemu ruku nepodala (Ez 16,49). Naopak, venovali sa všelijakým bujarým vášňam a keďže im bolo málo žiť nejaký „konzervatívny“ život, tak sa oddali páchať bezbožnosti. Ak žijeme v posledných časoch a Biblia hovorí, že bude ako za dní Lóta, potom nevyhnutne musí vo svete existovať konzumná materialistická spoločnosť plná peňazocentrických a hrabivých ľudí. Zjavenie Jána 9,21 odhaľuje, že keď sa ľudia zdémonizujú, nebudú robiť pokánie z vrážd (interrupcií), drôg, smilstva, ani z krádeží (najmä z podvodov finančnej oligarchie a plutokracie). Len si všimnime, že toto už prebieha. Vo svete sa zneužíva každý druh krízy k tomu, aby sa mohli vytvoriť obrovské rozpočty, ktoré sa tratia akoby v čiernych dierach.

Človek sýty materializmu má tendenciu zabúdať na Boha, nadobúda pýchu, stráca očakávanie a hlad po Bohu, akoby sa to duchovné a vnútorné dalo nahradiť fyzickým a vonkajším.

Každý rok zomrie deväť miliónov detí mladších ako päť rokov zbytočne a viac ako polovica z nich od hladu. To znamená, že 25 000 detí zomrie každý deň na veci, ktorým by sa dalo zabrániť. „A bude, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Boh, do zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá tebe, mestá, veľké a krásne, ktorých si nestaval, a domy, plné všetkých dobrých vecí, ktorých si ty nenaplnil, a vytesané cisterny, ktorých si ty nevytesal, vinice, olivnice, ktorých si ty nenasadil, a budeš jesť a nasýtiš sa; vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov!“ (Dt 6,10-12)

Človek sýty materializmu má tendenciu zabúdať na Boha, nadobúda pýchu, stráca očakávanie a hlad po Bohu, akoby sa to duchovné a vnútorné dalo nahradiť fyzickým a vonkajším. Vidíme tu modloslužbu, kedy neviditeľný Boh je nahradený materiálom. Materialisti majú problém nielen s medziľudskými vzťahmi, ale aj vo vzťahu s Bohom. Keď podrobne študujeme starozmluvné reformy, väčšinou šlo o likvidáciu modiel a posvätenie. Úzkosti (starostenie sa), lákavý zvod bohatstva a rôzne iné žiadosti vedia v materialistickom človeku dusiť prácu Slova (Mk 4,19).

Súčasný stav štedrosti

logos-02-03-materializmus-4.jpgŠtatistiky z výskumu z roku 2008 Barna group ukazujú, že v Amerike len 9% dospelých znovuzrodených kresťanov prispievalo do cirkvi desiatkom (alebo viac). Pritom treba mať na mysli odhad, že pravdepodobne až 70% kresťanského bohatstva sa nachádza v Severnej Amerike. Na prvom mieste v dávaní sú evanjelikáli (24% z nich dáva desiatky); potom konzervatívci (12%); ľudia, ktorí sa modlili, čítali Bibliu a navštívili kresťanské zhromaždenie za posledný týždeň (12%); charizmatici alebo letniční (11%); registrovaní republikáni (10%). V priemere jeden evanjelikálny kresťan dáva 2,6% svojho príjmu. Iná štatistika tvrdí, že 96% kresťanov dáva menej ako 10%.

Naopak, kto nedáva vôbec? Väčšinou to sú ľudia do 25 rokov, ateisti a agnostici, potom slobodní dospelí, ktorí nikdy neboli v manželstve, liberáli a ľudia s nižším príjmom a vzdelaním.

V čase krízy sa situácia trochu zhoršila. Štatistiky z roku 2012 udávajú, že 11% Američanov prestalo v uplynulých mesiacoch prispievať cirkvám. V novembri 2008 prestalo dávať 4 percentá a 7 percent tak urobilo v apríli 2011.

Mladá generácia síce hovorí o dávaní, ale keď ide na lámanie chleba, materiálne nechcú podporovať nič. Realita je taká, že cirkev podporuje menšia skupina dobrosrdečných, no dobre prosperujúcich ľudí, ktorí dávajú v mnohých prípadoch aj viac ako 50 percent.

Môžete sa pozrieť, v akom percente najbohatších ľudí sveta sa nachádzate: http://www.globalrichlist.com/ (do kolónky zadajte svoj ročný príjem a uvidíte, koľko ľudí má menej ako vy a naopak).

Psychické prejavy materializmu

Psychológ Tim Kasser vo svojej úspešnej práci The High Price of Materialism (Vysoká cena materializmu) píše a potvrdzuje na základe iných výskumov nasledovné dôsledky materializmu: smútok; závisť a žiarlivosť; depresia; sociálna skľúčenosť; pasivita (otáľanie); schopnosť krátko sa sústrediť; slabá schopnosť ovládať impulzívnosť; pocity kontroly; nedôvera voči ostatným; tendencia konať s inými ako s objektmi zisku; kratšie a konfliktnejšie vzťahy; pocity sociálneho odcudzenia; menšia túžba po rovnosti; nižšia štedrosť; narcizmus; nadmerné užívanie liekov či drog; slabá sebarealizácia; menej radosti z denných aktivít; slabšie fyzické zdravie. Poukazuje aj na rozvod a problémy v rodinách, či krehkú sebaúctu a na to, že šťastie nerastie s príjmom. Podobné závery majú viaceré iné výskumy na túto tému (T. Skitovsky, W. B. Russel). „Kto miluje peniaze, peňazí sa nenasýti, a kto miluje bohatstvo, nikdy nemá dosť príjmu.“ (Kaz 5,10)

Russel W. Belk opisuje tri črty materialistickej osobnosti – lakomstvo, závisť a chtivosť. Ďalší kategorizujú materializmus ako ľudskú hodnotu, kedy nadobudnutie materiálneho majetku sa stáva centrálnym zmyslom života s presvedčením, že majetok je kľúčom ku šťastiu a že úspech sa dá merať podľa materiálneho bohatstva človeka.

Podľa prieskumov 1 zo 14 Američanov by niekoho zavraždil za 3 milióny dolárov a 65 percent ľudí by dokázalo stráviť celý rok na osamelom ostrove, aby získalo 1 milión dolárov. Napokon, stačí si všimnúť, čo všetko boli ľudia schopní podstúpiť v tzv. reality šou.

Pri svojom štúdiu tejto témy som dospel k záveru, že materialistické zmýšľanie kresťanov generuje aj tieto stavy:

  1. Lenivosť a zaneprázdnenosť – venuje sa na prvom mieste materiálnym hodnotám, pričom prácu na Božej vinici odkladá bokom. Vraj nestíha alebo nemá čas. Na otázku „ako sa máš“ už neodpovedajú „dobre,“ ale „zaneprázdnene“. Pravdou ale je, že nemajú menej času ako ľudia pred dekádou, no zrejme cítia väčší tlak na život.
  2. Sebectvo, neochotu a nedbalosť – materialista dbá o seba a sotva niekedy o stratených. Nepošle ani cent na chudobných a nerozmýšľa, aby získal čo najviac pre Božie kráľovstvo, ale hlavne pre seba.
  3. Nezáväznosť a rozpustilosť – čas je pre neho tiež drahou veličinou. Vie byť servilný a lojálny tam, kde má zisk. Ale v cirkvi nevidí tento druh zisku, preto to pre neho nie je dosť lukratívne.
  4. Strata hladu po Bohu – k tomuto viac na iných miestach v článku.

Princíp pokladu

To, čo človek chápe ako svoj poklad, do toho vloží svoje srdce a eventuálne aj svoj život, čiže čas a peniaze. Kresťan, ktorý sa dostal pod materializmus, uprednostňuje materiálne veci oproti duchovným hodnotám. Vyššie dal žiadosti tela, žiadosti očí a pýchu života.

Obetovanie peňazí, času a schopností do služby Pánovi vychádza z toho, že Boh je darca a my sme správcami toho, čo nám dal.

Naopak, múdry kresťan našiel väčší poklad, ktorý mu pôsobí ďaleko väčšiu radosť a svoje oči upína hore, do neba. Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť má na prvom mieste. Matúš 13,44 je príkladom toho, ako múdry človek dá to, čo nemôže udržať, aby získal to, čo nemôže stratiť. Predal menej hodnotné veci, aby získal niečo oveľa hodnotnejšie. „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21)

 

ŽIVOT UPROSTRED MATERIALISTICKÉHO SVETA

Biblia opäť ponúka potrebné opatrenia na to, aby sme sa zbavili materializmu. Touto témou sa zaoberá napríklad celá 6. kapitola Evanjelia podľa Matúša.

Štedré dávanie

Obetovanie peňazí, času a schopností do služby Pánovi vychádza z toho, že Boh je darca a my sme správcami toho, čo nám dal. Kresťan nedáva z princípu altruizmu alebo filantropie, ale na základe daru milosti.

Zacheov postoj k peniazom po obrátení bol jasným potvrdením, že do jeho domu prišlo spasenie. Postoj k peniazom Ananiáša a Zafiry bol zasa dôkazom ich pochybného obrátenia. Kresťania, ktorí v apoštolských skutkoch spálili množstvo drahých kníh v prospech väčšieho pokladu, tiež preukázali svoje obrátenie. Pokračovať by sme mohli Démasom (gr. populárny) či Balámom (hebr. žrút, konzument), ale naopak aj Abrahámom alebo Joziášom. Vidíš, že postoj k peniazom má obrovský duchovný význam, ba dokonca je viditeľným meradlom toho, čo je skutočne vo vnútri človeka.

Biblia potvrdzuje, že najviac dávajú ľudia, ktorí dávajú nezištne, zo skutočnej vďačnosti (viď obeť chudobnej vdovy a obeť z 2 Korintským 9). Naopak tí, čo dávajú s účelom zisku, nie sú proporčne takí štedrí. Všimnime si krajiny, ktoré nie sú v takom blahobyte ako je západný svet, ale sú šťastní, zdieľni a kresťania tam zažívajú väčšiu mieru zázrakov.

Dávanie je najlepšou protilátkou na materializmus (viď 1Tim 6,17-19).

Modlitba, pôst a štúdium Slova

Toto sú základné duchovné veci, skutky viery, ktoré boria pozemské myslenie. Súčasťou modlitby je chvála a uctievanie.

Pokoj a istota v Bohu

Ježiš hovorí, aby sme sa nestarostili. Neznamená to, že by sme sa nemali starať, ale aby sme neboli v úzkostiach a hľadali najprv Božie kráľovstvo. Kráčajme vierou, nie videním, zažívajme nadprirodzenú Božiu moc, Jeho vedenie a dotyky. Boh má moc zasiahnuť z Jeho reality do tej našej.

Oči upriamené na večnosť a srdce na správnom mieste

Keď je človek nebo-centrický a hľadí do večnosti, potom má hodnoty postavené inak ako materialista. Ježiš netvrdí, že nemáme zhromažďovať. Zhromažďovať máme, ale s iným zmyslom a s iným cieľom. Z pohľadu večnosti sa potom na dočasné veci dívame podstatne lepšie. Naše srdce ide tam, kam dávame svoje peniaze. Buď vlastníme majetok my, alebo on vlastní nás.

Prosperita

Finančná prosperita v našom živote naberie nový zmysel. Boh chce najprv nás nasýtiť, aby sme mohli z nadbytku požehnať iných. Pokiaľ sa dá, postupne sa treba oslobodiť z finančného otroctva a snažiť sa o finančnú moc na investovanie do dobrých vecí. Ešte stále treba kŕmiť hladných a stavať zborové budovy. Človek, ktorý nechce prosperovať a dávať, je len skúpy materialista.

Nakoľko v našich kruhoch (postsocialistická spoločnosť) sa stretávame častejšie s určitou mierou malomyseľnosti, potrebujeme sa veľa povzbudzovať práve k zdravému prosperujúcemu životu a finančnej nadvláde, aby prosperita nebola len pre niekoľkých „vyvolených“, ale aby každý kresťan dokázal vierou získať plné víťazstvo, ktoré Ježiš vydobyl na kríži.

 

Použité zdroje:

The High Price of Materialism, 2002 Tim Kasser, A Bradford Book, The MIT Press, Cambridge, Massachusetts, London, England

The Treasure Principle, 2001 Randy Alcorn, Eternal Perspective Ministries, Multnomah Books

https://www.barna.org/component/content/article/36-homepage-main-promo/624-barna-update-05-16-2013

Do extra dimension exist? Rich Deem, http://www.godandscience.org/apologetics/xdimgod.html; Beyond Cosmos (Hugh Ross, http://www.reasons.org/)

http://en.wikipedia.org/wiki/String_theory

http://www.johnplaceonline.com/money_management/19-ugly-things-you-didnt-know-about-materialism/

https://www.barna.org/barna-update/congregations/41-new-study-shows-trends-in-tithing-and-donating

https://www.barna.org/donorscause-articles/571-the-eco­nomy-continues-to-squeeze-americans-charitable-giving



Súvisiace články

Neúspech materializmu a Darwinovho učenia|Logos 6 / 2016 | Drahoslav Vajda |Veda a viera
Dve nadprirodzené uzdravenia z hepatitídy typu C|Logos 1 / 2015 | Redakcia |Skutočný príbeh
Mníchov 1938 a jeho dve súčasné podoby|Logos 9 / 2008 | rcs |Z histórie
Cirkev? Áno!|Logos 4 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma
Z kliatby do požehnania|Logos 1 / 2019 | Daniel Šobr |Vyučovanie