Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)

Fenomén Reinhard Bonnke

Reinhard Bonnke oslávil 50 rokov služby Pánovi

Pred niekoľkými týždňami sa zavŕšil rok 2009 – rok v ktorom svetoznámy evanjelista Reinhard Bonnke oslávil 50 rokov svojej služby Pánovi. Toto výročie nie je zaujímavým iba pre svoju „okrúhlosť“, ale hlavne pre neuveriteľné ovocie, ktoré priniesla služba jedného z najúspešnejších evanjelistov 20. a 21. storočia a možno aj celých kresťanských dejín. Jeho služba zanechala nezmazateľný vplyv predovšetkým v Afrike, ktorá je Bonnkeho hlavným misijným poľom. V priebehu posledných 22 rokov (1987 – 2009) usporiadala Bonnkeho organizácia Kristus pre všetky národy (CfaN) množstvo evanjelizačných kampaní, ktoré navštívilo viac ako 120 miliónov ľudí, a počas ktorých bolo zaevidovaných 62 miliónov rozhodnutí pre Krista.

Nebo na zemi

Ak by sme sa mali pokúsiť o zovšeobecnenie situácie v cirkvi západného sveta, museli by sme skonštatovať, že zápasí so svetskosťou, materializmom a morálnym relativizmom našej modernej civilizácie. Tradičné kresťanské cirkvi takmer prestali evanjelizovať a aktívne vystupovať na verejnosti s posolstvom evanjelia. Niektoré sa stali akýmisi do seba uzatvorenými „ostrovčekmi konzervatívnych hodnôt“ uprostred liberálnej spoločnosti, ktorá tvrdí, že náboženstvo je výsostne súkromnou záležitosťou jedinca a jeho propagovanie, ktoré by mohlo niekoho obťažovať, nepatrí na verejnosť. Vzorom už nie sú odvážni proroci biblických čias, ktorí neohrozene kázali posolstvo od Hospodina a volali ľudí k pokániu. Nedá sa povedať, že by európski kresťania nehľadali Boha, ale horlivosť a viera plná nadšenia nebývajú až tak častým javom, ako by bolo potrebné. Samozrejme, že aj v našich zboroch je Božia prítomnosť a v životoch ľudí sa dejú zázraky, no keď pozeráme zábery zo zhromaždení počas afrických kampaní Reinharda Bonnkeho, pripadajú nám ako nebo na zemi. Dynamické prejavy Božej moci, množstvo uzdravených ľudí, vyslobodenia od démonického útlaku, ktoré pôsobia naprosto samozrejme, overené prípady vzkriesení z mŕtvych a predovšetkým milióny ľudí, ktorí odovzdávajú svoje životy Ježišovi Kristovi sú fenoménmi, ktoré západná cirkev potrebuje vidieť, aby bola schopná obnoviť sa a vrátiť k štandardom dynamického novozmluvného kresťanstva.

Bonnkeho zhromaždenia sa nedajú opísať ináč ako tak, že sa počas nich stretáva nebo so zemou a Božie kráľovstvo prichádza v moci Svätého Ducha. Popritom ako sledujeme obrovské zástupy počúvajúce kazateľa, ako keby nám pred očami ožívali výjavy zo stránok Novej zmluvy. Keď si porovnáme službu Ježiša z Nazareta so službou Reinharda Bonnkeho nájdeme veľa spoločných čŕt. Toto konštatovanie nie je rúhaním. Ježiš Nazaretský je Mesiáš a Boh, ktorého úloha v dejinách spásy je nenahraditeľná, ale pri porovnaní Bonnkeho kampaní s pozemským pôsobením Božieho Syna, ako keby sa nám pred očami vynárali jeho slová k učeníkom: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto verí vo mňa, skutky, ktoré ja činím, bude aj on činiť, a ešte aj väčšie ako tie bude činiť, lebo ja idem k svojmu Otcovi.“ (Ján 14,12) Poďme sa spoločne pozrieť na príbeh človeka, ktorý toho pre evanjelium už toľko dokázal a stále pokračuje vo svojej službe Božiemu kráľovstvu. Nech je jeho príbeh inšpiráciou pre naše životy a službu, aby sme aj v našom regióne zakúšali obnovu vo Svätom Duchu a dynamický rast cirkvi.

Ako to všetko začalo

Reinhard Bonnke sa narodil v roku 1940 v Kaliningrade, kde bol jeho otec letničným pastorom. Jeho rodina v priebehu vojny zakúsila ozajstnú chudobu a nedostatok, čo v ňom vytvorilo pocit spolupatričnosti s miliónmi chudobných po celom svete. Tento pocit Bonnkeho nikdy neopustil. Mladý Reinhard sa obrátil, keď mal deväť rokov. Vtedy si uvedomil svoju hriešnosť aj skutočnosť, že Ježiš zomrel za jeho hriechy. Bolo to vtedy, keď svojej matke ukradol peniaze, aby si mohol kúpiť sladkosti. Matka to zistila a povedala mu: „Reinhard, vieš, že kradnúť je zlé? Keď to robíš, znamená to, že si na ceste do pekla. Preto Ježiš prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov. Preto zomrel na kríži, aby nás zachránil z našich hriechov.“ Vďaka tejto udalosti prežil Reinhard svoje obrátenie a odovzdal svoj život Kristovi. Neskoršie prežil aj osobné povolanie do služby.

Keď Reinhard spomína svojho otca, hovorí o ňom ako o svojom mentorovi, ktorý ho viedol k búrlivému krstu Svätým Duchom. Chcel kázať v otcovom zbore, no v tínedžerskom veku mu to nebolo dožičené. Svoj kazateľský zápal realizoval už v detskom veku, keď chodieval s kamarátom do hory a kázal tam stromom.

Praktický vstup do služby prišiel pre Reinharda v 19 rokoch

Praktický vstup do služby prišiel pre Reinharda v 19 rokoch. Prijal pozvanie organizácie „Berlínska misia pre utečencov“, ktorá pôsobila v tranzitných táboroch v Západnom Berlíne a pomáhala ľuďom, ktorí sa rozhodli opustiť komunistický Východ a žiť v slobodnom Západnom Nemecku. Reinhard si pobalil svoj skromný majetok a vyrazil do neznáma kázať evanjelium strateným. Veľmi naňho zapôsobilo dojemné lúčenie s matkou na nádraží. Vedel, že aj ona prináša veľkú obeť pre to, aby mohol slúžiť Božím zámerom. Mladý Bonnke sa pustil do tvrdej práce. Usporadúval pouličné zhromaždenia v utečeneckých táboroch a štyrikrát denne kázal evanjelium. Túto prácu bez viditeľných výsledkov vydržal robiť tri mesiace. Uvedomil si, že potrebuje kvalitnú prípravu pre službu a rozhodol sa pre štúdium.

Chcel študovať na biblickej škole vo Walese. Ťahala ho tam praktická povaha tejto školy, ktorá nepripravovala teoretizujúcich teológov, ale služobníkov praktickej viery. Práve takým bol aj riaditeľ školy, ktorý mal povesť horlivého modlitebníka a duchovne aktívneho človeka. Bonnkeho hnala túžba lepšie spoznať Boha a stať sa Jeho služobníkom. Bonnkeho prihláška na školu však bola odmietnutá, kvôli jeho neznalosti angličtiny. Reinhard sa však nevzdával a nakoniec sa na školu dostal. Po dvoch alebo troch mesiacoch rýchlokurzu angličtiny bol schopný po anglicky aj kázať.

Po niekoľkých rokoch štúdia sa Reinhard vracal do Nemecka. Cestou sa na niekoľko hodín zastavil v Londýne. Prežil tu veľmi zvláštnu skúsenosť. Na jednom dome uvidel napísané meno George Jefries. Bol to človek, o ktorom sa tvrdilo, že je najväčším evanjelistom od čias Johna Wesleyho. Mladý Bonnke si pripadal, ako keby ho Svätý Duch preniesol na miesto, kde prebýva apoštol. Rozhodol sa Jefriesa navštíviť. Hovorili spolu a on sa za Reinharda pomodlil a položil na neho ruky. Bonnke je dodnes presvedčený, že práve vtedy prijal Božie ustanovenie pre úrad evanjelistu.

Sedem rokov po skončení štúdia strávil Bonnke ako pastor letničného zboru v severnom Nemecku. V roku 1967 sa začalo napĺňať jeho misionárske povolanie. Sprevádzaný manželkou Anni a šesťmesačným synom Kai-Uwem vyrazil do Afriky, kde prežil aj nadprirodzené Božie povolanie, podobné „macedónskemu volaniu“ apoštola Pavla. Svoju prácu začal v horskom kráľovstve Lesotho pod záštitou nemeckej misijnej organizácie AFM. Počas prvých ôsmich rokov Bonnke najskôr zbudoval zbor v hlavnom meste Maseru a zorganizoval biblický korešpondenčný kurz, ktorý priniesol evanjelium niekoľkým tisícom ľudí v Lesothu a iných častiach Afriky. Jeho túžba a vízia však bola oveľa väčšia. V roku 1972 videl niekoľko nocí po sebe obraz afrického kontinentu, obmývaného krvou Ježiša Krista. Vo svojom srdci vtedy počul hlas Svätého Ducha: „Afrika bude spasená!“ Na Reinharda to veľmi zapôsobilo. Od tej doby bolo jeho cieľom priniesť evanjelium celej Afrike – „od Kapského mesta po Káhiru“.

Bonkeho "Žltý stan" s kapacitou 10 000 ľudí od roku 1978

Vznik a pôsobenie CfaN

Bonnkeho misijné pôsobenie v Lesothu rýchlo prerástlo hranice činnosti a finančné zdroje nemeckej misijnej spoločnosti, ktorá ho podporovala. Nezostávalo mu teda nič iné, ako túto spoločnosť opustiť a skúsiť pracovať na vlastnú päsť. Práve vtedy prijal ono vyššie opísané zjavenie, ktoré viedlo ku vzniku veľkého misijného diela s názvom Kristus pre všetky národy (CfaN). Ovocie, ktoré nasledovalo, bolo prekvapujúce, tisícky ľudí sa začali obracať ku Kristovi, čo podľa Bonnkeho vlastných slov „prerástlo v tsunami zázrakov a pokračovanie knihy Skutkov apoštolov“.

Na začiatku veľkých evanjelizačných kampaní bola služba v Botswane. Cestou z letiska do centra hlavného mesta Bonnkeho pozornosť upútal národný športový štadión. Pán mu povedal: „Chcem, aby si na tomto štadióne kázal moje Slovo!“ Reinhard poslúchol a tento štadión s kapacitou 10 000 sediacich divákov si prenajal pre kampaň. Keď tu o štyri týždne neskôr kázal, prišlo ledva 100 ľudí, ktorí sa na obrovskom štadióne strácali. Bonnke bol sklamaný, nenechal sa však odradiť a kázal evanjelium s obrovským nadšením a plným nasadením. V priebehu jeho kázne sa začali diať podivuhodné nadprirodzené veci. Na rôznych miestach začali vyskakovať ľudia, ktorí kričali: „Som uzdravený! Som uzdravený!“ Táto zvesť sa rozniesla po meste a koncom týždňa bol štadión preplnený ľuďmi, hladnými po počutí Božieho slova.

Záverečné zhromaždenie tejto kampane sa stalo precedensom pre všetky ostatné evanjelizačné ťaženia, ktoré usporadúva CfaN. Pán Reinhardovi jasne prikázal, aby hovoril o krste vo Svätom Duchu, a aby sa modlil za všetkých, ktorí túžili po tom, aby im Boh dal tento dar. Evanjelista počúvol Boha a pozval dopredu všetkých, ktorí túžili po tomto dare. K pódiu prišlo okolo tisícky ľudí. Tento neobvyklý jav sa potom dial mnohokrát v rôznych krajinách sveta. Bonnke pochopil, že kľúčom k evanjelizácii celého kontinentu je vyliatie Ducha Svätého.

Bonnke nekázal iba na štadiónoch, začal robiť tiež stanové evanjelizácie. Jeho prvý stan pre zhromaždenia mal kapacitu 800 ľudí a čoskoro sa stal príliš malým. Nahradil ho stan s kapacitou 10 000 ľudí, ktorého kúpa bola pre Reinharda krokom viery. Tento Bonnkeho „žltý stan“ slúžil od roku 1978. Aj on však po čase prestal postačovať stále rastúcim rozmerom služby. V roku 1984 bol pre kázanie evanjelia posvätený nový obrovský stan. Zaberal plochu 12 000 metrov štvorcových a dosahoval výšky sedemposchodovej budovy (27 metrov). Gigantickú plachtu podopieralo 12 oceľových stĺpov, z ktorých každý vážil päť ton. Podľa Guinessovej knihy rekordov išlo o najväčšiu prenosnú konštrukciu na svete.

Služba CfaN však rástla do takej miery, že skôr či neskôr musela skončiť éra stanových kampaní. Zhromažďovali sa tak početné davy, že Bonnkeho kampane začali prebiehať pod holým nebom. V roku 1980 sa takýchto zhromaždení v keňskom Nairobi zúčastnilo 200 000 ľudí. Dynamika služby však stále narastala. Na prelome rokov 1999 a 2000 začali byť bežnými zhromaždenia s účasťou okolo pol milióna ľudí. Rekordného zhromaždenia v Lagose v Nigérii sa 12. novembra 2000 zúčastnilo 1,6 milióna ľudí.

Bonnkeho kampane v jednotlivých mestách sú starostlivo naplánované a vynikajúco zorganizované. Na príprave sa podieľajú všetky miestne zbory, ktoré sa aj zaviažu pre následnú prácu s novoobrátenými ľuďmi. Každý novoobrátený človek vyplní kartu rozhodnutia a zanechá kontaktné údaje pre cirkev. Dostane tiež brožúru „Teraz, keď si spasený“, ktorá obsahuje stručný úvod do kresťanskej viery a života a vedie človeka k zabudovaniu sa do cirkvi. Bonnke sa okrem evanjelizačných mítingov venuje tiež budovaniu vedúcich miestnych zborov. Na Konferenciách ohňa, ktoré sú súčasťou kampaní, Bonnke vyučuje pastorov a duchovných pracovníkov a vedie ich k službe v plnosti Svätého Ducha. Takýmto spôsobom sa buduje cirkev všade tam, kde Reinhard Bonnke so svojím tímom pricestuje.

Vízia pokračuje

Služba Reinharda Bonnkeho nie je záležitosťou minulosti. Stále pokračuje a stále rastie, tak ako rastie Božie kráľovstvo. Hlasy mnohých kritikov boli umlčané nespochybniteľným ovocím Reinhardovej služby. Jeho pozitívny vplyv na spoločnosť oceňujú mnohí poprední africkí politici. Mnohí z nich sú jeho osobnými priateľmi.

Rast Bonnkeho služby môžeme vidieť tiež na tom, že popri ňom rastie ďalší úspešný služobník. Daniel Kolenda je mladý Američan, ktorý je súčasťou tímu CfaN. Spolu s Bonnkem káže na kampaniach a jeho služba je charakteristická rovnakými prejavmi Božej moci. Koncom decembra minulého roku prebehla médiami správa, že počas jeho zhromaždenia bol vzkriesený z mŕtvych trojročný chlapec. Je potešujúce vidieť, že práca Reinharda Bonnkeho a CfaN prináša trvalé a stále viac rastúce ovocie. Výrok, že všetko je možné tomu, kto verí, je pravdivý. Dôkazom toho je príbeh o sne nemeckého chlapca, ktorý doslova dokázal premeniť africký kontinent.

Zdroj: Časopis Impact, publikácia CfaN



Súvisiace články

Juhokórejské prebudenie|Logos 8 / 2010 | Jozef Janek |Z histórie
Veľké prebudenie|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Z histórie
Argentínske prebudenie|Logos 10 / 2007 | Peter Minárik |Zo sveta
Reinhard Bonnke, Kombajn poslední žně|Logos 9 / 2007 | Daniel Šobr |Osobnosť
25 rokov Kresťanského spoločenstva |Logos 9 / 2016 | Redakcia |Zo života cirkvi