Predstavujeme Kresťanské spoločenstvo Martin

Prešlo už pár rokov, čo sme si my, Martinčania, mohli o sebe prečítať tu – v Logose. Takže by sa hodila otázka, ako sa máme a čo máme nové. Nebojte sa, nemusíte ju posielať do redakcie. Ja ju za vás položím.

No, ako by jeden dávny brat odpovedal, všetko ide, cirkev rastie, démoni vychádzajú… Ďalej si to už nepamätám. Takže radšej poďme do toho hlbšie.

Máme sa veľmi dobre, ďakujeme za opýtanie. Pokračujeme v rozpracovanej práci a každým rokom sa posúvame dopredu, ale pre tých, ktorí si to minule nemali možnosť prečítať, ale aj pre nás ostatných, v rámci nostalgického spomínania, poďme pekne od začiatku.

Počiatky zboru siahajú až do minulého storočia. Čo storočia, tisícročia. Už od začiatku máme tú česť (lepšie slovo neviem takto narýchlo nájsť), že vedenie zhromaždenia je v rukách pastora Adriana Šestáka a jeho manželky Zuzky (tiež Šestákovej). Ich určite poznáte, viac ich isto predstavovať nemusím. Snáď len toľko, že majú jednu už dospelú dcéru, jedného takmer dospelého syna a dvoch veľkých psov.

Potom, ako išiel čas, martinská skupina sa v roku 1998 (áno, stále ešte minulé tisícročie) pripojila k službe pastora Jarda. Odvtedy sa skupina stala zborom, vyrástla do trojciferných čísel a založila ďalšie skupiny a zbory. O tých ale nech si píšu ich domáci, my sa poďme teraz venovať zboru v Martine.

Ľudia sú tí, čo robia cirkev. Viem, že som to spomínala už minule, ale za tých pár rokov sa na tom nič nezmenilo. A práve preto by som vám náš martinský zbor rada predstavila práve cez týchto ľudí.

Okrem pastorovcov máme aj druhého pastora a dvoch starších. Druhým pastorom je Ľuboš Zachar. Spolu s manželkou Libuškou slúžia v cirkvi už 20 rokov. Majú tri deti a jedného psa.
Staršími zhromaždenia sú Peter Fačko a Bohuš Šlichtík. Peter Fačko s manželkou Katkou k nám prišli až z ďalekej Oravy. Sme radi, že ich tu máme. Peťo vedie skupinu v Dolnom Kubíne a tiež aj našu mládež. A čo sa mládeže týka, určite je o čom písať. Odkedy si zbor pamätám, prešlo mládežou naozaj dosť ľudí, veľa ich v cirkvi zostalo, ale boli aj takí, ktorí sa vytratili. Nie vždy to išlo ľahko, boli chvíle, keď nemal mládež kto viesť, boli aj také, keď až tak nebolo mládeže na vedenie. Dnes ale môžeme s radosťou povedať, že máme silnú, veľkú a aj dosť rôznorodú mládež. Naposledy sa na mládežníckom zhromaždení stretli desiatky mladých ľudí. A na ich chválu slúži aj to, že sa celkom ochotne zapájajú do praktických služieb v zhromaždení, či už vo chválach, medzi zvukármi, v besiedke, v bufete, pri práci vo video službe alebo na Instagrame, ale aj v úplne praktických prácach, ako je upratovanie. Všade ich nájdete:) Dokonca majú aj svoju vlastnú mládežnícku kapelu. Vyrastá nám z nich úžasná pokračujúca generácia a prajeme im, aby na tejto ceste boli šťastní, spokojní a veľmi úspešní.

Ale aby ste vedeli, máme aj veľa aktívnych a šikovných dôchodcov a vôbec nie je isté, kto z týchto dvoch skupín je aktívnejší.

Ale späť k Fačkovcom. Majú tri deti, asi aby to dobre vyvážili so Zacharovcami. Psa nemajú, ale zato majú e-shop so super bižu. Ak by ste takto pred Vianocami hľadali inšpiráciu na darčeky, môžete osloviť napríklad ich. Katka je tak trochu umelecká duša. Je to hudobníčka. Má na starosti chvály. Katka je jednoznačne správny človek na správnom mieste.

Momentálne nám chvály pozostávajú zo štyroch speváčok (okrem Katky ako hlavného hlasu aj druhý hlas je famózny), jedného speváka, klávesov, huslí, gitary, basy, talentovaných bicích a občas aj cajonu a bong. Škoda, že ešte nič neuverejnili na Youtube, určite by som vám odporučila nájsť si to. Ale ak niekedy pôjdete okolo, určite sa zastavte. Stojí to za to;).

Poďme ale ďalej. Druhým starším je Bohuš Šlichtík. Tiež sa o ňom dá povedať, že spolu s manželkou slúžia v zhromaždení už okolo dvadsať rokov. No, ale keďže tou manželkou som ja, nebudem ho tu príliš vychvaľovať. Nemuselo by to vyznieť práve najobjektívnejšie. Poviem iba, že máme štyri deti, dvoch chlapcov a dve dievčatá. Toľko k tomu vyváženiu. Ozaj, a tiež máme psa. Bohuš je ITčkár a poctivo pracuje na rozvíjaní svojej firmy. Vidieť ste ho mohli napríklad v dvojdieli 20-minútovky o digitálnych médiách (k 20 minútovkam sa ešte dostaneme). Ak ste to ešte nevideli, tak šup šup. Je to fakt zaujímavá téma. Ešte by som mohla povedať, že po vlastnom uzdravení spred pár rokov sa zaoberá touto témou aj naďalej. Spolu s ďalšími bratmi a sestrami rozbiehajú skupinu, kde vyučujú a modlia sa s ľuďmi, ktorí sami potrebujú uzdravenie. Ku mojej osobe by som sa tiež nie veľmi rada rozpisovala. Príde mi to trochu divné. Snáď len to, že som v službe občerstvenia, vraj celkom dobre pečiem a občas čo-to napíšem, či už takto, na Facebooku alebo aj do besiedky. Viem, že teraz je to s občerstvením komplikované, ale keď tieto zvláštne časy pominú (a ony pominú, lebo všetko sa raz skončí), tak pred chválami sa u nás zastavte aj na super kávu s tými „najfantastickejšími“ koláčmi na svete a potom už môžete rovno zostať až do konca;). Sú aj ďalší ľudia, ktorých by som vám rada priblížila.

Je super, keď sú správni ľudia na správnych miestach. V poslednom čase sa nám v tom v Martine celkom darí. A jednými z takýchto správnych ľudí sú aj manželia Kučerovci (bez
psa, dieťa jedno, ale o to viac tých duchovných). Oni sú tí, čo majú na starosti detskú besiedku. A určite uznáte, detská besiedka je jedným zo základov našej budúcnosti. Kučierky v tom odvádzajú naozaj skvelú prácu. Evka je v práci s deťmi rozhodne profesionál. Pracuje totiž ako vychovávateľka s detičkami so špeciálnymi potrebami. A neviem, či nájdete lepší výcvik, ako práve takúto prácu. Keď totiž viete zvládnuť takéto deti, zvládnete už hádam čokoľvek. Takže Kučerovci rozpracovali kvalitnú štruktúru besiedok. Vychádzajú od nich deti s dobrými základmi. Tie potom prejdú do tínedžerskej služby pod správou manželov Calíkovcov a neskôr do služby pre mládež.
Calíkovci sú viac menej nováčikmi vo vedení tínedžerskej skupiny. Prebrali super rozpracovanú prácu po Zuzke Šestákovej. Majú jedného minipsa, dvoch synov a jednu dcéru (dobre, od vyvažovania sme sa už vzdialili, ale keby sme pokračovali ďalej…). Majka sa v tejto práci veľmi nevzdialila od svojej profesie. Učí na strednej škole.

Čo tiež určite stojí za spomenutie, je video služba. A to nielen online piatky, ale aj nový formát 20 minútovky v réžii Maroša Kapustu. A dúfame, že tých formátov bude pribúdať. Veď je toľko možností, ako sa to dá robiť a toľko tém, ktoré je možno spracovať. A len tak pre zaujímavosť, Maroš Kapusta je jedným z tých, ktorí vyrástli z dávnej mládeže, a práve on je tým, kto v Martine dlhé roky manažoval chvály.

Určite je ešte množstvo ľudí, ktorých by sa dalo a aj patrilo predstaviť. Či už by išlo o zvukárov, hudobníkov, uvítačov, besiedkárov, diakonov, ľudí od občerstvenia alebo od kníh, či tých, ktorí sa postarajú o to, aby sme sa na každom zhromaždení stretli v čistom prostredí. Práce je veľa, a aj tých ľudí, ktorí ju robia. Každému jednému patrí vďaka a aj odmena, ktorú si každý z nás raz vyzdvihne. Ale nevieme v jednom takomto článku spomenúť všetkých, preto mi hádam odpustíte, že sa teraz posunieme ďalej.

Je totiž ešte jedna téma, ktorá rozhodne stojí za zmienku. A tou je naša budova. Ak by si niekto myslel, že budova je v priamom rozpore s mojím vyhlásením, že cirkev robia ľudia, myslím, že sa mýli. Bez ľudí by naša budova rozhodne nebola. Ešte nie je hotová. Zatiaľ. Ale všetci veríme, že už to dlho nepotrvá. A táto budova rozhodne je výnimočná. Stojí z práce, úsilia a financií nás všetkých. Do tejto chvíle na ňu nie je žiadna pôžička a to sa pozrite, v akom je štádiu. Nie je isté, že pôžička nikdy nebude, ale je možné, že sa nám to podarí aj bez toho. Takže, ak by ste hľadali inšpiráciu, za čo sa modliť, toto si môžete pripísať na zoznam. Pretože táto budova raz bude svedectvom o tom, čo všetko Boh vie vykonať. A vlastne sčasti už aj teraz je. Táto budova uvidí množstvo zachránených ľudí, množstvo vypočutých modlitieb a zmenených životov, množstvo rozvíjajúcich sa vzťahov a množstvo múdrych slov. Lebo toto všetko je to, o čom je cirkev…