Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)

Keď padlí anjeli zostúpili na Zem

logos-11-12-2015-anjeli.jpg

Poseidon, syn boha, mimozemské bytosti zavreté do geta, samostatné roboty disponujúce vedomosťami a pocitmi, superhrdinovia a mutanti túžiaci zachraňovať, alebo ničiť – to sú len niektoré populárne témy, ktoré vzrušujú hollywoodskych režisérov, a pravdaže, stámilióny divákov po celom svete. To ale vie len málokto, že tieto fiktívne príbehy nás zavedú vždy späť ku pradávnym biblickým udalostiam: keď padlí anjeli zostúpili na Zem.

Písmo sväté nás informuje o zvláštnej udalosti z predpotopného obdobia. „V tých dňoch boli obri na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodili im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena.“ (1Moj 6,4)

Na to, aby sme mali jasno ohľadom významu týchto veršov, je veľmi dôležité vedieť, koho, alebo čo myslí Biblia pod pojmom „synovia Boží“ (b´né há-Elohim). Tento výraz sa okrem Knihy Genesis vyskytuje už len v Knihe Jóbovej, kde je jednoznačne totožný so svätými anjelmi Božími. (Job 1,6; 38,7)

Existujú dve skupiny tvrdení o týchto zvláštnych bytostiach. Jeden tábor tvrdí, že sú to „synovia Boží“ – nadprirodzené bytosti, druhý tábor tvrdí, že sú to ľudia.

Enochova tradícia

Starobylá židovská kniha Enochova, ktorá nesie svoj názov po biblickom Enochovi, je najrozhodujúcejšou písomnosťou – okrem Biblie – ktorá sa zaoberá podrobnosťami predpotopných udalostí. Jej význam potvrdzuje aj to, že je vidieť jej vplyv na interpretáciách mnohých židovských a kresťanských biblických učiteľov. Túto knihu neprijali ani židovské ani kresťanské kruhy za pôvodnú, ani za inšpiratívnu či kanonickú, ale istý teologický a historický význam jej pripisujú. Okrem Júdovho listu sa na ňu odvoláva aj druhý list Petrov. Jej prvých šestnásť kapitol pojednáva o anjelských bytostiach, ktoré zostúpili z neba na zem a priniesli skazu ľudstva, o Strážcoch a ich páde. „A stalo sa po tom, ako sa rozmnožili synovia človeka, narodili sa im prenáramne krásne dcéry. Keď ich uvideli anjeli, synovia neba, zatúžili po nich. Takto sa rozprávali medzi sebou: – Poďme, vyberme si spomedzi nich manželky a vzbuďme si tak potomstvo – ...Potom všetci zložili prísahu a zariekli sa kliatbami. Bolo ich spolu vtedy dvesto (anjelov) a zostúpili na Ardis, čo je vrchol Hermona.“ Tento opis nám jednoznačne poukazuje na to, že títo anjeli prišli na zem cielene, za účelom vzbudenia potomkov a boli si v plnej miere vedomí vážnosti svojich počinov.

V posledných veršoch kapitoly sa nachádza zoz­nam, ktorý obsahuje mená vodcov týchto anjelov. Meno jedného z nich je totožné s Azázelom nachádzajúcim sa aj v Biblii. Tento anjel sa potom vyskytuje aj v ďalších kapitolách knihy ako druhý vodca duchovných bytostí, ktorý sa podujal hlavne na to, aby vyučoval ľudí tajomným a zlým veciam. V ďalšom odseku sa nachádza aj informácia, že toto zostúpenie anjelov na zem sa udialo za čias Jareda, otca Enochovho. Význam mena Jared – zostúpenie. O tomto predpoklade je možné sa dočítať aj v Knihe Jubileí. Siedma kapitola rozoberá udalosti po zostúpení. „Potom si brali manželky, každý si vybral jednu z nich a začali ich navštevovať a spávali s nimi. Učili ich mágii a bosoráctvam, ukázali im napríklad spôsoby hľadania korienkov, rezania stromov. Ženy otehotneli od nich a ony im rodili obrov. Títo potom pojedli ovocie ľudskej práce a námahy a to natoľko, že ich už pozemšťania nedokázali ďalej živiť. Obri sa následne postavili proti pozemšťa­nom, aj proti vtáctvu, zemeplazom, rybám aj divej zveri. Požierali ich mäso a pili krv.“ Táto kapitola hovorí o tom, aké učenie odovzdali padlí anjeli ľuďom a ako sa na zemi rozmnoží násilie skrze ich potomstvo. Tu nachádzame aj návod na výrobu zbraní, šperkov, používania kozmetických prípravkov, náleziská a spracovanie drahých kameňov a kovov. Ďalej sa rozmnožuje na zemi sexuálna nemorálnosť, smilstvo a zvrhlosť.

V týchto opisoch sa nachádza ešte jedna dôležitá poznámka: „No odteraz budú nazývať týchto obrov, ktorí sa zrodili z tela a z ducha, zlými duchmi na zemi a ona bude ich obydlím. Z ich mäsa budú pochádzať duchovia-škodcovia, nakoľko sú zhora, ich predkovia sú Strážcovia a z nich je ich pôvod. Budú ich nazývať duchmi zla na zemi. Nebeskí duchovia budú bývať v nebi, kým tí zemskí, ktorí sa narodili na zemi, budú bývať na zemi. Duchovia obrov budú násilnícki, skazení, budú ničiť, hnevať sa, zúriť, budú môcť skaziť zem, spôsobovať smútok, nebudú nič jesť, nepocítia smäd a budú neviditeľní.“

Podľa knihy Enocha sa teda démonský svet viaže k hriechu na zem zostúpených padlých anjelov a k smrti z nich zrodených obrov. Z Novej zmluvy vyplýva, že enochovskú tradíciu poznali aj apoštol Júda aj apoštol Peter a Duch Svätý určité informácie z tejto knihy aj potvrdzoval. „Lebo ak Boh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhol do podsvetného žalára a strážených vydal súdu a neušetril ani starodávneho sveta, ale samoôsmeho Noeho, hlásateľa spravodlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezbožných.“ (2Pt 2,4-5)

logos-11-12-2015-padli-anjeli-chimera.jpg

Rané žido-kresťanské chápanie

Hoci sa niektorí židovskí myslitelia a neskoršie kresťanské chápanie v súvislosti so „synmi Božími“ ako so synmi človeka dohadujú, väčšina raných cirkevných otcov a vykladačov Písma si myslia, že „synovia Boží“ vystupujúci v 1. Mojžišovej sú duchovné bytosti – anjeli.

Yustinus Martír, ktorý žil v 2. storočí, musel po svojom obrátení čeliť grécko-rímskej modloslužbe, lebo bol presvedčený, že bohovia, ktorých uctievajú pohania, sú skutočne tí „daimóni“ (nie je to totožný výraz s daimónion, čo zn. démon), ktorí zostúpili na zem a zneuctili ženy. Miestami ich nazýva aj anjelmi, ktorí porušili Bohom dané poverenie, pretože „ich očarila láska žien, ktoré im porodili deti a nazývajú sa démoni“.

Athénagoras – vysvetľuje, že nakoľko boli anjeli slobodné bytosti, mali príležitosť porušiť Bohom dané poverenie a vytvoriť sexuálny vzťah s ľudskými dcérami, ktoré im rodili obrov.

Tertullianus – popri hriechu anjelov pripomína aj spoluzodpovednosť „ľudských dcér“, podľa ktorej dávali príležitosť skaze anjelov. V súvislosti s týmto spája apoštol Pavol svoje rady nevydatým ženám ohľadne závoja na hlave. Ďalej hovorí aj o démonoch, ktorých opisuje ako neviditeľné bytosti, ktoré vojdú do človeka dýchaním a tu spôsobujú choroby a ťažkosti. O ich pôvode píše nasledovné: „Naše sväté knihy spomínajú istých anjelov, ktorí svojvoľne zostúpili na zem a splodili ešte horší druh, ako sú oni sami, a preto ich Boh odsúdil, aj ich vodcu, Satana. Ich najväčším cieľom bolo zničenie ľudstva.“

Lactantius – nazývali ho aj kresťanským Cicerom, vysvetľuje osudy obrov, potomkov anjela a človeka. „Keďže boli takto zrodení, neboli ani anjelmi, ani ľuďmi, ale mali zmiešanú prirodzenosť, nemohli ísť do pekla, tak, ako ani ich otcovia nemohli ísť do neba. Neskôr sa stali zlými anjelmi, autormi všetkej zloby a diabol bol ich kniežaťom.“ O zlých anjeloch zdržujúcich sa v atmosfére nad zemou hovorí aj Kniha Jubileí, že Boh dovolil, aby po smrti obrov desatina démonov, ktorí z nich vyšli, sa zdržiavali na zemi, a nie v hlbinách.

Eusebius Kaisareiský – zasa zdôrazňoval to, akým znalostiam a praktikám učili obri ľudí, tak, aby odtrhnúc sa od Boha upadli do zlých skutkov. Podobné názory zdieľajú aj: Tatianus, Iraeneus, Klement Alexandrijský, Origenes, Commodianus, Ambrus, Jeromos a Sulpicius Severus.

Philón Alexandrijský – staroveký židovský filozof vo svojej štúdii O obroch upozorňuje, aby sa tieto príbehy nepovažovali za povesti, lebo je zrejmé, že svet je plný anjelov a duchovných bytostí, ktoré sú schopné vziať na seba ľudský výzor, čo urobili aj vtedy, keď smilnili s dcérami ľudskými.

Josephus Flavius – židovský historik úzko spája gigantov z gréckej mytológie s obrami vystupujúcimi v Knihe Mojžišovej, zdôrazňujúc, že títo pochádzajú od Božích anjelov. V tom období bol spravodlivý jedine Noach – ktorý urobil všetko pre to, aby obrátil ľudí k Bohu – ale potom sa od nich úplne oddelil.

Územie refaimov a obrov

Biblia nezjavuje jednoznačne, kto boli tí „synovia Boží“ a kto „obri“, ale z exegetických štúdií apokryfov vidíme, že je tu reč o páde svätých Božích anjelov, ktorí vytvorili nový hybridný druh zo sexuálneho vzťahu s človekom, ktorý má podľa hebrejčiny názov „nefilím“ (náfíl j. č.).

Tieto bytosti odovzdávali ľudstvu zlé a okultné vedomosti, a tým ich odvrátili od Boha, čo v konečnom dôsledku znamenalo pád civilizácie. V dôsledku globálneho súdu zahynulo každé telo, okrem Noachovej rodiny a týmto aj druh nefilím, zrodený zo sexuálneho vzťahu anjelov a ľudí, a títo duchovia potom zostali na povrchu zemskom. Hebrejský výraz pre obrov vystupuje v Biblii aj v časti prešpehovania zeme synmi Izraelovými. „A pustili zlú povesť o zemi, ktorú preskúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli na to, aby sme ju preskúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú muži vysokej postavy. Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.“ (4Moj 13,33-34) Zdá sa teda, že nefilím existovali na zemi aj po potope, resp. Stará zmluva spomína kmene obrov, ktoré nazýva hebrejským výrazom – refaim.

Vychádza najavo, že osídľovali zem zasľúbenú ešte pred jej dobytím, a synovia Izraelovi prišli s nimi niekoľkokrát do stretu počas zaujatia Kananejskej zeme do dedičstva. 5. kniha Mojžišova 3,11b spomína napríklad Óga, kráľa Bázana, ktorý sa vďaka popisu jeho štyri metre dlhej a dva metre širokej postele vynímal spomedzi ostatných. Porazili ho Jozuove armády. Refaimovia boli aj synovia Enákovi, ktorých porazil Kálef v Hebrone. No, aj po prevzatí zeme zasľúbenej do dedičstva mali synovia Izraelovi problémy s potomkami refaimov, veď v 2. knihe Samuelovej je niekoľko bitiek Dávidových a jeho hrdinov s týmito obrovskými bytosťami neuveriteľnej sily. Goliáš filištínsky mal aj niekoľkých bratov – obrov, napr. Jišbi Bénóta, ktorý napadol Dávida, ale našli sa aj takí, ktorí mali po šesť prstov na rukách aj na nohách.

Bude zaujímavé preskúmať aj iný význam výrazu refaim. V knihách básnických a v knihách múdrostí vystupujú ako bytosti bez života, bez tieňa, ktoré sú pod súdom Božím. Kniha Prísloví popisuje osudy bláznivých, nerozumných a smilníkov ako osudy refaimov.

Zdá sa, že v dobách Dávidových s konečnou platnosťou skoncovali s druhom obrov, pretože sa už ďalej v Biblii nenachádzajú. No na základe Knihy Zjavení a proroctiev o posledných časoch nie je vôbec vylúčené, že by sa udalosti z čias Noachových nemohli teraz, alebo v blízkej budúcnosti zopakovať.

logos-11-12-2015-padli-anjeli-noe.jpg

Bude tak ako v dňoch Noachových

Vo svetle biblických opisov je jednoznačné, že časť duchovných bytostí nadprirodzeného sveta má veľký vplyv na viditeľný svet. Rôzne sily patriace do Satanovej ríše urobia všetko preto, aby zničili ľudstvo. Padlí anjeli mali schopnosť vziať na seba ľudské telo a nejakým spôsobom splodili hybridných potomkov v sexuálnom vzťahu s ľudskou rasou. Ich diabolský zámer zožal veľký úspech, veď okrem Noachovej rodiny sa im podarilo vyhubiť celé ľudstvo. Ježišovo učenie ohľadom posledných čias poukazuje na to, že toto ich úsilie sa nevzťahuje výlučne len na doby pred potopou. „A ako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka: lebo ako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka.“ (Mt 24,37-39)

Napomenutia a rady v Skutkoch apoštolov a v epištolách sústavne pripomínajú, že budú takí falošní učitelia a falošní kristovia, ktorí sa budú snažiť v posledných dobách zviesť do bludu aj Božích vyvolených.

Ak si priblížime obraz sochy z Knihy Danielovej ohľadom vývoja histórie sveta, aj tu vidíme, že nohy boli zhotovené sčasti zo železa a sčasti z hliny. Hlina charakterizuje ľudskú prirodzenosť a železo duchovnú. Teda zo zmesi týchto dvoch materiálov vychádza určitá hybridizácia, ktorá je proti prírode a predstavuje poslednú svetovú ríšu celej histórie. „A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata.“ (Dan 2,41)

Aj Zjavenie Jána opisuje, akým spôsobom v dobách súženia zaplavia zem rozličné zlé duchovné bytosti. Môžeme predpokladať, že aj satanská ríša sídliaca v druhom nebi bude zvrhnutá na zem a pri zatrúbení piatej trúby vyjdú zo studne priepasti zvláštne bytosti v podobe kobyliek, ktoré budú trápiť ľudí. Nedá sa jednoznačne vyhlásiť, či tieto hybridné bytosti budú iba v budúcnosti, alebo sú tu prítomné už aj teraz. Každopádne, príklady ako sú: vytrhnutie Enocha, Noachova archa, či prevzatie zasľúbenej zeme do vlastníctva synmi Izraelovými poukazujú na to, že svoje ničivé skutky začnú konať ešte pred vytrhnutím.

Súboj hrdinov

Hybridných potomkov zo sexuálneho vzťahu padlých anjelov s ľuďmi nazýva hebrejčina ešte jedným výrazom – gibbor. Naše preklady používajú výrazy – hrdina, veľký. Gibbor charakterizuje takú osobu, ktorá sa vyznačuje silou, víťazstvom, autoritou, veľkosťou, mocou a tiež odvahou a vodcovstvom. Tento výraz sa používa aj na negatívne javy hrdinov: namyslenosť, samoľúbosť a despotizmus. Aj tu je prítomná sila, moc a odvaha. Biblia tento výraz používa nespočetnekrát na negatívne osoby. Takýmito boli napríklad: Nimrod, Goliáš, Edomita Doég, kým na druhej strane stáli gibbor: Gedeon, Jefte, Jonatán, Boáz, Dávid a jeho hrdinovia.

Z tohto môžeme vyvodiť poučenie, že ako Satan, tak aj Boh majú svojich hrdinov, ktorí medzi sebou vedú nejeden neúprosný boj.

logos-11-12-2015-xmeni.jpg

Hollywoodskí mutanti

Témy sú dosť rozmanité, no v koncepciách sú až príliš jednotné, čím udržujú filmový svet vo vare. Na top-zoznamoch trhákov sa nachádzajú avatari, mutanti, superhrdinovia a mágovia. Ich spoločným menovateľom sú zvláštne nadprirodzené schopnosti, ktorými sú vyzdvihnutí nad priemerné ľudské bytosti. Takouto je na­príklad séria X-Men: hovorí o bytostiach, ktoré sú oproti bežným ľudským DNA mutované, majú výnimočné schopnosti, vedomosti a silu. Príbeh hovorí o konflikte medzi ľuďmi a mutantmi. Podobné dilemy prebiehajú aj vo filmoch so superhrdinami (Superman, Batman, Spiderman či Thor), kde je dôraz položený na záchranu ľudstva.

Mimoriadne silný vplyv na mládež má kniha a film Harry Potter, kde autorka J. K. Rowlingová opisuje Britániu 21. storočia tak, že tam vystupujú obyčajní ľudia aj mágovia. Zaujímavé je, že títo čarodejníci nezískavajú svoje okultné schopnosti, ale sa s nimi už narodia (mágovia), a neskôr tieto v nich ukryté temné vedomosti vyjdú najavo v „škole čarodejníkov“.

Renesanciou prechádzajú aj staroveké grécke mýtické príbehy, v ktorých zohrávajú úlohu zvláštne hybridy (polobohovia, giganti, chiméry).

Nanovo bol spracovaný príbeh poloboha Herakla, syna Dia, a veľký úspech zožal aj príbeh Persea (Súboj titanov.) Jeden z najudivujúcejších príbehov hovorí o dvanásťročnom chlapcovi Percy Jacksonovi, ktorý sa jedného dňa dozvie, že nie je nikým iným, než synom Poseidona – boha morí.

Tieto príbehy majú spoločnú koncepciu: v dnešnej modernej dobe žijú bytosti vyzerajúce a správajúce sa ako ľudia, ktoré geneticky pre nejakú príčinu vlastnia nadľudské vedomosti a schopnosti.

Geneticky čistý Noach

V príbehu o potope sa dočítame, že Noach bol spravodlivým človekom, ktorý chodil s Bohom a vo svojej generácii bol dokonalý a takto získal milosť pred Pánom. Jeho dokonalosť sa manifestovala nielen v oblasti morálky, ale aj v tom, že zostal geneticky čistý, a to v dobe, kedy sa každé telo porušilo na svojej ceste (Genesis 6,12). V Starej zmluve hebrejský výraz tammim znamená genetickú čistotu a neporušenosť. Pri väčšine obetných zvierat bola práve táto dokonalosť základnou požiadavkou Zákona.

Nefilím u nás?

Ako v gréckej mytológii, tak v mnohých ďalších národných mýtoch sú zabudované príbehy zvláštnych duchovných bytostí zrodených zo vzťahu človeka a duchovnej bytosti. Takto je možné nájsť v pravekých náboženských prvkoch také segmenty, ktoré sú stotožniteľné s nefilím.

O šamanoch sa tvrdí, že ich „majstrovstvu“ sa nedá vyučiť, ale geneticky prechádzajú z rodiča na potomstvo. Viacerí bádatelia a historici hovoria o takých príbehoch, kde „kňaz“ žije sexuálne s rôznymi duchmi. Praveká tradícia hovorí, že prvý šaman pochádza z ducha vo zvieracej forme.

Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Nový Exodus, máj 2015



Súvisiace články

Zaostrené na vedu|Logos 3 / 2009 | Drahoslav Vajda |Veda a viera
Protireformácia na Slovensku|Logos 9 / 2007 | Soňa Žabková|Z histórie
Keď kamene rozprávajú II.|Logos 5 / 2010 | Daniel Šobr |Aktuálne
Konference na Moravě|Logos 5 / 2014 | Lenka Škardová|Zo života cirkvi
Reformácia na Spiši I.|Logos 4 / 2009 | Peter Minárik |Z histórie