A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Mládežnícky tábor v Nitrianskom Rudne

rudno-opt.jpeg

Prvý prázdninový týždeň sme sa opäť stretli na Mládežníckom tábore v Nitrianskom Rudne, kde s nadšením a s veľkým očakávaním prišlo až 185 mladých ľudí z celého Slovenska, Čiech a Moravy. Prežili sme príjemný týždeň nielen vďaka oddychu či množstvu rôznych športových aktivít, ale hlavne vďaka obnoveniu sa v našom duchovnom živote. Pre niektorých dokonca tábor znamenal začiatok ich cesty s Bohom. Mnohí z nás si už ani nevedia predstaviť leto bez tábora. Celý rok sme teda netrpezlivo čakali, kedy to znovu príde.

V pondelok ráno sme nastúpili do áut, vlakov či autobusov a na Rudne sa to pomaly začalo plniť. Ubytovanie trvalo takmer celý deň a poobede už boli naplnené chatky, aj hotel. Na naše nemilé prekvapenie začalo pršať akurát vtedy, keď sme sa už všetci tešili na večerný koncert pod holým nebom. Nakoniec sme prvý večer strávili v hoteli, no aj tak boli skvelé chvály, a tiež slovo, ktoré nás povzbudilo k tomu, aby sme svoj kresťanský život žili naplno. Veľa mladých ľudí totiž vyrastalo v kresťanských rodinách a všetko to robili len zo zvyku alebo z povinnosti. Kázeň bola miestami tvrdá, ale donieslo to svoj úžitok. Napravili sme svoje postoje a verím, že naše životy sa pohli dopredu. Boli sme povzbudení, že aj kresťanský život ponúka množstvo adrenalínu, a keď budeme verne slúžiť Pánovi, naše životy budú naplnené radosťou.

Netrvalo dlho a padol návrh, aby sme strávili neskorý večer „pod lampou“, ako nazývame náš diskusný krúžok, kde pastori a vedúci odpovedajú na naše otázky a diskutujeme o rôznych zaujímavostiach z Biblie, v ktorých máme nejasno. Keď už čas pokročil, odišli sme do svojich izieb a chatiek, niektorí spokojne zaspali, zatiaľ čo iní zanietene pokračovali v diskusii. Tak či onak, ráno sa muselo vstávať. Noc bola kratšia, ako sme predpokladali, napriek tomu sme na ranných modlitbách naplnili miestnosť. Dopoludnia teda patrili modlitbám a vyučovaniu. Každý deň sme počúvali Božie slovo, ktoré menilo naše životy, utvrdzovalo nás vo viere a povzbudzovalo ku kázaniu evanjelia.

A to sme naozaj potrebovali, pretože po chvíli voľného času, ktorý sme využili futbalom, volejbalom alebo oddychom, sme nasadli do áut a vybrali sme sa do neďalekej Prievidze na evanjelizáciu. Účasť bola naozaj vysoká a mnohí mi dajú za pravdu, že také niečo sme ešte nezažili. Neohrozene sme prišli až na námestie a zrazu akoby nám tu všetko patrilo. Podľa nášho dobrého zvyku sme sa postavili do kruhu a začali sa modliť za úspech a zdar. Neuvedomujúc si, že stojíme na námestí, začali sme sa hlasno modliť v jazykoch. Znelo to ako hukot mnohých vôd. Až po chvíli sme si všimli tie neopísateľné pohľady okoloidúcich. Po takomto zážitku to už všetko išlo ľahko. Bez aparatúry a mikrofónov sme začali spievať chvály, len s gitarou, speváčkou Markétkou a bongami. Mládežníci na pokyn pastora vytvorili nepravidelný polkruh v blízkosti chváličov, a tak sme s dobrým očakávaním slobodne a radostne spievali a tlieskali. Nasledovalo kázanie. Vystriedali sa viacerí nadšení kazatelia, ktorí odvážne a smelo hlásali evanjelium. Ľudia sa zastavovali, niektorí zvedavo počúvali, iní krútiac hlavou odišli, no bolo aj niekoľko dobrých rozhovorov. Pozývali sme ľudí na večerný koncert do Rudna, rozdali sme pozvánky do miestnej skupiny v Prievidzi a niektorí sľúbili, že sa prídu pozrieť. Evanjelizáciu sme zhodnotili ako úspešnú, a keď sme už narobili dosť rozruchu, pobrali sme sa naspäť do kempu, aby sa mohlo pripraviť večerné zhromaždenie. Tentoraz to vyšlo a oblaky sa rozostúpili (tak, ako sme sa ráno modlili). Keď sme videli zvukárov rozkladať aparatúru na veľkom ihrisku pred hotelom, naše srdcia poskočili radosťou. Skoro dvesto mladých ľudí sa zišlo, aby chválili Boha, a tak už nič nebránilo tomu, aby sme začali. Zvuk dynamických chvál sa šíril po celom kempe. Kto bol len trošku zvedavý, prišiel sa pozrieť na tento veľkolepý koncert. Pre nás to však nebol len koncert. Boli to úprimné chvály, ktoré vychádzali z našich sŕdc. Od začiatku bolo možné cítiť silnú Božiu prítomnosť. Keď sa zotmelo, na rad prišli svetlá a dymostroj. Atmosféra bola úžasná. Uctievacie chvály priniesli ešte viac Božej prítomnosti a napĺňali sme sa Svätým Duchom. Ľudia to všetko s úžasom pozorovali a my vieme, že aj oni boli dotknutí. Krátke slovo bolo namierené viac-menej na našich pozorovateľov a po chvíli sa znovu začali hrať chvály. Na konci bola výzva pre tých, ktorí sa chcú navrátiť k Bohu a upevniť svoje rozhodnutie odovzdať svoj život Kristovi. Veľa, skôr mladších ľudí, vyšlo dopredu, kde ich život nabral iný smer.

Nasledujúci deň nám počasie nedovolilo športovať vonku, a tak sme si na poobedie prenajali telocvičňu v neďalekej dedine, kde sa hral futbal. Bratia a dve sestry sa rozdelili do tímov a začal tvrdý boj o prvé miesto. V kempe takisto prebiehali rôzne turnaje, napríklad pingpong, pretláčanie rukami pre silných bratov, pre múdrych a trpezlivých tu bol šach, no a samozrejme aj tento rok sme sa mohli zapojiť do biblického kvízu. Niekedy padli naozaj ťažké otázky, no naši mládežníci sa ani tak nedali zahanbiť. Bolo vidieť, že sa v Biblii vyznajú, a že ju pravidelne čítajú. V snahe byť čo najlepší, sa ešte viac ponorili do štúdia. Pomaly prichádzal večer a my sme sa len modlili a dúfali, že sa vyčasí. Nakoniec sme boli opäť von, aj keď trošku na mokrom, ale na to nikto nepozeral a my sme mohli prežiť ďalší večer v Božej prítomnosti. Radostné chvály aj teraz pritiahli ľudí bližšie. Medzi našich pravidelných pozorovateľov patril hotelový personál, a aj ľudia z okolia, ktorí si o nás utvorili svoju mienku a dosť sme sa na nej pobavili. Keď sa ich niekto opýtal, kto sme a čo tu robíme, odpovedali úprimne: „Nevieme, celý večer sú v tranze, ale inak sú v pohode.“ :-)

Takmer celý štvrtok patril športu. Mnohí sa prejavili ako veľké talenty a zápasy boli niekedy naozaj vyrovnané. Družstvá rozdelené podľa miest bojovali o víťazstvo vo futbale a volejbale. Trošku unavení sme sa vrátili naspäť a to sme ani netušili, čo nás dnes ešte čaká. Keďže pršalo, zhromaždenie sa presunulo dovnútra. Na tento večer nikto z nás len tak nezabudne. Kázeň znovu hovorila k tým, ktorí vyrástli v kresťanských rodinách, ich život s Bohom je len formálny a nemá žiadny obsah, alebo sa jednoducho stali vlažnými. Týkalo sa to mnohých, keďže väčšina z nás si ešte pamätá besiedku. Každý prehodnotil svoj život a uvedomili sme si, že sa nemôžeme zahrávať s Božou milosťou. Nakoniec bola výzva, kde sme urobili pokánie a znovu sme sa rozhodli odovzdať svoj život Kristovi. Kľakli sme si pred Pánom a so slzami v očiach sme sa modlili. Dlhý čas sme strávili v Božej prítomnosti, boli sme dotknutí Jeho láskou a dobrotou. Vedeli sme, že prijal naše modlitby, a že nám odpustil. Po zhromaždení sme si pozreli americký kresťanský film, ktorý nás povzbudil v tom, že pre Boha nie je nič nemožné. Bol to síce klasický „happy end“, no páčil sa všetkým a dojal nás až k slzám. Takto posilnení sme v piatok vyrazili do Prievidze na druhú evanjelizáciu, kde tentoraz nabrali odvahu aj niektorí mládežníci a na námestí smelo kázali evanjelium, tak ako naši pastori a vedúci. Tábor sme ukončili posledným večerným zhromaždením, vďaka dobrému počasiu, vonku. V sobotu ráno nás svojou návštevou potešili pastor Jardo s manželkou, aby nás povzbudili slovom a samozrejme sa nezabudlo ani na tých, ktorí si vybojovali prvé miesta v nejakom zápase či hre. Pastorovci priniesli a rozdali zaujímavé ceny ako napríklad CD-čka, knihy alebo hodinky. Všetci sa snažili vyhrať, no ceny si mohli odniesť len tí najlepší. V pingpongu to bol brat zo Žiaru nad Hronom, pretláčanie (rukami) vyhral brat z Banskej Bystrice, v biblickom kvíze bola najlepšia sestra z Příbrami. Prvé aj druhé miesto v šachu obsadili bratia z Banskej Bystrice. Prvú cenu za volejbal si odnieslo banskobystrické družstvo Fialový šraubovák (naši zvukári). Futbalový turnaj sa hral dvakrát a obidve prvé miesta patrili opäť družstvám z Banskej Bystrice: FŠ a Otvorené nebo. Tiež sme vyjadrili vďaku tým, ktorí sa podieľali na organizácii tábora, našim pastorom a vedúcim, chváliacemu tímu a všetkým, ktorí akokoľvek pomohli k zvýšeniu kvality tábora. Rozdaním cien a slovom od pastora Jaroslava Kříža sa už tábor naozaj skončil.

Keď sme sa spätne pozreli, uvedomili sme si, aký to bol úžasný týždeň. Každý deň mladí ľudia vydávali svedectvá o svojom znovuzrodení, ako sa Boh oslávil v ich živote, alebo ako boli povzbudení. Na večerných zhromaždeniach sa obrátilo niekoľko ľudí z kempu, keď ich prilákali naše silné a dynamické chvály. Celý týždeň sme prežili v Božej prítomnosti, kde sme sa posilnili vo viere a obnovili sa vo vzťahu s Bohom. Takisto sme spoznali veľa nových ľudí a vytvorili sa medzi nami veľmi dobré a zdravé vzťahy. Povzbudzujem všetkých, ktorí neboli, aby si to už nabudúce nenechali ujsť.

Všetkým mládežníkom teda prajem, aby to, čo prijali na tábore, pevne držali, a aby ich životy napredovali tým správnym smerom. Teším sa na Vás opäť o rok!



Súvisiace články

Mládežnícky tábor v Nitrianskom Rudne|Logos 7 / 2008 | Alena Filipková |Zo života cirkvi
Mládežnícky tábor|Logos 8 / 2015 | Alžbeta Zemančíková|Reportáž
Mládežnícky tábor|Logos 8 / 2017 | Alžbeta Palkoci|Zo života cirkvi
Mládežnícky tábor – Párnica|Logos 7 / 2019 | Alžbeta Palkoci|Zo života cirkvi
Mládežnícky tábor Donovaly 2010|Logos 9 / 2010 | Lusi Gertliová |Aktuálne