Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Pastieri, ovce a vlci

logos-05-2018-depositphotos-31940611-1.jpg

V posledných dvoch-troch rokoch sa znovu objavili myšlienky, ktoré sa dajú vystihnúť heslom: „Boh áno, cirkev nie.“

Niežeby sa tieto názory v minulosti nevyskytovali, periodicky sa objavovali, ale v posledných rokoch mnohí falošní bratia zaplavili internet škodlivými myšlienkami, ktorými znepokojujú a omamujú mysle prostých veriacich. Zlé myšlienky tiež posilnilo hnutie Last Reformation. K protagonistom tohto hnutia sa chcem vyjadriť tak, že si ich vážim viac ako tých, ktorí sa k nim v našom regióne horlivo hlásili, a to preto, lebo naozaj chodili do ulíc kázať evanjelium a modliť sa za chorých. Ľudia z nášho regiónu sa k tomuto hnutiu hlásili iba preto, aby spochybnili cirkev, ale nikde v Čechách ani na Slovensku sme žiadne šírenie evanjelia v obchodných domoch a na uliciach nevideli. Jediní, kto túto prácu robili, robia a robiť budú, sú veriaci, ktorí nielen milujú Ježiša a Božie slovo, ale milujú aj cirkev a pracujú na tom, aby sa ľudia nielen obrátili, ale dostali sa do prostredia, kde budú premenené aj ich životy a stanú sa učeníkmi Pána Ježiša Krista. A toto bez cirkvi v klasickom (biblickom) poňatí, t. j. bez miestnych zborov prosto a jednoducho nejde. Samozrejme, vieme, že miestny zbor nie je totožný s Kristovou cirkvou všeobecnou, ale je jej súčasťou. Taktiež vieme, že človek je spasený vierou v evanjelium Pána Ježiša Krista, ale všimni si, že už toto evanjelium musí byť nejakým rozumným spôsobom šírené. Tiež ďalšie podstatné kroky, ktoré majú spasiteľný význam, ako sú pokánie alebo krst, sú možné iba vtedy, keď sú prítomní ďalší ľudia, a tiež musia prebiehať podľa pravidiel. To, ako sa Boh pozerá na miestne zbory, môžeme pochopiť, keď sa budeme zaoberať otázkou pravej a falošnej služby. Je to téma skutočne rozsiahla a vzrušujúca. Pozrime sa aspoň na základné znaky a charakteristiky pravej a škodlivej služby. V prvom rade nám to pomôže posilniť služby, v druhom rade tým vytvoríme ochranu pred vlkmi.

Na to, aby cirkev mohla vzniknúť a fungovať, sú potrební služobníci – Biblia hovorí o služobných daroch. Čím pomazanejší služobný dar, tým väčšia a silnejšia cirkev, čo má, samozrejme, vplyv na kvalitu života rodín aj osobných životov a v neposlednom rade to má vplyv i na spoločnosť. Pavol hovorí o piatich služobných daroch. „A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov…“ (Ef 4,11) Títo služobníci však slúžia v jednote, ťahajú za jeden povraz a majú rovnaké ciele. Okolo nich sa formuje ďalší okruh vedúcich, ktorí ďalej vplývajú na veriacich. Tieto ciele sú stále rovnaké. Spomenieme iba niektoré, nabudúce budeme v tejto tematike pokračovať.

- Kázanie evanjelia a získavanie učeníkov.
- Vznik miestneho zboru a formovanie učeníkov.
- Vyučovanie, posilňovanie, pastorácia.
- Ťahanie učeníkov do stredu cirkvi, nie na okraj.
- Formovanie služobníkov a vyslanie s cieľom založenia ďalších zborov.

Pôsobenie cirkvi môžeme rozdeliť do viacerých okruhov. V centre sú služobníci plní Svätého Ducha, ktorí sa snažia slúžiť aj veriacim, aj osloviť sympatizantov a svet s cieľom, aby ľudia uverili v Ježiša, aby urobili pokánie, pokrstili sa a, samozrejme, potom zostávali v učení Pánovom.

logos-04-2018-sluzobny-dar.jpg

Falošné služby

Odhaliť falošnú službu je pomerne jednoduché – ťahá ovce zo stredu stáda na okraj a potom von. Ježiš hovorí o vlkoch v rúchu baránkovom. „Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi.“ (Mt 7,15) Všimnime si najprv pekné rúcho, ktorým sa vlci prezentujú. Používajú pekné reči (pravý služobník musí niekedy aj napomenúť a ukázať prísnejšiu tvár), používajú sociálne evanjelium (môžu pomáhať a voči veriacim prejavovať miernu štedrosť tak, že im občas niečo darujú) a pomerne horlivo na­vštevujú bohoslužby. Ako potom rozpoznáme, že vo vnútri pekného kožušteka je vlk, že za peknými rečami a skutkami sú zlé motívy? Ježiš hovorí, že podľa ovocia. Ovocie ich pôsobenia je jednoznačne zlé. Veriaci pod ich pôsobením sú ako uhranutí, sú kritickí, strácajú radosť a odťahujú sa od jadra na okraj cirkvi. V Biblii nájdeme viacero príkladov, ako falošné služby pôsobia. Budeme sa venovať iba tým, ktoré nájdeme v Novom zákone.

Kain

„Beda im! Lebo odišli cestou Kainovou a, pojatí bludom Balámovej mzdy, sa vykydli a protirečením Kóreho zahynuli. Tí sú škvrnami na vašich hodoch lásky, ktorí sa spolu hostia bez bázne sami seba pasúc, bezvodné oblaky, vetrami pomimo unášané, pozdnojasenné stromy jalové, dvakrát zomrelé, vykorenené, divoké vlny morské, vypeňujúce svoje vlastné hanebnosti, bludné hviezdy, ktorým je zachovaná mrákava tmy na večnosť. A prorokoval aj o nich siedmy od Adama Enoch, keď povedal: Hľa, prišiel Pán so svojimi svätými myriadami učiniť súd proti všetkým a náležite skárať všetkých ich bezbožníkov pre všetky skutky ich bezbožnosti, ktorými páchali bezbožnosť, a pre všetky tvrdé reči spupné, ktoré hovorili proti nemu, hriešnici, bezbožní. To sú reptáci, žehrajúci na svoj osud, ktorí chodia podľa svojich žiadostí, a ktorých ústa hovoria nadutosti, a ktorí licomerne pre zisk obdivujú osoby.“ (Júd 1,11-16)

Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je to, že Kain nebol neveriaci, čo znamená, že Kainovia pôsobia v cirkvách. Druhá podstatná vec je, že Kain veľmi dobre poznal, akým spôsobom je možné legálne pristúpiť k Bohu. Vedel, že obeť má byť krvavá, ale s plným vedomím toho, čo robí, doniesol Bohu obeť z plodov zeme. Božie požiadavky, Božie slovo odmietol a navrhol vlastnú verziu, ktorá sa mu zdala humánnejšia. Kainovia odmietajú rešpektovať Božie slovo a odmietajú aj tie najjasnejšie Božie výroky. Veľmi nebezpečné sú tvrdenia, že Bibliu treba aktualizovať s ohľadom na vývoj ľudskej spoločnosti. Musíme upozorniť na to, že ľudská spoločnosť sa možno vyvíja, ale Boh rozhodne nie – nepotrebuje, lebo je dokonalý, nepotrebuje meniť svoje názory. Ďalším problémom je, že Kainovia sa stávajú nepriateľmi voči tým, ktorí trvajú na aktuálnosti Biblie, teda, že Biblia je pravdivá kniha aj dnes.

Korach

Pri Korachovi sa prvýkrát stretávame s javom, ktorý sa bude objavovať aj naďalej a vynára sa znova a znova. Týmto javom je protirečenie, inak povedané vzbura. Proti čomu sú zamerané vzbury, o ktorých čítame v Biblii? Príbeh Koracha hovorí úplne jasne: Proti služobníkom, ktorých ustanovil Boh. „Zhromaždili sa proti Mojžišovi a Áronovi a vyčítali im: Dovolili ste si príliš mnoho! Veď všetci v celej pospolitosti sú svätí a Hospodin je uprostred nich. Prečo sa vyvyšujete nad Hospodinovu pospolitosť?“ (4Moj 16,3) Musíme sa zmieriť s tým, že na to, aby sme mali požehnaný život, potrebujeme aj druhých ľudí. Neboli by sme spasení bez Ježiša, požehnaní bez Abraháma, bez Mojžiša by sme nevedeli, čo je dobré a čo zlé, a bez apoštola Pavla by sme nerozumeli skoro ničomu. Podobne je tomu i dnes – Pán ustanovil služobníkov, ktorým otvoril myseľ, dal im zjavenie a obdaril ich mocou. Tento fakt ľudské ego ťažko prijíma. Skutoční Boží služobníci sú neustále terčom kritiky. Na to, aby sa oslabila autorita miestneho služobníka, sa poukazuje na autority vzdialené, na cestujúcich kazateľov, alebo na služobníkov, ktorých nájdeme iba na internete, za ktorými nie je žiadna reálna práca – vzbura je ale vždy vedená proti autorite miestnej a aktuálnej. Vzbury sú účinné, lebo buriči majú nesporné kvality. Ešte pred Korachom sa proti Mojžišovi vzbúrili Áron s Miriamou, čo boli nepochybne významní ľudia – Miriam bola staršia a Áron bol kňaz. Aj tí, ktorí sa vzbúrili za kráľa Dávida, mali svoje kvality. Adoniáš bol starší, preto si nárokoval na trón, o Absolónovi je dokonca napísané, že bol bezchybný – mal príjemný vzhľad, správanie, prejavoval empatiu, bol chytrý – prosto sympaťák. Prostí veriaci často vzburu nevedia pochopiť. Hovoria: „Veď tak dobre káže, spieva, je aktívny…“ Ale opäť pozerajme na ovocie, ktoré sa prejaví v cirkvi.

Balám

Balám je zvláštna kontroverzná postava a jeho správanie sa dá vysvetliť nasledovne: Balám miloval pomazanie a vedel sa v ňom orientovať. Komunikoval s Bohom a keď na neho zostúpilo pomazanie, prorokoval správne veci. Napríklad, keď citujeme výrok: „Kto by žehnal Izrael, bude požehnaný,“ citujeme Baláma. Aký teda bol Balámov problém? Nemiloval ľud Izrael – nebol s ním zžitý a zrejme mu neprial ani nič dobré. Tento fakt rozhodol o tom, že keď Balám dostal trochu peňazí a úcty, poradil Balákovi, ako zničiť Izrael, ktorý ešte pred chvíľou žehnal. To, že sa niekto vie pohybovať v pomazaní, ešte nič neznamená. Balámov nájdeme medzi obdarenými hudobníkmi, radi sa angažujú pri uzdravovaní a, pravdaže, zo všetkého najradšej prorokujú.

Ak miluješ pomazanie, musíš milovať aj cirkev, lebo s ňou je spätý večný Boží plán. Ak cirkev nechápeš a nemiluješ, môže sa stať, že ju budeš ničiť práve tým požehnaním, ktoré ti dal Boh.

Šimon mág

„V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou ohromoval obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekým veľkým a všetci od najmenšieho po najväčšieho ho pozorne počúvali a hovorili: On je tá božská moc, ktorá sa volá Veľká. Pozorne ho počúvali, lebo ich už dosť dlho svojimi magickými činmi ohromoval. Keď však uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy. Uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. Keď videl, aké veľké znamenia a zázraky sa tu dejú, bol ohromený. Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli len pokrstení v meno Pána Ježiša. Vtedy na nich kládli ruky a oni prijímali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že kladením rúk apoštolov sa udeľuje Duch, priniesol im peniaze a povedal: Dajte túto moc aj mne, aby prijal Ducha Svätého každý, na koho položím ruky. Peter mu však povedal: Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze. Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné.“ (Sk 8,9-21)

Šimon mág sa zaoberal okultizmom, liečiteľstvom, tým, čo nazývame „biela mágia“ (táto, na rozdiel od čiernej mágie, ktorej cieľom je ničiť, sľubuje ľudom pomoc, zdroj je však rovnaký). Robilo mu dobre, že je výnimočný, lebo pozornosť celého mesta bola sústredená na neho. Uveril v Ježiša a bol ohúrený, že Božia moc, ktorá pôsobila cez Filipa, bola väčšia ako jeho. Fascinovalo ho to až tak, že doniesol peniaze, aby túto moc získal. Dokonca tvrdil, že ju chce získať na to, aby mohol požehnať ostatných. Peter hneď prekukol jeho motívy (všimni si, že Filip nie, také sú tieto sily rafinované) a veľmi otvorene mu povedal, čo je zač.

Problém Šimonov je, že chcú ovládať ľudí, samo­zrejme, ako inak, s tým, že im chcú predsa pomôcť. Pozerajú sa na druhých zvrchu, potrebujú ťahať za dlhší koniec, preto potrebujú moc a chcú byť úspešní, čo samo osebe nie je zlé, ale zlý je ich motív. Šimonom chýba pokora a jedno slovo je pre nich úplne cudzie, a to je pokánie. Ak chceš od nich pokánie, priprav sa na tvrdý stret. Keď Peter napomenul Šimona, aby sa napravil a urobil pokánie, ten ako keby to prepočul, odpovedal: „Pomodlite sa za mňa, nech na mňa nepríde zlé.“

logos-04-2018-depositphotos-87327508.jpg

Nikolaiti

Nikolaitov nájdeme v odkaze siedmim zborom (všimni si, že zborom – čo nie je nič iné ako miestne zbory), a to hneď dvakrát. Vo väčšine prekladov nájdeme výraz mikulášenci, z čoho sa dá veľmi ťažko odhaliť, čo sú vlastne zač. Pôvodný text hovorí o nikolaitoch, čo je slovo spojené z dvoch: niké – víťazstvo, laos – ľud. Hovorí to o snahe nastoliť v cirkvi vládu ľudí, čo znamená odmietnutie vlády Ježiša Krista. Opäť sa to deje tak, že sa spochybnia autority, cez ktoré Ježiš svoju vládu uplatňuje. Služobníci povolaní Bohom musia v rámci vedenia zboru robiť rozhodnutia a za tieto rozhodnutia sa zodpovedajú, a to aj Bohu, aj ľuďom. Nikolaiti sa v skutočnosti o vedenie veľmi neuchádzajú, cítia, že na to nemajú, radšej pôsobia zboku alebo zozadu a hovoria, že nepotrebujeme žiadnych vodcov, lebo jediný vodca je predsa Ježiš. Samozrejme, že každá skupina potrebuje vedenie, a to i tá, ktorú nenápadne vedú nikolaiti. Vedú ju však nelegálne a často podlými formami. Ovládajú skupinu nie preto, že by boli povolaní, ale preto, že sú psychicky silnejší a rafinovanejšie, lepšie dokážu nanútiť ľuďom svoju vôľu, vedia, ako manipulovať. Nikolaiti sú dôvodom, prečo je nebezpečné mať v zbore domáce skupiny, lebo prostredie, v ktorom sa cítia ako ryba vo vode, sa nazýva underground.

Jezábel

Jezábel v podstate pokračuje v intenciách predchádzajúcich falošných služieb, je proti služobníkom (vraždila prorokov), je proti pomazaniu (Eliáš) a chce nastoliť vlastnú vládu. Rozdiel je, že Jezábel je brutálnejšia, nezastaví sa pred ničím. „Ale mám niečo málo proti tebe: že necháš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňou, učiť a zvádzať mojich sluhov, aby smilnili a jedli obetované modlám. A dal som jej čas, aby učinila pokánie zo svojho smilstva, ale neučinila pokánia. Hľa, ja ju hodím na ležisko i tých, ktorí cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, keď neučinia pokánia zo svojich skutkov. I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky zbory, že ja som, ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému každému podľa vašich skutkov.“ (Zj 2,20-23)

Príbeh o tom, ako Jezábel chcela získať Nábotovu vinicu a premeniť ju na zeleninovú záhradu, je obrazom pravej cirkvi premenenej na falošnú. Nezastavila sa pred ničím – zneužila moc (Achabov prsteň), postavila falošných svedkov a spáchala vraždu. Kde pôsobí Jezábel, tam sú aj falošné proroctvá, zneužitie mena Pánovho, sexuálne hriechy, rozpad rodín v zbore atď.

V minulosti sa ohľadom vyučovania o Jezábel urobilo veľa chýb. Často sa toto vyučovanie používalo zle a často sa aj zneužívalo. To však neznamená, že Jezábel zmizla. Nie. Je to jedna z najničivejších síl v cirkvi a treba mať voči nej skutočne tvrdé čelo a poraziť ju, lebo sa nezastaví pred ničím a tam, kde ju neporazia, nezostane stáť kameň na kameni.

Podvod undergroundu

Samozrejme, že Boh koná cez miestne zbory a chce, aby boli veľké, silné a vplyvné. Falošné služby sú práve proti tomuto cieľu a snažia sa dostať cirkev do undergroundu, pričom druhý krok je úplný zánik. Nech je úplne jasné, že ak je cirkev malá alebo ak sa niekde zídu iba dvaja alebo traja, ešte to nemusí byť zlé, veď všetci sme začínali v malej skupine. Malú skupinu však Boh zhromaždí preto, aby sa rozrastala. Zlé na dnešných tendenciách je to, že underground je oslavovaný, a diablovým cieľom je cirkvi, ktoré sa z neho dostali, skritizovať a stiahnuť nazad. Pozrime sa na niektoré lživé tvrdenia.

- Cirkev je tam, kde sa dvaja alebo traja zídu. Text, ktorý sa na to používa, nájdeme v 18. kapitole Matúša: „… Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.“ (Mt 18,20) Ak si však prečítaš kontext, tak uvidíš, že tento text hovorí práve o cirkvi a o tom, akým spôsobom sa v nej riešia spory. Keď sú spory vyriešené, potom tento verš platí. Cirkev však nie je, keď sa stretnú dvaja alebo traja hocijakí veriaci. Napríklad, traja publikáni nie sú cirkev.

- V malej skupine sú lepšie vzťahy. Stop! Toto je zaujímavé tvrdenie. Ako keby sme nevedeli, že tieto skupiny sa tvoria väčšinou z ľudí, ktorí nevedeli žiť v štandardných pomeroch v cirkvi, mali konflikty a urážali sa.

- V malej skupine sú lepšie naplnené potreby. Ďalší nezmysel, lebo je isté, že pokiaľ sa skupina nebude mať v úmysle rozrastať, úplne zmizne zo scény.

- V malej skupine lepšie prežívam vzťah s Bohom. Je zaujímavé, že Ježiš nič také nesľúbil. Peter alebo Pavol zažívali kvalitný vzťah s Bohom práve preto, že sa rozhodli rozniesť evanjelium do celého sveta. Pohrdnúť evanjelizáciou a dať na prvé miesto osobné prežívanie nie je prejavom lásky, ale egoizmu. Hľadanie samoúčelných subjektívnych zážitkov nemôže dobre skončiť a „legión“ je pripravený.

Milovaní bratia, Ježiš zomrel za cirkev a miestne zbory zostanú až do Jeho príchodu Božím plánom. Predovšetkým tu Boh koná, sú to svietniky v Jeho ruke. Je na každom z nás, aby sme si našli v tele Kristovom miesto a donášali dobré ovocie.



Súvisiace články

Prečo dobrý pastier hľadá stratenú ovečku|Logos 3 / 2015 | Daniel Šobr |Zamyslenie
Pokračujeme|Logos 3 / 2017 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Seminár o vodcovstve|Logos 3 / 2015 | Magdalėna Mináriková|Zo života cirkvi
Pokračujeme|Logos 1 / 2017 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Pokračujeme|Logos 10 / 2015 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme