Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Stres

Duševné príčiny fyzických ochorení

logos-09-2018-busy-woman-2.jpg

V dnešnej dobe sa značná časť ľudstva borí s takými fyzickými, duševnými či zdravotnými problémami, ktoré sa počas stáročí, ba ani v priebehu posledných desaťročí, vôbec nevyskytovali, alebo len veľmi zriedkavo. Riešenie týchto problémov je zdĺhavé preto,
lebo sa nerieši ten problém, ktorý by sa mal.

Totižto v pozadí konkrétnych viditeľných problémov sa často ukrývajú problémy v rodine či v životnom štýle, ktoré postupom času spôsobujú mentálne, zdravotné a emocionálne poruchy. Vtedy nestačí hľadať východisko z konkrétnej choroby (napríklad refluxu a pod.), ale je potrebné riešiť problém, ktorý v pozadí vyvoláva príznaky danej choroby. Bez tohto naša snaha prinesie len prechodnú úľavu, pričom problémy, ktoré pretrvávajú v pozadí, vždy nanovo spôsobia ťažkosti.

logos-09-2018-telo.jpgPrejavy zdravotných problémov, ktoré poznáme pod názvom psychosomatické, čiže pôvodom duševné, na základe Písma v skutočnosti nemusia mať len duševný, ale aj duchovný pôvod. Šalamún zhrnul procesy, ktoré prebiehajúce v srdci a v duchu človeka a ktoré súvisia s jeho fyzickým telom a s účinkami na jeho zdravie, nasledovne: „Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.“ (Pr 17,22) Srdce a duch človeka tu predstavujú spirituálnu dimenziu, ktorá v súčinnosti s dušou vplýva aj na zdravotný a fyzický stav človeka, čo Šalamún opisuje ako vysychanie alebo uzdravenie kostí. Slová Kazateľa sú v súlade s ľudovou múdrosťou, podľa ktorej najlepším liekom je smiech, čiže morálno-duchovná čistota človeka a z nej vyplývajúca radosť, humor a smiech pozitívne ovplyvňujú tiež jeho zdravotný stav. Výsledky lekárskych pozorovaní u študentov vysokých škôl dokazujú, že úrazy a zranenia sa rýchlejšie hoja počas prázdnin, kým v období stresov počas skúšok to ide podstatne pomalšie. Vplyv stavu nášho ducha na fyzické telo opisuje Šalamún na inom mieste takto: „Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.“ (Pr 14,30) To, že náš duchovný stav veľmi úzko súvisí s duševným a oba zároveň vplývajú na fyzické zdravie, dobre ilustrujú Šalamúnove vyhlásenia, že dobré správy spôsobujúce radosť, úprimné želania dobrého a budujúce slová pozitívne vplývajú na náš zdravotný stav. „Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku.“ (Pr 15,30) „Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti.“ (Pr 16,24) Pravdivé však nie sú len pozitívne tvrdenia, že príjemné slová a interakcia ostatných ľudí blahodarne vplývajú na našu dušu a ducha, ale platí to aj naopak. Šalamún o tom hovorí nasledovné: „Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.“ (Pr 25,28) Tieto slová nás teraz nezaujímajú z hľadiska morálky, ale ohľadom zdravotného stavu človeka. Lekárske vyšetrenia dokazujú, že v stave prudkých výbuchov hnevu organizmus človeka zaplavia také hormóny, vplyvom ktorých sa imunitný systém oslabí a zastaví sa napríklad hojenie rán, telo je otvorenejšie voči nákazám, vírusom, zvyšuje sa krvný tlak, hladina cukru či tuku v krvi.

Ak sme teda neustále vystavení duchovným tlakom alebo dlhodobým duševným poruchám, ako sú napríklad úzkosť, depresia, osamelosť alebo trvalý smútok, môže to škodlivo vplývať na naše telo. Negatívnym pocitom mnohokrát predchádzajú nesprávne myšlienkové schémy, kedy mylné uzávery vyvolajú negatívne pocity. Vplyvom zoskupenia viacerých okolností, myšlienkových omylov, negatívnych pocitov či zlých vyhodnotení môžu potom vzniknúť psychosomatické ochorenia. Svoju rolu môžu, samozrejme, zohrávať aj naše gény, vrodené danosti, ale dnes je už genetická danosť čoraz menej považovaná za striktnú sústavu, skôr sa chápe ako akýsi voľný náčrt plánu daného človeka, ktorého konkrétne naplnenie ovplyvňuje skôr životný štýl, vzťahy, výchova, vplyvy a vzory, než striktné predurčenie. Okrem zdedených daností, v prípade ktorých sa čoraz väčšia úloha pripisuje osudovým faktorom, môžu k takýmto chorobám a problémom prispieť duševné zranenia v prenatálnom, dojčenskom a detskom období. Toto môže neskôr spôsobiť poruchy sebahodnotenia. Popritom musíme počítať aj s vplyvmi rodiny a pracovného prostredia či vplyvmi národnej identity, veď naši učitelia a učebné osnovy, spisovatelia a básnici nám svojimi dielami sprostredkovali národný charakter. Tieto súvislosti analyzoval apoštol Pavol v súvislosti s Kréťanmi v Liste Títovi. A to sme ešte nehovorili o určitých špeciálnych životných situáciách, kedy je človek nútený žiť vo vojnovom prostredí, zajatí alebo vo väzení, prípadne vyrastá v extrémne zlých rodinných pomeroch, dlhodobo žije v dlhoch, bez odpočinku robí nadčasy alebo sa v práci neustále stresuje. Takéto trvalé stavy spôsobujú vyčerpanie, ktoré v súčinnosti s inými vonkajšími okolnosťami negatívne vplývajú na zdravotný stav. Zhrňme si to: všetky vplyvy, ktoré spôsobia duševné poruchy a neskôr sa prejavia vo fyzických ochoreniach, majú spoločného menovateľa – stres.

Stres

logos-09-2018-depositphotos-10470021-xl-2015.jpgPrirodzene, nie každý stres je zlý, veď existuje aj pozitívny stres, ktorý nás napríklad pri skúškach, pohovoroch pobáda k vyšším výkonom, ale pokiaľ stres zotrváva i po uplynutí skúšok, ostražitosti alebo zvýšeného ohrozenia, to už normálne nie je a je to zdraviu škodlivé. Chronický stres totiž nikdy nezostáva len v hlave, ale spôsobí v organizme aj biochemické zmeny. Boh nás stvoril tak, že keď nás zastihne silný vonkajší vplyv niečoho – či už je to duševná, pocitová provokácia, alebo iný duchovný, či duševný stres – potom náš organizmus po­trebuje energiu na to, aby sa prispôsobil vonkajším okolnostiam a stabilizoval svoju vnútornú rovnováhu, ktorú daná okolnosť narušila alebo rozvrátila. Cieľom úsilia o udržanie vnútornej rovnováhy je ochrana života. Keď skončí stresové vypätie, náš organizmus by sa mal „prepnúť“ na normálny režim, keďže energia potrebná na prispôsobenie sa nie je neobmedzená. Problém nastáva vždy vtedy, keď človek zostáva bez príčiny v pohotovostnom režime, lebo každá stresová situácia sa viaže k bunkám. Súvis medzi stresom a bunkami človeka možno opísať aj tak, že zapríčiňuje „chemické rany“, ktorých súčet spôsobuje samotné starnutie. Podstatou tohto procesu teda je, že duševný stres sa neprejavuje len na úrovni mysle a pocitov, ale naštartuje biochemické procesy, v dôsledku ktorých nastanú v organizme zmeny. Bez toho, aby sme to podrobne vedecky rozoberali, pre pochopenie nasledovných súvislostí predsa len musíme trochu hovoriť o tom, ako spomínané procesy v organizme prebiehajú. Keď zažijeme nejaké vonkajšie ohrozenie, ľudský mozog reaguje na prichádzajúcu informáciu aktiváciou nadobličiek a tie začnú produkovať stresový hormón. Zvýšená hladina stresového hormónu, kortizolu, na krátku dobu zvýši našu výkonnosť, no dlhodobo pôsobí na organizmus negatívne v štyroch oblastiach, a to v oblasti srdcovo-cievneho systému, tráviaceho, hormonálneho a imunitného systému. Ak teda zostáva hladina kortizolu z dôvodu pocitu ohrozenia alebo iných duševných, či duchovných výziev dlhodobo zvýšená, napríklad, keď človek zažíva trvalé zovretie, úzkosť, skľúčenosť, strach, depresiu, paniku, obavy, hnev, výbuchy zúrivosti, nenávisť, neodpustenie, odmietnutie, trvalú nervozitu, nepokoj, dlhodobý smútok, pocity viny, pocit zaostávania – zvyšuje sa riziko napadnutia spomínaných oblastí, resp. výskytu psychosomatických chorôb v tele človeka.

V oblasti srdca a cievneho systému to môže byť na­príklad zúženie vencovitých tepien, vysoký krvný tlak, zvýšenie hladiny cukru a tukov v krvi. V oblasti zažívacieho traktu medzi psychosomatické ochorenia patria zápalové ochorenia tráviaceho traktu (IBD – angl. inflammatory bowel disease), nadmerná produkcia žalúdočných štiav a jej následky, rôzne druhy refluxov. V mnohých prípadoch rozvrátenie hormonálnej hladiny poukazuje na duševné a duchovné problémy, ktoré sú spôsobené stresmi. V oblasti imunitného systému existujú autoimunitné ochorenia, o ktorých hovoríme vtedy, keď zmätené bunky imunitného systému nebojujú proti vonkajším vírusom či baktériám, ale sa obrátia proti vlastným obranným bunkám tela a ničia ich namiesto toho, aby ich chránili. Plasticky si to môžeme predstaviť na príklade starozmluvného izraelského vojska, keď sa v boji ich nepriatelia obrátili jeden proti druhému, nevediac, kto je skutočný nepriateľ, a navzájom sa pobili. No vráťme sa teraz z oblasti histórie do okruhu psychosomatických ochorení, lebo sme ešte nespomenuli vredovité ochorenia, zápalové ochorenia kĺbov, migrény, špecifické problémy rôznych mentálnych, duševných problémov ako samovražedné sklony alebo jednoducho aj trvalé nešťastie.

„Utekaj alebo bojuj!“

Dávid sa počas svojho života viackrát ocitol v situá­ciách, v ktorých ho stres uschopnil k mimoriadnej koncentrácii a výkonom. Dvakrát prežíval dlhšie obdobia v takom strese, ktorý nezachraňoval život, ale spôsoboval mu zdravotné ťažkosti. Prvýkrát to bolo v prípade cudzoložstva s Batšebou, ktorého fyzické, duševné aj duchovné následky spracoval v Žalmoch pokánia. V 32. Žalme hovorí, že v období, keď žil v pokrytectve a trápilo ho svedomie, z toho vyplývajúci stres mu spôsoboval vážne zdravotné problémy: „Keď som mlčal, prahli moje kosti v mojom žalostnom kriku deň čo deň. Lebo dňom i nocou ťažela na mne tvoja ruka, a preto sa moja životná šťava obrátila na letné sucho.“ (Ž 32,3-4) Podľa tohto teda zamlčanie hriechu a z toho plynúce pokrytectvo môžu byť zdrojom stresu. Aj v 51. Žalme, ktorý tiež môžeme nazvať Žalmom pokánia, nám objasňuje, ako môžu byť fyzické problémy dôsledkom hriešneho stavu srdca a ducha, a preto v tomto Žalme prosí Boha: „Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri.“ (Ž 51,12) Po tom, ako si Dávid s Nátanovou pomocou dal do poriadku svoj duchovný aj emocionálny vzťah s Bohom, problémy, ktoré vznikli kvôli hriechu, sa akoby automaticky vytratili. Tu nestačilo snažiť sa len o samotné uzdravenie, ale v prvom rade musel byť odstránený duchovný a duševný stres. V tomto konkrétnom prípade bolo predovšetkým dôležité vyznanie hriechu a obrátenie sa.

Trvalý stresový stav mu nespôsoboval len hriech cudzoložstva, ktorý v ňom naštartoval proces narušenia zdravia, ale spôsobovali ho tiež neustále úteky a ukrývania sa najprv pred Saulom a potom aj pred vlastným synom Absolonom. V čase úteku pred Saulom, ktorý podľa rabínskych podaní trval niekoľko rokov, bol Dávid v neustálom ohrození života. Tento stav, kvôli ktorému sa mu vyplavovali stresové hormóny, bol denno-dennou záležitosťou. Je to stav, ktorý sa v odborných kruhoch nazýva: „Utekaj alebo bojuj!“ V týchto obdobiach, keď Dávid prežíval prenasledovanie, úprimne píše v Žalmoch o krehkosti ľudskej bytosti a o tom, ako tieto dlhodobé prenasledovania narušili jeho zdravie: „Moje rany smrdia a tečú hnisom pre moje bláznovstvo. Zohnutý som a zronený až veľmi; smutný chodím deň ako deň. Lebo moje bedrá sú plné bridu, a nieto celého miesta zdravého na mojom tele. Zomdlený som a zdrtený náramne; revem od desu svojho srdca. Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. Moje srdce trepoce; moja sila ma opustila; už ani len svetla mojich očí nie je u mňa!“ (Ž 38,6-11) Dodajme teda, že duchovné a duševné tlaky z prenasledovania spôsobili v Dávidovom živote horkosť, ba až narušenie zdravia, ale celkovo môžeme konštatovať, že nemal vážnejšie problémy. Toto všetko bolo možné preto, lebo žil veľmi aktívnym duchovným životom, keď vďaka modlitbám a chválam nepretržite spracovával bremená, ktoré sa nahromadili v jeho srdci i v duši. Neustále sa obnovoval v Bohu, keď v sprievode hudobného nástroja vyspieval zo seba vnútorné zovretie, pochádzajúce z prenasledovaní. Týmto sa táto jeho aktivita stala psychoterapiou, v ktorej terapeutom bol samotný Všemohúci Boh. Dávidov príklad nám poukazuje na výsady tých, ktorí veria v Pána, na rozdiel od tých, ktorí musia podobné stresové situácie spracovať sami – bez Boha. Každodenné živé spoločenstvo s Bohom, modlitby, uctievanie a spev sú také „techniky spracovania stresov“, ktoré zvyšujú duševno-duchovnú trpezlivosť veriaceho, inými slovami toleranciu frustrácie, a preto na nich nepôsobí takým zničujúcim účinkom škodlivý stres ako v živote neveriacich. Pravdaže, Dávid utrpel škody, ale v podstate vždy dokázal povstať aj zostať pevne stáť na vlastných nohách.

logos-09-2018-depositphotos-12287828-xl-2015.jpg

Prenasledovaní 21. storočia

Podľa slov apoštola Pavla ani kresťania sa úplne nevyhnú určitým formám prenasledovania, i keď sa v ich životoch nemusia nutne prejaviť tak ako v živote Dávida. „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2Tim 3,12) Samozrejme, aj v súčasnosti sú na rôznych miestach sveta kresťania prenasledovaní, väznení a zabíjaní. No sú aj takí veriaci, ktorých fyzické životy chráni zákon slobody vierovyznania, ale pritom sú neustále verbálne napádaní, ohováraní a obviňovaní. Dávid prežil i túto formu prenasledovania. Existujú však tiež formy prenasledovania modernej doby, ktorým sú vystavení tí kresťania, ktorí nie sú priamo v ohrození života, ani nie sú proti nim namierené intenzívne osočujúce kampane. K nim patrí sústavné vyčerpanie, vyplývajúce z tempa modernej doby, alebo stresový stav, ktorý sa prejavuje hlavne v troch oblastiach: časový stres, trvalý stav materiálnej nespokojnosti či príliš vysoko nastavená latka náročnosti, a napokon nahromadené funkcie a úlohy.

Vďaka technickým vymoženostiam modernej doby – rýchle autá, internet, dobré pokrytie mobilných sietí a podobne – sa mimoriadne zrýchlilo životné tempo, zároveň však väčšina ľudstva bojuje s nedostatkom času. V pozadí toho sa ukrývajú rôzne príčiny, ako napríklad vysoké požiadavky v zamestnaní alebo pasca úverov. Napokon, akákoľvek je príčina, kvôli ktorej žijú ľudia tak, akoby boli prenasledovaní, vo väčšine prípadov to končí trvalým vyčerpaním, ktoré sa môže prejaviť v rôznych formách psychosomatických ochorení. V jednom príbehu Ezav pobádal Jakoba do rýchlejšieho postupu, na čo mu Jakob odpovedal: „… Môj pán vie, že deti sú útle, a že mám so sebou brezé ovce a teľné kravy, a keď ich príliš poženú čo len jeden deň, pomrie mi celé stádo. Nech len, prosím, ide môj pán pred svojím služobníkom, a ja poženiem pozvoľna, podľa toho, ako bude môcť ísť stádo, ktoré je predo mnou, a podľa toho, ako budú stačiť deti, až i prídem k svojmu pánovi do Seira.“ (1Moj 33,13-14) Poučením z uvedeného príbehu je presne to, že si sami musíme zvoliť životný štýl a tempo, ktoré nás nezničí. Čiže Jakob sa snažil o také životné tempo, v ktorom bolo prítomné minimum rizika, že by ktokoľvek v jeho okolí ochorel a zomrel v dôsledku prehnaného tempa. Jediným spoľahlivým orientačným bodom pri nastavení si takého životného tempa, ktoré by nám vyhovovalo, je odpoveď na otázku, či dokážeme každý deň spočinúť v Božej prítomnosti.

Ďalším zdrojom stresu je nespokojnosť v materiálnej oblasti a príliš vysoká úroveň náročnosti a požiadaviek, kvôli čomu sa veľa ľudí nedokáže tešiť z doposiaľ dosiahnutých výsledkov, ale neustále sa stresujú kvôli ešte nenaplneným túžbam. Apoštol Pavol nám v tejto súvislosti radí: „Ale keď máme pokrm a odev, tým sa uspokojíme.“ (1Tim 6,8) To, samozrejme, neznamená, že by človek na základe biblického svetonázoru nemal mať okrem stravy a odevu iné požiadavky, ale znamená to, že by sme nemali byť neustále frustrovaní a nespokojní kvôli tomu, čo všetko nám ešte chýba, pretože materiálna frustrácia je vážnym zdrojom stresov a živnou pôdou mnohých duševno-duchovných ochorení. Preto Šalamún hovorí: „Lepšia vraj plná hrsť pokoja ako plné priehrštia námahy a honby po vetre (duševného trápenia).“ (Kaz 4,6)

Napokon, tretím zdrojom stresu spôsobujúcim psychosomatické problémy sú nahromadené funkcie a úlohy. Podľa uvedeného narastá rizikový faktor psychosomatických ochorení, pretože sa ľudia snažia získať v každej oblasti nejakú pozíciu. Na­príklad, niekto chce byť predsedom školskej rady, zároveň v zamestnaní vynikajúcim manažérom, tiež poslancom v mestskom zastupiteľstve a ešte aj dobrým vedúcim služobníkom v zbore. Množstvo funkcií takého zodpovedného človeka je bezpochyby osožné pre jeho okolie, len akurát nemá čas na svoju rodinu či oddych. Navyše, veľa úloh a pozícií ide takmer automaticky ruka v ruke s problémom časového stresu, preto sa po istom čase duša takéhoto človeka vyčerpá a v tele sa naštartujú negatívne biochemické procesy.

Narušitelia hraníc

Na príbehu kráľa Joráma si ukážeme, že stres nemusí vzniknúť iba za nepriaznivých okolností. Zdrojom stresu môže byť aj strata autonómie osobnosti človeka. Jorámov príbeh je opísaný v 21. kapitole 2. Kronickej knihy, kde sa dozvedáme, že Jorám bol synom judského kráľa Jozafata. Na rozdiel od svojho otca bol zlým kráľom, pretože voviedol krajinu do uctievania cudzích bohov a navyše dal povraždiť svojich bratov. Príčinu jeho počinov vysvetľuje Biblia jedinou vecou: „A chodil po ceste kráľov izraelových a robil tak, ako robil dom Achabov; lebo mal dcéru Achabovu za ženu a robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových.“ (2Par 21,6)

Biblia nám objasňuje, že Jorám ochorel na črevnú chorobu, v dôsledku ktorej zomrel. Tragický osud Joráma bude dobré začať objasňovať jeho svokrou – Jezábelou, ktorá je v Biblii vzorom manipulácie, útlaku, panovania a zastrašovania. Svoje ciele dosahovala predovšetkým náboženskou a sexuálnou manipuláciou. S jej menom sa zároveň v nadprirodzenej dimenzii spája zlá duchovná anjelská bytosť, ktorá – podobne ako tá pozemská – panuje nad inými a zastrašuje ich. V rôznych obdobiach histórie spásy ľudstva sa svojou manipuláciou snažila a snaží ničiť Božie dielo. Jorámova manželka vyrastala v rodine pozemskej Jezábel, odkiaľ si priniesla panovačné postoje, ktorými odtrhla svojho manžela, kráľa Joráma, od pozitívneho duchovného dedičstva, ktoré si z domu priniesol od svojho otca, kráľa Jozafata, a naviedla ho na uctievanie cudzích božstiev. V spojitosti s Dávidom sme spomínali, že zdrojom stresu môže byť aj vedomie hriešnosti. No toto vedomie sa netýka iba skutočného vedomia konkrétneho hriechu, ale kvôli manipulácii aj falošného vedomia hriešnosti a zatratenia. Jorám žil trvale presne v takomto stave. Odborníci vypozorovali, že existuje vzťah medzi stavom imunitného systému a kvalitou manželského spolužitia: ľudia, ktorí žijú v zle fungujúcom manželstve, majú zvyčajne oslabenú obranyschopnosť organizmu. Vo svetle uvedeného nie je snáď prehnané tvrdiť, že psychický a emocionálny tlak vyvíjaný na Joráma mal súvis s ochorením tráviaceho traktu, ktoré napadlo jeho telo. Niektoré ochorenia čriev sú totiž dôsledkom poruchy imunitného systému, kedy obranyschopnosť črevných stien je príliš aktívna a bojuje proti vlastnému systému. Rovnováhu imunitného systému môžu narušiť aj emočné vplyvy a skrze to môžu vzniknúť aj zápalové ochorenia, ktoré označujeme ako IBD. Medzi ich prejavy patrí hnačka so silným vnútorným krvácaním, s ktorým môže súvisieť chudokrvnosť, nedostatok minerálov, chudnutie, bolesti a iné komplikácie. Stávajú sa i také prípady, kedy žena s týmto ochorením bola hospitalizovaná a vždy, keď už mala byť prepustená do domáceho liečenia, vznikol nový zápal. Napokon vysvitlo, že je trvale pod útlakom svojho manžela. Je teda možné, že za vznikom Jorámovho smrteľného ochorenia bol vplyv panovačnej narušiteľky hraníc – jeho manželky.

Biblia nám však ponúka také techniky boja proti stresom, vyplývajúcim z útlaku a manipulácie, aké použili aj Eliáš a Jehu, ktorí sa vymanili spod vplyvu čarovania. Podobne ako oni, aj my sa musíme brániť pred narušiteľmi hraníc typu Jezábel. V každom prípade môžu vniknúť do nášho života skrze spoločenské interakcie (v rámci vzťahov) také vplyvy, ktoré môžu vyvolať pôvodom duševno-duchovné ochorenia v organizme.

logos-09-2018-depositphotos-54337899-xl-2015.jpg

Nie je všetko tak, ako sa zdá

Nech už vonkajší vplyv či stresová situácia pochádza z akéhokoľvek zdroja, keď zaťaží dušu človeka a následne naštartuje v organizme negatívne zmeny, je nesmierne osožné a dôležité uplatniť a rozvíjať „techniky boja“ proti ovládaniu inými ľuďmi alebo nepriaznivým okolnostiam. To znamená, že človek, ktorý žije biblickým spôsobom, modlí sa a je ochotný odpúšťať, je aj schopný zniesť vysoko náročný stres, dalo by sa povedať, že disponuje veľkou toleranciou frustrácie. Tým zabraňuje vzniku negatívnych biochemických procesov vo svojom organizme a je schopný vhodnými duchovnými postojmi zdolať negatívne problémy a odvrátiť nepriaznivé okolnosti života. Viera, nádej, radosť, humor, veselosť, kresťanský životný štýl v každodennom živote, sú „techniky boja“, ktorými úspešne zdoláme takéto typy ochorení.

Hovoríme o tom preto, lebo máme skúsenosti, že ľudia často ani nerozpoznajú, že žijú v strese, pričom v pozadí psychosomatických ochorení je prítomný práve stres. Pre úspešné riešenie problémov je nevyhnutné presné určenie príčin. Apoštol Pavol hovorí, že neudiera päsťou do povetria. V zdolávaní týchto problémov budeme úspešní vtedy – či už vplyvom modlitby, lekárskym zásahom alebo zmenou životného štýlu a okolností – keď dokážeme identifikovať, v čom spočíva problém, lebo veci nie sú vždy také, akými sa zdajú. Preto je zbytočné riešiť daný problém cez pastoráciu či poradenstvo, zbytočne sa človek uzdraví napríklad z paniky alebo refluxu cez službu modlitbou, keď sa po službe vráti do tých istých dysfunkčných rodinných pomerov, kde sa jeho problémy vrátia, len čo prekročí prah domova. Najprv je dôležité odhaliť, čo spôsobuje problém alebo chorobu a po zdolaní problému pôsobiaceho v pozadí sa budeme modliť úspešne a bojovať v súvislosti s konkrétnymi zdravotnými alebo inými ťažkosťami, aby bol zázrak trvalý.

Endre Flaisz
Gábor Gyömörei



Súvisiace články

Májová návšteva Petra Gammonsa|Logos 5 / 2017 | Martina Šafaříková|Reportáž
Uzdravenie z pohľadu medicíny|Logos 2 / 2015 | Martina Šafaříková|Zo života cirkvi
Boží pokoj je vzácny poklad|Logos 12 / 2016 | Jarmila Bystričanová|Životný štýl
Pokušenia mediálnej generácie|Logos 2 / 2009 | Júlia Arató|Prevzaté z Új Exodus
Zmeny|Logos 1 / 2016 | Jaroslav Kříž |Téma