Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Svedectvo manželov Tököliových

Týmto svedectvom chceme vyjadriť to, že Boh skutočne nehľadí na osobu, a nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, zo všetkých národov, jazykov, národností a etnických skupín.

Táňa

Narodila som sa v Žiari nad Hronom, ako posledné zo 6 detí. Mama pri pôrode mala veľké bolesti, lebo som bola veľké dieťa - vážila som 6 kg. Pôrod bol ťažký. Preto ma ani nechcela vidieť, keď jej sestričky ukazovali „malý plačúci uzlíček“, ale ja som ju vždy ľúbila.

V rodine sme zažívali dostatok. Otec si občas vypil (hoci inak bol k nám dobrý) a vtedy sme z domu radšej utiekli - báli sme sa bitky. Aj brat nás často bil, a to aj za maličkosti, len aby na nás prejavil svoju silu a autoritu. V rodine sme praktizovali čarovanie a okultizmus, odmalička nás učili kradnúť, klamať a podvádzať. Bolo normálne, že staršie sestry predali - ako nevesty ich budúcim manželom. Doteraz je to súčasťou „oláskej tradície“. V mojom vnútri som prežívala odpor ku všetkým týmto veciam a tomuto životnému štýlu. Vzoprela som sa všetkým zaužívaným tradíciám a odmietla som sa nechať predať ako kus dobytka. V škole som sa zastávala slabších spolužiakov a bola som známa ako „Lujza - bitkárka“. Povedala som si, že sa nikdy nevydám. Po maminej smrti som začala byť agresívna - mama mi veľmi chýbala. Pila som alkohol a fajčila, len aby som zabudla, že mamu už neuvidím. Chodila som na zábavy s partiou (najsilnejšou v okrese), boli sme postrachom pre všetkých a morálne som upadla.

Keď som mala 25 rokov, videla som, že moje vrstovníčky sa vydali, majú manželov, deti a sú šťastné. Závidela som im a chcela som sa zmeniť, aby som aj ja bola šťastná, ale nenachádzala som v sebe silu urobiť žiadnu zmenu. Hľadala som niekoho, kto by mi z tohto stavu pomohol. Začala som volať na Boha, aby sa mi dal spoznať a pomohol mi. Poslal mi do cesty sesternicu s manželom. Pozvali ma k sebe domov. Prišiel k nim kamarát Beny Hurta - kresťan. Od neho som prvýkrát počula, že Ježiš je živý a vie mi pomôcť, vyslobodiť ma a zmeniť celý môj život. Prijala som jeho pozvanie na zhromaždenie. Keď na konci kázne pastor Rasťo Bravčok povedal: „Kto zaprie Ježiša pred ľuďmi, toho Ježiš zaprie pred Otcom - Bohom“, veľmi sa ma to dotklo a na výzvu prijať Pána Ježiša ako Spasiteľa som vyšla dopredu a VYZNALA SOM HO PRED ĽUĎMI. Keď som na konci modlitby povedala „amen“, zaliala ma horúčava - dnes viem, že to bol dotyk Svätého Ducha. Doma som plakala, zažívajúc Božiu lásku a prijatie. Moje srdce sa otvorilo pred Bohom, a On mi pomohol odpustiť bratovi a  vzal zo mňa všetku nenávisť voči nemu. (Predtým som sa s ním nerozprávala 15 rokov a nedokázala som si s ním sadnúť za jeden stôl.)

To bol úplne nový začiatok môjho života. Chcela som vykričať do celého sveta, že Boh žije, že je dobrý a chce človeka vyslobodiť a uzdraviť, veď som už mala osobné svedectvo o Jeho láske a dotkol sa ma svojím Duchom. Všade, kade som chodila, som hovorila o tom, čo som zažila. Pozývala som ľudí do zhromaždenia a modlila som sa za mojich príbuzných a známych, aby sa aj oni otvorili pre Boží dotyk. Obrátili sa dve z mojich sestier, lebo videli, že som sa naozaj zmenila. Boh ma vyslobodil zo závislosti od cigariet, od alkoholu, uzdravil ma z alergie a prestala som byť agresívnou a zúrivou. Naučila som sa, že sa nemám pliesť do sporov, ktoré sa ma netýkajú, aby som znova nepadla do násilia a bitky. „Opatrný keď vidí zlé, skryje sa, ale hlupáci prejdú a pykajú.“ (Pr 22:3)

O dva roky neskôr som sa vydala za skvelého muža a Boh nám požehnal krásnu dcéru Esterku. Oni sú pre mňa naplnením túžby po harmonickej rodine - Boh ma cez nich veľmi žehná - môj život je naplnený a šťastný.

Marcel

Narodil som sa v bežnej, materialistickej rodine. Boli sme traja súrodenci. Nikdy sme sa nemali radi a často sme sa navzájom urážali. Žil som „normálny“ svetský život, chodil som na zábavy, diskotéky. Centrom môjho života som bol ja sám a moje potreby. Rodičia neboli veriaci. Otec často pil a s mamou sa hádali a bili. V tomto prostredí som nebol šťastný, a ja sám som sa stával pomaly ale iste presne taký, akým bol môj otec, aj keď som hovoril, že nikdy nebudem taký ako on. Hovoril som, že budem mať dobrú ženu, krásne deti, budem mať dobrú prácu, veľa peňazí a budem šťastný. Všetci v rodine sa mi smiali, lebo som bol najmladší a podľa nich úplne neschopný.

O Bohu som počul prvýkrát, keď som mal 19 rokov. Ale táto správa prešla popri mne nepovšimnutá. Ja som Boha „nepotreboval“. No vždy znova som sa stretol s kamarátkou Táňou, ktorá mi nikdy nezabudla povedať, že Boh mi môže dať dobrý život. A presne to som predsa hovoril svojim príbuzným. Chcel som ten dobrý život. Potom som sa dostal do rodiny mojej kamarátky Stanky, kde sa modlila jej mama za moju hlavu, ktorá ma vtedy veľmi bolela. Ako zázrakom ma hlava okamžite prestala bolieť. Povedali mi, že to urobil Ježiš. Prijal som pozvanie na zhromaždenie a tu som prežil Boží dotyk a uveril som, že Ježiš naozaj žije. Začala vo mne rásť nádej na ten dobrý život, po ktorom som tak túžil, a to stále viac a viac. Ale uvedomil som si, že preto musím aj ja niečo urobiť. Začal som sa pravidelne modliť a študovať Božie Slovo. Nie vždy sa mi darilo napredovať a dodržať to, čo hovorí Pán vo svojom Slove. Mnohokrát som Ho sklamal a nedodržal svoje sľuby, ktoré som mu dal. Ale: „Milosťou a pravdou sa prikrýva neprávosť a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého.“ (Pr 16:6) Boh mi vždy znova dal silu povstať a ísť ďalej - veď „kam by som šiel?“ Aby som mohol slobodne nasledovať Pána a chodiť na bohoslužby, odsťahoval som sa od rodičov. Vedel som, že je to Božia vôľa. Učil som sa praktizovať svoju vieru a dôverovať Božiemu slovu stále viac a viac. Takýmto spôsobom som pochopil, že Boh chce, aby som sa oženil, aj to, koho si mám vziať za manželku. V roku 2002 som sa oženil s Táňou. V našom vzťahu to nebolo vždy ideálne, spočiatku sme mali problém prispôsobiť sa jeden druhému a rešpektovať svoje rozdielnosti, komunikovať o našich veciach s pokojom. Ale v srdci sme mali obaja svedectvo o tom, že sme v Božej vôli. Preto sme vždy znova odpúšťali jeden druhému a robili nové rozhodnutia žiť svätý život a naplniť Božiu vôľu. Napriek rozdielom v našich povahách, sme obaja chceli mať dobré manželstvo, kde by sme vychovávali šťastné deti. Boh je dobrý a pomohol nám všetky rozdiely prekonať a naučil nás aj v manželstve sa spoliehať na jeho Slovo. To naše manželstvo robí stále lepším a pevnejším. Dnes zažívame pekné spoločné chvíle. Spolu chodíme na zhromaždenia v Žiari nad Hronom, kde máme obaja službu. V srdci máme túžbu pracovať pre Rómov a odovzdať im to, čo sme sa my naučili o Bohu. Veď On má riešenie a „východiská aj zo smrti“. Boh vie človeka vyslobodiť spod vplyvu čarovania, mágie, z chudoby, Boh vie zlomiť kliatby v životoch ľudí, vyslobodiť z otroctva, z morálnych prevráteností, pretože „miluje človeka láskou večnou a činí mu milosť ustavične“.

Ďakujeme nášmu Pánovi Ježišovi za večný život, ktorý nám daroval zadarmo, a aj za ľudí, ktorých dal do našej blízkosti: pastora Bravčoka, sestry Jarku Beľovú a Evku Filipovú, ktorí nás naprávali na základe Božieho slova a modlili sa za uzdravenie našich životov a manželstva. Ovocie Svätého Ducha - spravodlivosť, pokoj a radosť je teraz v našich životoch aj vďaka ich službe.

Sláva patrí Bohu!



Súvisiace články

Svedectvo manželov Kadíkovcov|Logos 1 / 2010 | Redakcia |Aktuálne
Svedectvo manželov Pančíkovcov|Logos 6 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Capekovcov|Logos 4 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Schifferovcov|Logos 5 / 2010 | Rod. Schifferova |Skutočný príbeh
Svedectvo manželov Bečkovcov|Logos 8 / 2010 | Redakcia |Skutočný príbeh