Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Vyvrcholenie dejín ľudstva III.

Rozhovor so Sándorom Némethom
III. časť

logos-05-2016-rytier.jpg

Ambície budovať svetové ríše

T. Ruff:
Jeden z najpopulárnejších seriálov medzi mladými je Hra o tróny (Game of Thrones), ktorý vykresľuje formy správania odzrkadľujúce imperialistickú mentalitu.

Už aj Gréci odlišovali faktické zmýšľanie, založené na konkrétnych faktoch, od zmýšľania na základe fantázie. Takéto zmýšľanie je totiž nereálne. Kresťanstvo nie je produktom fantázie, ale považujeme ho za reálne, pretože existencia neba a Boha je skutočnosť, a nie produkt našej predstavivosti. Človek prostredníctvom fantázie vstúpi do surreálneho sveta, čo sa stane hlavnou prekážkou spoznania skutočnosti a pripraví jedinca na to, aby sa stal otvorenejším voči ostatným náboženským a kultúrnym bludom. Toto je tiež jedno dôležité znamenie posledných čias, o ktorom hovorí aj apoštol Pavol: „...a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tim 4,4) Neverím tomu, že by človek mal v sebe potenciál, ktorým by bol schopný dosiahnuť alebo zdokonaľovať evolúciu, na druhej strane aj samotná evolúcia je svetonázorový systém, a nie fakt. Práve z toho dôvodu človek dokáže svojou predstavivosťou vytvoriť len falošný pseudosvet, ktorý sa pre neho stane väzením, železnou pecou. Jedincov podvedených fikciami, ktoré popularizujú impériá, je možné zneužiť na vybudovanie svetovej diktatúry namierenej proti prirodzenému životu aj proti Bohu. Skutočnosť má dve úrovne: prirodzenú a nadprirodzenú. Jednu z nich dokáže človek spoznať skrze skúsenosť a uvažovanie, tú druhú zase skrze zjavenie. Tieto poznatky činia človeka rozumnou, múdrou a morálnou bytosťou. Rozhodnutia na základe umele vytvoreného dobra a zla vovedú človeka do labyrintu klamstiev, do úplnej závislosti a otroctva. Prvé generácie existencionalistických filozofov zdôrazňovali, že človek sa narodil ako originálna bytosť, no zomiera ako kópia. Za to je zodpovedná dnešná svetová kultúra, pretože masy ľudí činí pseudobytosťami, tieňmi samých seba a oberá ich o hľadanie a nájdenie zmyslu existencie. Hra o Tróny a podobné diela (Harry Potter, Pán prsteňov, Hviezdne vojny atď.) vedú jedinca do bezvýchodiskovej džungle existencie a nevedú k jej podstate. Produktmi tejto kultúry budú otroci.

G. Gavra:
Keď hovoríme o tom, ako dramaticky sa šíri konzumná a zábavná kultúra, respektíve závislosť od počítačov a pornografie, čo proti tomu môžu urobiť kresťania, cirkev, alebo kresťanskí rodičia v záujme ochrany vlastných životov, respektíve života svojich detí?

Jednou z najdôležitejších úloh je to, aby človek naplnil prázdnotu vo svojom duchu nadčasovými hodnotami. Na základe biblickej antropológie vieme, že človek sa skladá z ducha, duše a tela. Všetky tri časti našej osoby dokáže naplniť jedine Božia vláda, Božia prítomnosť a Božie požehnania. K tomuto uspokojeniu a šťastiu je možné dôjsť jedine prostredníctvom osobného spoločenstva s Bohom skrze Ježiša Krista, preto je vyučovanie o Kristovi centrom vzdelávania. Keď v mladom človeku zostane prázdno nenaplnené, potom sa jeho osobnosť zamotá do siete skazených túžob a keďže ešte nemá duchovno-morálne hodnoty a silu, skrze ktorú by dokázal odolať túžbam ničiacim jeho osobu, potom v pokušeniach, založených na nich, takmer zákonite padne. Hladný človek chce jesť a smädný sa chce napiť. V človeku nie je len fyzický smäd, ale aj duchovný a duševný smäd a hlad, ktorý dokáže naplniť len pravda, preto aj pozornosť našich detí musíme nasmerovať voči pravde. Je potrebné, aby si pravdu obľúbili aj skrze to, že im dáme dobrý príklad a vyučovanie, aby ju ešte väčšmi hľadali a túžili po nej. Výchova je úspešná už vtedy, keď je schopná dosiahnuť, že si deti a mládež uvedomia tento duchovný smäd, a následne ich dokáže presvedčiť, že vhodným pokrmom je čisté Božie slovo. Preto je aj v Slove napísané: „...človek nebude žiť len chlebom, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4) Veľa problémov pochádza z nevedomosti o duchovnej a duševnej prázdnote, čiže z toho, že si ju človek neuvedomuje, a potom sa tento hlad zmieša s telesnými žiadosťami, ktoré chce naplniť skazenými, telesnými zážitkami. Takýmito kompenzáciami a hriešnymi skutkami sa napokon človek dostane do ešte väčšej nevedomosti v súvislosti s charakterom skutočného hladu a stále viac sa vzďaľuje od Boha.

T. Ruff:
Na základe toho Duch Svätý spolu so Slovom dokáže uspokojiť ducha človeka v takej miere, že nepotrebuje závislosti, ba dokonca ani zábavu. Ako by si dokázal definovať hlavný cieľ služby mládeži?

Základ úspechu kresťanskej výchovy spočíva v príkladnom živote otcov a matiek, ktorí keď prezentujú čisté a jednoznačné hodnoty, žijú so svojimi deťmi v láske a potvrdzujú to svojimi skutkami, je veľká pravdepodobnosť, že budú mať úspech aj vo výchove detí, keďže sa milosť, ktorú majú, vyleje aj na ne a zachová ich vo viere a láske voči Bohu.

Na druhej strane je potrebné deti pripraviť na to, že ony samotné budú musieť obstáť vo svojich výzvach a bojoch, lebo ani rodičia nedokážu vybojovať boj viery za svoje deti. Mládež musí osobne a slobodne urobiť rozhodnutia, skrze ktoré sa zaviaže počas celého života až do smrti žiť s Ježišom Kristom – na­sledovať ho. Cieľom výchovy a samovzdelávania je, aby vo vnútri človeka prevládal stav vyrovnanosti – vnútorného pokoja. Človeka mnohokrát oberá o pokoj frustrovaná, nenaplnená žiadostivosť, ktorá ho energizuje a ženie, aby si naplnil svoje túžby. Ľudia často upadajú do sexuálnych hriechov preto, lebo ich opanujú nenaplnené, frustrované túžby. Keďže zvyčajne medzi dosiahnutím biologickej zrelosti a vstupom do manželstva prejde veľa času, mládež je v tomto období výnimočne zraniteľná. Považujem za správnu vec, ktorú je potrebné podporiť, aby sa mladí zaviazali žiť pred manželstvom v panenstve, aby následne mohli svoje telo a dušu v čistote a neporušenosti odovzdať svojmu manželskému partnerovi. Manželov zasa apoštol Pavol upozorňuje, aby sa navzájom neukracovali, ale spoločne žili sexuálnym životom, nech aj v tejto oblasti sú uspokojení a šťastní. Dôvodom cudzoložstva môže byť aj sexuálna frustrácia, motivovaná vnútorným neuspokojením. Harmonický manželský život má za cieľ zabezpečiť manželom proti tomuto ochranu.

Identita človeka je komplikovaná, preto v rôznych oblastiach osobnosti má oprávnenú túžbu po spokojnosti a vnútornej harmónii. Aby sa však toto mohlo v nás uskutočniť, je dôležité mať okrem lásky voči Bohu aj lásku voči sebe a blížnym. Láska voči sebe nie je sebecká vtedy, pokiaľ je v rovnováhe s láskou voči blížnym. V náboženskej činnosti sa človek stáva radikálnym práve vtedy, keď dáva dôraz na niektoré z týchto dvoch smerovaní lásky. Napríklad náboženstvo dokáže degenerovať ľudskú osobnosť, keď zdôrazňuje len lásku voči Bohu, no človek seba samého nenávidí, alebo so samým sebou žije v rozpoltení, prípadne má negatívne postoje voči svojim blížnym. Veľký problém pochádza aj z toho, keď ľudia opustia lásku voči Bohu, a zdôrazňujú len lásku voči ľuďom. Mnoho dobroprajných Európanov má tento problém – chcú pomáhať utečencom tak, že opustia lásku voči Bohu, alebo nasledovanie Slova, no voči ľuďom, ktorí sa dostali do problémov, preukazujú kresťanskú mentalitu. Takýto postoj je nebezpečný, lebo človek sa vystaví napospas podvodom, vykorisťovaniu, stane sa servilným a zaslepeným voči tým, ktorí ho chcú omámiť, respektíve utlačiť. Apoštol Pavol tieto postoje odsudzuje: „Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyžiera, ak niekto berie, ak sa niekto povyšuje, ak vás niekto po tvári bije.“ (2Kor 11,20) Čiže človek potrebuje živého Boha, manželského partnera, deti, priateľov, hostí, ba dokonca ešte aj cudzích, aby sa naplnila jeho spoločenská potreba voči Bohu i ľuďom.

logos-05-2016-telefony.jpg

Kritické myslenie

P. Morvay:
Už niekoľko desaťročí slúžiš viacerým generáciám, takže vieš porovnať rôzne generácie. V čom vidíš kľúč k úspechu, aby kazateľ dokázal prelomiť prázdnotu dnešnej generácie a rozličné závislosti?

Aj pre mňa je to dôležitá výzva, na ktorú je potrebné neustále hľadať odpovede. Podľa mňa je rozhodujúce, aby sme dokázali oddeliť biblický svetonázor – kresťanstvo od kultúry, a spoznali a pochopili rozdiely, ktoré sú medzi nimi. Počas komunizmu sa oficiálna kultúra budovala okolo svetonázoru, preto bolo jednoduchšie rozlíšiť také konfrontačné elementy, ktoré boli v rozpore s kresťanským svetonázorom. Dnešná kultúra je oveľa obšírnejšia, pluralitnejšia, obsahuje rôzne svetonázory, ktoré si navzájom odporujú, ďalej rôzne pojmy a tradície, ba dokonca obsahuje aj zložky, ktoré sa navonok javia ako kresťanské. Preto mnohí nevidia, že medzi týmito dvoma svetonázormi je obrovská priepasť. Kresťanom dnes hrozí nebezpečenstvo, že sa stanú „všežravcami“ a že budú prijímať, zachovávať a nasledovať aj také normy, ktoré sú medzi sebou navzájom v rozpore. Preto považujem za veľmi dôležité, aby znovuzrodení veriaci získali očistený, zrelý svetonázor, založený na biblickom idealizme, aby nemali dvojaké zmýšľanie, súčasne svetské aj kresťanské, ale aby si obnovili svoju myseľ a očistili sa od všetkých pojmov, vysvetľovaní skutočnosti a pohľadov, ktoré im bránia v tom, aby Božie slovo so svojou mocou vošlo do ich osobnosti a stalo sa súčasťou ich charakteru. K tomu, aby dozrel čistý kresťanský svetonázor, je potrebné nasledovať zjavenie, ktoré dal Boh Jeremiášovi: „Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.“ (Jer 1,10b). Viera a svetonázor sa takto môžu dostať do harmónie, čo zjednocuje nášho ducha s vedomím a dušou.

logos-05-2016-marx.jpgPo páde politického marxizmu aj naďalej pretrváva marxistická kultúra. Jej základom je kritické zmýšľanie a práve v tom sú nasledovníci marxizmu efektívni. Jeho popularita rastie tým, že podnecuje pýchu skazenej ľudskej prirodzenosti, skrze ktorú chce všetko ovládnuť. Kritika vždy stavia do vládnucej pozície toho, kto kritizuje, je to teda veľmi účinný prostriedok intelektuálneho čarodejníctva – útlaku, v prípade, že sa stane hlavnou charakteristickou črtou postoja človeka voči všetkému: rovnako v postoji voči dobru aj voči zlu. V spoločenskom živote v Maďarsku prevláda kritické zmýšľanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti, cynizmus, odmietnutie voči všetkému – aj voči kresťanstvu. Mnohí ľudia prichádzajú do zboru s takýmto zmýšľaním a zabudnú na obnovu svojej mysle, čím zavrhnú hodnoty, ktoré pre ich osobu sprostredkúvajú požehnanie. Kresťanstvo hlása pozitívny pohľad na život, ľudskú dušu nastaví na očakávanie dobrých a nie zlých vecí. Kresťan je pesimistický maximálne voči svetu bez Boha, no to v jeho vzťahu k životu a skutočnosti nedominuje, keďže vie, že existuje skutočnosť na vyššej úrovni, ktorou je večný život a ktorého nositeľom je ako občan Božieho kráľovstva už v prítomnosti. Som presvedčený, že práve kvôli kritickému zmýšľaniu mnoho kresťanov prichádza o radosť, dobrú náladu a dôveru. Preto je potrebné zbúrať v našej mysli také východiskové body nášho zmýšľania, axiómy, ktoré vyvolávajú negatívne a cynické postoje ľudí voči skutočnosti. Je potrebné neustále konať intelektuálnu činnosť na to, aby naše zmýšľanie a mentalita boli založené na živej nádeji. Budúcnosť dá za pravdu ľuďom takéhoto typu, cynikov zasa zahanbí. Samozničujúce sú najmä postoje založené na popieraní večných hodnôt. Človek takýmto spôsobom samého seba dotlačí do veľkých problémov, za čo mnohokrát obviňuje svoje okolie, následkom čoho zažíva od okolitého sveta odmietnutie.

Pre úspešný a šťastný pozemský život je nevyhnutné mať ohľadom budúcnosti pozitívne sny, obrazy a vízie. Práve to je veľkým požehnaním proroctiev, ako to potvrdzujú aj slová apoštola Petra: „...a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.“ (2Pt 1,19)

Situáciu vidím tak, že medzi dnešnými mladými ľuďmi sa vyskytuje cynizmus ako synonymum moderného ponímania: je v móde všetkému sa posmievať, všetko zavrhovať a takýmto spôsobom radi pristupujú aj k židovsko-kresťanskému zjaveniu. Avšak kultúru tohto sveta je možné poraziť, keď ju vysvetľujeme správne na základe Božieho slova a posúdime vládnuceho ducha tejto doby, ktorý to všetko energizuje. Žiaľ, z určitých univerzít vychádzajú cynickí aktivisti, ktorí vidia hodnoty len v hnutí LGBT, liberalizácii drog, v zlikvidovaní národných štátov, v nenávisti voči Izraelu a v postojoch proti kresťanstvu. Tento novodobý cynizmus si používa islam, ako aj východné náboženstvá na to, aby kresťanstvo stratilo spoločenský vplyv. Viackrát som zostal zarazený z toho, že keď išlo o poníženie kresťanstva, ultraliberáli boli schopní obhajovať aj militantný islam. Kritické zmýšľanie voči kresťanstvu ako aj cynizmus ťahá Európu do čiernej diery, ktorá môže pochovať celú našu civilizáciu.

Preto nepovažujem kultúru za nezmeniteľnú, riadia a vytvárajú ju predsa ľudia, a keď voči tomu smelo vystupujeme a hlásame Božie slovo, môžeme preraziť bariéry prázdnoty a pretrhnúť putá rôznych akútnych závislostí. K prielomu je však potrebné, aby sa skrze nás dokázala prejaviť oslobodzujúca a uzdravujúca moc Božieho Ducha.

logos-05-2016-rodina.jpg

Umelé jedlá a nápoje

T. Ruff:
Ktorých oblastí sa ešte týka táto „novodobá kultúra“?

Súčasťou kultúrnej paradigmy sú aj zmeny v stravovaní a novinky v potravinárskom priemysle, čo sa nazýva gastronomickou reformou. Ježiš nás upozorňuje, aby sme sa neobávali o naše živobytie. V dnešnej dobe v súvislosti so stravovaním ovládajú myšlienky ľudí a aj kresťanov otázky: „Čo máme jesť, čo máme piť?“ „A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, lebo to všetko hľadajú národy tohto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.“ (Lk 12,29-30) Človek sa od zvierat odlišuje aj tým, že centrom jeho pozemskej činnosti nie je získavanie potravy, ale naplnenie vôle Stvoriteľa. V západnej civilizácii nespočíva problém stravovania v nedostatku potravín, ale v manipuláciách, podvodoch a škodlivých látkach, ktoré sú súčasťou potravín, a čoraz viac pro­blémov nastáva aj kvôli životu v strese. Na základe Biblie nie je zaopatrenie cieľom pozemskej činnosti človeka, ale jej následkom, čo naopak u zvierat je hlavným cieľom každého dňa. Dnes o žalúdky ľudí medzi sebou bojujú gigantické koncerny, ktorých cieľom je získať si konzumentov pre svoje produkty, od ktorých sa stanú závislými. Ochrana zdravia užívateľov je prinajlepšom len ich druhoradým cieľom. Chcú, aby na trhu vznikol čím väčší dopyt po ich vlastných produktoch. Je známe, že existujú také prísady a príchute, ktorými je možné dosiahnuť väčšiu závislosť u konzumentov ako v potravinách, ktoré sa skladajú len z prirodzených látok. Konzumácia nezdravých potravín má v celosvetovom rozsahu svoje následky. Lekárska veda sa síce dynamicky rozvíja, no v zdravotnom stave verejnosti nenastávajú pozitívne zmeny. Jedným z hlavných dôvodov je nesprávne stravovanie sa a životný štýl, ktorý zdraviu neprospieva. Mnohokrát sú za propagovaním takzvaného „vedeckého stravovania“ tie isté skupiny, ktoré do obchodov distribuujú zlé – nezdravé produkty. Propaganda v súvislosti so stravovaním je plná rozporov – firmy častokrát odhaľujú produkty konkurencie ako škodlivé, pričom zdôrazňujú pozitívny vplyv svojich vlastných produktov na zdravie. Orgány, ktoré kontrolujú trh, vykonávajú kontroly na základe svojich záujmov, čím sa snažia trh regulovať. V konzumentoch je však čoraz väčšie napätie a rozpor, akým spôsobom sa teda vlastne majú zdravo stravovať. V predošlých storočiach bolo stravovanie akútnou otázkou vtedy, keď nebola dobrá úroda. Dnes pretrvávajú problémy so stravovaním aj napriek dobrej úrode. Nezávisle od poveternostných podmienok je na európskych trhoch dostatok potravín, no mnoho z nich je vytvorených umelo a často končia v smetných košoch. Zo stravovania sa čoraz častejšie vytráca radosť. Stravovanie sa stáva automatickou činnosťou, potrebou, ktorú namiesto radosti a vďaky obklopujú obavy a strach.

Akým spôsobom môžeme získať znovu kontrolu nad svojím stravovaním a ako ju správne usmerniť? Aj v tejto oblasti sa musíme navrátiť k Božiemu slovu. Musíme prijať upozornenie apoštola Pavla, ktoré sa týka najmä nášho času: „...ktorí budú zbraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril na požívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu. Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou.“ (1Tim 4,3-5) V tomto Slove hovorí Pavol o prirodzených jedlách a o jedení mäsa. Normálnou stravou je to, čo je Božie stvorenie. On vie, čo naše telo potrebuje, veď predsa On vybral tie prirodzené zložky, z ktorých poskladal naše telo. V rozpore s tým sú produkty, ktoré vytvorili ľudia zmiešaním prirodzených a neprirodzených látok. Musíme sa navrátiť k jedlám z prirodzených zložiek, ako aj k jedálnemu lístku, na ktorom sú stvorenia.

Stravovanie neslúži len na uspokojenie biologických potrieb, ale má aj duševný a duchovný cieľ. To, čo stvoril Boh, je dobré. Posvätí to, a požehnaním jedla bude Pán prítomný pri našom stole. Práve preto je biblické stravovanie jednou z foriem bohoslužby, skrze ktorú dávame Stvoriteľovi vďaku a chválu, a tiež je prostriedkom na vytvorenie spoločenstva s najbližšími. Takto stravovanie nemá len materiálne ciele (aby sme naplnili naše telo chýbajúcimi zložkami), je to aj fyzickou, duševnou činnosťou, ktorá spôsobuje pôžitok, uspokojenie a radosť. Nedostatkom vedeckého stravovania je, že sa zaoberá len fyzickou časťou a neberie do úvahy, že dôležitou súčasťou zachovania zdravia je to, aby konzumácia jedla spôsobovala uspokojenie, dobrý životný pocit. Psychický a duchovný obsah nášho stravovania má rozhodujúci vplyv na stav nášho tela. Naši spoluobčania, ktorí sa stravujú racionálne, by nemali ostatným vnucovať svoje stravovacie návyky, keďže mnohí ľudia, ktorí stratili zdravie, ho dokážu obnoviť len vďaka stravovaniu na vedeckom základe. Všetkým odporúčame slová apoštola Pavla: „Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje; a zase ten, kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo ho Boh prijal. (…) Ale ak zar­mucuje sa tvoj brat pre pokrm, už nechodíš v láske. Neveď do záhuby svojím pokrmom toho, za ktorého Kristus zomrel! Nech sa tedy nerúhajú vášmu dobrému! Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.“ (Rim 14;3,15–17)

T. Ruff:
Na bežnom trhu dnes už nie je ľahké nájsť starkú, ktorá za pultom predáva svoju vlastnú úrodu...

Áno, na trhu nedali priestor pestovateľom, respektíve obyvateľov dedín odtrhli od obrábania poľnohospodárskej pôdy, záhradkárstva, chovu dobytka, a to i napriek tomu, že počas tisícročí zabezpečovalo existenciu pre ľudí žijúcich v poľnohospodárskych oblastiach práve roľníctvo a chov dobytka, ba dokonca dediny dokázali zabezpečiť mestské trhy dostatočným množstvom potravín aj počas kríz a vojen. Boh požehnal oblasť, kde žijeme, dobrou poľnohospodárskou pôdou. Počas našej histórie nastal len zriedkakedy hladomor. Po pripojení k Európskej únii na základe všeobecných nariadení sa znížili stavy dobytka a obmedzili aj drobných farmárov, len aby medzinárodným firmám zaistili prvenstvo. Keď privatizácia štátnej pôdy prebehne čestne, znovu môže vzniknúť stredná trieda zaoberajúca sa poľnohospodárstvom, ktorá môže vstúpiť na trh s kvalitným tovarom, čím môže stúpnuť úroveň zaopatrenia. Na dedinách bude život len vtedy, keď ľudia, ktorí tam žijú, znovu začnú obrábať svoje záhrady a pôdu, vypestujú ovocie, zeleninu a získajú znovu záujem o chov dobytka. Na toto všetko sú u nás dané prirodzené podmienky, a myslím si, že keď sa zlepší spoločenské vnímanie poľnohospodárskej činnosti, mnoho mladých nebude z dedín utekať, ale skôr bude mať chuť venovať sa poľnohospodárstvu. Znovu vznikne rovnováha medzi tovarom nadnárodných spoločností a miestnych hospodárov, a na stole budeme mať viac kvalitného jedla.

Ináč podobné problémy vidím aj v textilnom a módnom priemysle: veľká časť ľudí chodí oblečená v lacnom, syntetickom ošatení, ktoré je nezdravé. Kvalitné ošatenie s prirodzených materiálov (hodváb, kašmír, koža atď.) sú pre mnohých cenovo nedostupné. Na naše zdravie však vplývajú pozitívne tie šaty, ktoré obsahujú prirodzené látky. Chceme upozorniť aj na túto skutočnosť. Počas mojej poslednej návštevy Izraela mi domáci z kibucu v Šíle ukázali, ako sa v biblických časoch zhotovovali nite, z ktorých tkali látky, a z akých zdrojov získavali farbivo, ktoré používali. Títo osadníci chodili v šatách, ktoré si sami zhotovili z vlastnoručne vyrobených látok a farieb. Nosenie takýchto šiat má na našu pokožku, svalstvo, tkanivá, bunky pozitívny vplyv, cítime sa v nich oveľa lepšie.

P. Morvay:
Ako môžeme mladých navrátiť späť? Nielen v stravovaní, ale vo všeobecnosti, aby si žiadali to, čo je normálne, prirodzené?

logos-05-2016-mc.jpgBolo by potrebné obnoviť program „späť k prírode“ na základe kresťanských noriem. Mohol by som to nazvať aj „programom Abraháma“, ktorý opustil najvyspelejšie mesto vtedajšej civilizácie, aby očakával príchod Božieho mesta a žil kočovným spôsobom – živil sa chovom dobytka. Nechcelo sa mu presťahovať do okolia Mŕtveho mora, napriek tomu, že to bola v tom čase veľmi úrodná a príťažlivá oblasť, takmer ako záhrada Eden. No v tej oblasti „radovánok“ panoval hriech a vzbura voči Bohu, čo bol charakter Sodomy a Gomory. Chodil vo viere, bol zakladateľom novej civilizácie, ktorej sme my všetci v rôznej miere užívateľmi. V budúcnosti plánujeme zriadiť také rekreačné zariadenia, v ktorých budú môcť preurbanizovaní ľudia závislí od moderných fetišov stráviť čas a na chvíľu sa vzdialiť od svojich smartfónov, počítačov, iPadov a mestského zhonu, aby mohli tráviť čas na modlitbách, štúdiom Biblie a s priateľmi, obklopení zemou, zvieratami, vtákmi, dobytkom a rastlinstvom tak, aby mohli viesť medzi sebou kvalitné rozhovory. Na stravovanie im zabezpečíme dostatočné množstvo času, aby znovu objavili chuť a vône potravín, aby spôsobili ich vyčerpanému nervovému systému príjemné pocity a predstavy.

G. Gavra:
Mnohí sa sťažujú, že akékoľvek množstvo jedla zjedia, nedokážu sa nasýtiť.

Áno, no nečudujem sa tomu, pretože na stravovanie je málo času, a často sa ľudia nestravujú vo vhodnom prostredí, takže mnohí vlastne ani nejedia, ale do seba rýchlo nasypú jedlo ako uhlie do pece. Počas jedenia vo frustrovanom, prehnanom tempe človek stratí schopnosť spoznať vhodnú mieru aj v súvislosti s množstvom jedla. Keď nedbáme na signály prichádzajúce z nášho žalúdka k nášmu vedomiu, neustále sa prejedáme, čo môže spôsobiť až démonickú závislosť. To je však rovnaké trápenie ako závislosť od drog alebo alkoholu. Spokojnosť z najedenia sa nezáleží len na množstve skonzumovaného jedla, ale aj na pôžitku z konzumácie. Prečo je naše telo schopné rozoznať chute? Mnohí neberú do úvahy fungovanie tohto vnemového orgánu. Vbehnú do expresnej reštaurácie, napríklad do McDonaldu, a vhodia do seba jedlo počas niekoľkých minút, ako keby ich telo bolo robotickým automatom. Tým v sebe zničia tie vnemové orgány (chuť, vôňa atď.), ktoré v nás vybudujú pocit spokojnosti v súvislosti so stravovaním. V Biblii čítame, že „ľudia spolu jedli, pili a ich srdce sa potešilo“. Ako som povedal, výsledkom normálneho stravovania je radosť. Kde je to dnes? Namiesto spokojnosti dnes ľudia berú lieky na reflux, nevoľnosť, keďže po stravovaní trpia, majú problémy, ktoré boli dávnejšie úplne neznáme.

Zdroj: Új Exodus, december 2015
Preklad: Martin Meliško



Súvisiace články

Vyvrcholenie dejín ľudstva II.|Logos 4 / 2016 | Martin Meliško |Rozhovor
Vyvrcholenie dejín ľudstva V.|Logos 7 / 2016 | Németh Sándor |Rozhovor
Vyvrcholenie dejín ľudstva|Logos 3 / 2016 | Martin Meliško |Rozhovor
Vyvrcholenie dejín ľudstva IV.|Logos 6 / 2016 | Martin Meliško |Rozhovor
Islam a Európa III.|Logos 4 / 2016 | Martin Vincurský|Z histórie