Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Evanjelia podľa Marka 10. - 12. kapitola

V tejto fáze prekladu Evanjelia podľa Marka sme sa dostali k Ježišovmu vyučovaniu o viere

 

Viera, ktorá robí zázraky, prináša uzdravenie, vyslobodenie a Boží zásah do života kresťana je veľmi dôležitou témou vo všetkých prebudeneckých hnutiach, ktoré chcú vidieť zázraky a zmenené životy zástupov ľudí. Ešte predtým, ako vám predložíme 10., 11. a 12. kapitolu sa bližšie pozrieme na známe verše Mk 11,22-24. V našom preklade znejú: „Ježiš im na to povedal: „Majte vieru Božiu! Amen vám hovorím, že kto by povedal tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a nezapochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa deje, čo hovorí, bude mať čokoľvek by povedal. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe žiadate, prijímate, a budete to mať.“

Tieto Ježišove slová sú šokujúce. Naozaj má viera takú moc, že vie meniť okolnosti a dokonca zvíťaziť nad prírodnými zákonmi? Mnohí čitatelia Biblie tieto slová prechádzajú mlčaním, zhovievavo sa nad nimi usmievajú a považujú ich za akúsi nadsádzku, pomocou ktorej chcel Pán opísať, že viera je skutočne mocná. Keď sa však na Jeho slová pozrieme v kontexte udalosti prekliatia figovníka, je nám zjavné, že to, čo povedal, mienil doslova. Čo nám teda tieto verše hovoria o viere, ktorá hýbe horami a modlitbe, ktorá je vždy vypočutá?

Je to Božia viera. Lepšie povedané ide o Boží druh viery. Človek sa celkom spolieha na Boha, pozná Ho, vie, aká je Jeho vôľa a na základe Božích sľubov obsiahnutých v Písme sa modlí a prikazuje. Božia viera sa nachádza v srdci človeka, no prejavuje sa v jeho slovách a skutkoch. Slová a skutky viery uvoľňujú Božiu silu. Človek teda môže prikázať vrchu. To, čo prekladáme „zdvihni sa a hoď sa do mora“ sa z gréckeho originálu nedá doslovne preložiť. V pôvodine je použitý príkaz v trpnom rode, teda niečo ako „buď zodvihnutý a hodený do mora“. Svedčí to o tom, že viera nefunguje sama o sebe, ale je to Boh, ktorý na ňu reaguje, dvíha vrch a odhadzuje ho. Preto je Božej viery schopný každý človek, dospelý aj dieťa, lebo táto viera nepôsobí silou vychádzajúcou z osobnosti človeka, ale je to Boh, ktorý na ňu reaguje a koná.

Ďalším zaujímavým aspektom tejto viery je to, že vedie k rozhodnému konaniu. Výrok „nezapochyboval by vo svojom srdci“ nehovorí o pochybnostiach, či človek verí, alebo neverí, ale o tom, že neváha a jeho slová či skutky viery sú rozhodné a rázne. Človek, ktorý v sebe vec „nerozsudzuje“ (doslovný preklad originálu), ale smelo vo viere koná.

Viera sa nevzťahuje k budúcnosti. Nemá v sebe postoj dnes sa modlím a raz možno Boh vypočuje moju prosbu, ale v danú chvíľu, keď sa veriaci človek modlí, verí, že sa deje to, za čo sa modlí a prijíma to, čo si pýta. Toto je viera, o ktorej Pán povedal, že hýbe vrchmi. Toto je viera, ktorá koná zázraky. Ovocím viery je vždy výsledok.

Božia viera nie je vierou mystickou ani kontemplatívnou, je aktívnym a nasadeným prístupom k Bohu, k životu, ku všetkému, čo človek robí. Nech aj ďalšie kapitoly nového prekladu vás posilnia v takejto viere.

Prekladateľský tím

 

Evanjelium podľa Marka

10. kapitola

1 Potom vstal, odišiel odtiaľ a cez Zajordánsko prišiel na územie Judey. Znovu sa k nemu zišli davy a on ich, ako mal vo zvyku, opäť učil. 2 Vtedy prišli farizeji a pokúšali ho otázkou: „Smie muž prepustiť svoju ženu?“ 3 On im však odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 „Mojžiš dovolil napísať (potvrdenie o rozvode)1 a prepustiť,“ povedali. 5 Ježiš im odpovedal takto: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal tento príkaz. 6 Od počiatku stvorenia ich však Boh učinil (mužom a ženou)2. 7 Preto opustí človek svojho otca i matku a (pripojí sa)3 k svojej žene. 8 A tí dvaja budú jedno telo, takže už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Preto čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje!“ 10 Keď boli v dome, jeho učeníci sa ho na to opäť spýtali. 11 Povedal im: „Kto by prepustil svoju ženu a oženil sa s inou, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12 A keby žena prepustila svojho muža a vydala sa za iného, cudzoloží.“

13 Prinášali mu deti, aby sa ich dotýkal, učeníci však karhali (tých, ktorí to robili)4. 14 Ježiš to však videl a rozhorčilo5 ho to. Povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo (takým patrí)6 Božie kráľovstvo. 15 Amen vám hovorím: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, isto doň nevojde.“ 16 A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a (žehnal ich)7.

17 Keď sa vydával8 na cestu, pribehol ktosi9, padol pred ním na kolená a spýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám učiniť, aby som získal10 večný život?“ 18 „Čo ma nazývaš dobrým?“, odpovedal mu Ježiš. „Nikto nie je dobrý, iba jediný – Boh! 19 Príkazy poznáš: Nescudzoložíš, nezavraždíš, nebudeš kradnúť, nebudeš krivo11 svedčiť, nebudeš podvádzať12, cti si otca i matku.“ 20 On mu (na to)13 povedal: „Učiteľ, toto všetko zachovávam14 od svojej mladosti.“ 21 Ježiš (naň pozrel,)15 zamiloval si ho a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď, vezmi kríž a nasleduj ma.“ 22 On sa však zachmúril (nad tými slovami)16 a odišiel smutný, lebo mal (mnoho majetku)17.

23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, ktorí majú majetky18!“ 24 Učeníci žasli nad jeho slovami. Ježiš im (na to)13 však znovu povedal: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva tým, čo sa spoliehajú na majetky18! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni si v obrovskom ohúrení medzi sebou hovorili: „Kto teda môže byť zachránený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha. Lebo u Boha (je možné všetko)19.“ 28 Peter mu začal hovoriť: „Vidíš, my sme všetko opustili a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen vám hovorím, nie je nik, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo otca alebo matku, alebo ženu alebo deti, alebo polia kvôli mne a evanjeliu, 30 aby teraz v tomto období20 neprijal stonásobok domov, bratov, sestier, matiek, detí a polí s prenasledovaním, a v prichádzajúcom veku večný život. 31 Mnohí prví však budú poslední a poslední prví.“

32 Boli na ceste hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Oni žasli a so strachom ho nasledovali. Znova si vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má stať: 33 „Pozrite, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a znalcom Písma, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom21, 34 budú sa mu posmievať, zbičujú ho, budú naňho pľuvať a zabijú ho. Tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

35 Prišli k nemu Jakub a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali: „Učiteľ, chceme, aby si pre nás spravil čokoľvek, o čo ťa požiadame.“ 36 A on sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som pre vás spravil?“ 37 Odpovedali mu: „Daj nám, aby sme v tvojej sláve sedeli22 jeden po tvojej pravici a druhý23 po tvojej ľavici.“ 38 No Ježiš im povedal: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť pohár, ktorý ja pijem a byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“ 39 Oni mu odpovedali: „Môžeme.“ Ježiš im však riekol: „Pohár, ktorý pijem, zaiste budete piť a krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej ľavici alebo pravici nie je moja vec. Budú tam sedieť tí, pre ktorých je to pripravené.“ 41 Keď to počulo tých desať, začali sa na Jakuba a Jána hnevať. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorí (sú považovaní za vládcov)24 nad národmi, panujú nad nimi a ich veľmoži25 (ich ovládajú)26. 43 Tak to však medzi vami nebude, ale kto by sa chcel medzi vami stať veľkým, bude vaším služobníkom. 44 A kto z vás by sa chcel stať prvým, bude otrokom všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel na to, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal (svoj život)27 ako výkupné za mnohých.“

46 Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha spolu so svojimi učeníkmi a veľkým davom, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a žobral. 47 Keď počul, že to je Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!“ 48 Mnohí ho karhali, aby bol ticho, ale on o to viac kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 49 Ježiš zastal a kázal ho zavolať. I zavolali slepého a povedali mu: „(Vzchop sa)28, vstaň, volá ťa!“ 50 A on odhodil svoj plášť, vstal a prišiel k Ježišovi. 51 Ježiš (sa ho opýtal)29: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepý mu riekol: „Rabboni30, aby som videl!“ 52 Tu mu Ježiš povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila31.“ A slepý hneď videl a nasledoval Ježiša na ceste.

Poznámky:

1) al.: rozvodový list; 2) gr.: samcom a samicou; al.: mužským a ženským pohlavím; 3) al.: priľne; 4) gr.: prinášajúcich; 5) al.: nahnevalo; 6) gr.: takých je; 7) gr.: dobrorečil im; 8) gr.: vychádzal; 9) gr.: jeden; 10) gr: zdedil; 11) al.: falošne; 12) gr.: podvádzať za účelom zisku; al.: podvádzať; 13) gr.: odpovedajúc; 14) gr.: som zachoval; 15) gr.: hľadiac priamo naň; 16) gr.: na tom slove; 17) gr.: mnohé majetky; 18) al.: bohatstvo / peniaze; 19) gr: sú možné všetky veci; 20) al.: čase; gr.: kairos; 21) gr.: národom; 22) al.: zasadli; 23) gr.: jeden; 24) gr.: ktorí sa zdajú vládnuť; 25) gr.: veľkí; 26) gr.: nad nimi uplatňujú právomoc; 27) gr.: svoju dušu; 28) al.: Buď dobrej mysle / Odvahu; 29) gr.: mu odpovedal; 30) al.: môj učiteľ / môj majster; odvodené od hebr. rabbi; 31) gr.: zachránila

 

11. kapitola

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu, k Betfagé a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov 2 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď, ako do nej vojdete, nájdete uviazané osliatko, na ktorom ešte nikto1 nesedel. Odviažte ho a priveďte. 3 A keby sa vás niekto opýtal: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho sem pošle.‘“ 4 I odišli, našli osliatko priviazané pri bráne2 vonku na ceste a odviazali ho. 5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im povedali: „Čo to robíte? Prečo odväzujete osliatko?“ 6 Keď im však odpovedali, ako im prikázal Ježiš, nechali ich. 7 Priviedli osliatko k Ježišovi, položili3 naň svoje plášte a on sa naň posadil. 8 A mnohí svoje plášte rozprestierali na cestu, iní sekali vetvy zo stromov a stlali ich na cestu. 9 A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali: „Hosanna!4 Požehnaný, kto prichádza v Pánovom mene! 10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v Pánovom mene! Hosanna na výsostiach!“

11 Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu. Všetko si popozeral, a keďže (bol už večer)5, odišiel6 s Dvanástimi do Betánie.

12 Keď nasledujúci deň vyšli z Betánie, vyhladol. 13 Z diaľky uvidel figovník s listami. Podišiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Keď k nemu prišiel, okrem lístia nenašiel nič, lebo nebol čas fíg. 14 Ježiš mu preto7 povedal: „Nech už z teba nik naveky neje ovocie!“ Jeho učeníci to počuli.

15 I prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí v chráme predávali a kupovali. Poprevracal stoly zmenárnikov a sedadlá predavačov holubíc. 16 Nedovolil, aby niekto niečo8 preniesol cez chrám. 17 Potom ich učil slovami: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy?‘ Vy ste ho však učinili brlohom9 lupičov.“ 18 Počuli to znalci Písma a veľkňazi a hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa ho báli. Všetok dav bol totiž ohúrený jeho učením.

19 Keď sa zvečerilo, vyšiel z mesta.

20 Zavčasu ráno, keď prechádzali popri figovníku, videli, že je od koreňov vyschnutý. 21 Peter sa rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri! Figovník, ktorý si preklial, vyschol.“ 22 Ježiš im (na to)10 povedal: „Majte vieru Božiu! 23 Amen vám hovorím, že kto by povedal tomuto vrchu: ‚(Zdvihni sa a hoď sa)11 do mora,‘ a (nezapochyboval by)12 vo svojom srdci, ale by veril, že (sa deje, čo hovorí)13, bude mať čokoľvek by povedal. 24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe žiadate, prijímate14, a budete to mať. 25 A kedykoľvek stojíte (na modlitbách)15, odpúšťajte ak niečo proti niekomu máte, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše priestupky16. 26 Ak však vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, neodpustí vaše priestupky16.“

27 Znovu prišli do Jeruzalema. Keď sa prechádzal v chráme, prišli k nemu veľkňazi, znalci Písma a starší 28 a opýtali sa ho: „(Akým právom)17 robíš tieto veci? A kto ti dal takú právomoc, aby si ich robil?“ 29 Ježiš im (na to)7 povedal: „Aj ja sa vás opýtam na jednu vec. Odpovedzte mi a poviem vám (akým právom)17 robím tieto veci. 30 Bol Jánov krst z neba alebo od18 ľudí? Odpovedzte mi!“ 31 Oni medzi sebou uvažovali takto: „Ak povieme, že z neba, spýta sa: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ 32 Ale ak povieme, že od18 ľudí...“ To sa báli ľudu, lebo všetci považovali19 Jána za skutočného proroka. 33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Aj Ježiš im odpovedal: „Ani ja vám nepoviem, (akým právom)17 robím tieto veci.“

Poznámky:

1) gr.: + z ľudí; 2) al.: dverách; 3) gr.: hodili; 4) aram: hoša ná / Zachráň, prosím!; 5) gr.: bola už večerná hodina; 6) gr.: vyšiel; 7) gr.: odpovedajúc; 8) al. nádobu / nástroj; 9) gr.: jaskyňou; 10) gr.: odpovedajúc; 11) gr.: buď zodvihnutý a hodený; 12) al: neváhal by / nebol by nerozhodný; gr.: nerozsudzoval by v sebe; 13) gr.: mn.č. / sa dejú veci, čo hovorí; 14) al.: dostávate; 15) gr.: modliaci sa; 16) gr.: chybné kroky; 17) gr.: v akej právomoci; 18) gr.: z; 19) gr.: mali

 

12. kapitola

1 I začal im hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal jamu pod lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinárom1 a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinárom otroka, aby od nich2 prevzal podiel z úrody vinice. 3 Oni ho však chytili, zbili a poslali späť (s prázdnou)3. 4 Znova k nim poslal iného otroka. A toho kameňovali, poranili na hlave a poslali späť zohaveného4. 5 Znova poslal iného a toho zabili; aj mnoho iných – niektorých zbili, iných zabili. 6 Mal však ešte jediného syna, svojho milovaného, nakoniec k nim poslal aj jeho so slovami: ‚Zahanbia sa pred mojím synom!‘ 7 Tí vinári si však medzi sebou povedali: ‚Toto je dedič! Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili von z vinice. 9 Čo potom urobí pán vinice? Príde, zahubí vinárov a vinicu dá iným. 10 Ani ste nečítali toto Písmo: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli5, (stal sa)6 (uholným kameňom)7. 11 Stalo sa to od Pána a je to podivuhodné v našich očiach‘?“ 12 Chceli sa ho zmocniť, ale báli sa davu. Vedeli totiž, že to podobenstvo povedal o nich. Nechali ho teda a odišli.

13 Potom k nemu poslali niektorých z farizejov a herodiánov, aby ho chytili za slovo. 14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo (neberieš ohľad na osobu človeka)8, ale pravdivo9 učíš Božej ceste. Smie sa platiť10 daň cisárovi, či nie? 15 Máme platiť10 či nemáme platiť10?“ On však poznal ich pokrytectvo11 a povedal im: „Čo ma skúšate12? Prineste mi denár, (nech sa pozriem)13.“ 16 A oni doniesli. Opýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“ 17 Ježiš im (na to)14 povedal: „Čo je cisárovo, odovzdajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Začudovali sa nad tým15.

18 Prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že nie je vzkriesenie, a opýtali sa ho: 19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a (nemal by deti)16, nech si tú jeho ženu vezme jeho brat a (splodí svojmu bratovi potomstvo)17. 20 Bolo teda sedem bratov. Prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal potomstvo18. 21 Potom si ju vzal druhý, tiež zomrel a ani on nezanechal potomstvo18; podobne aj tretí. 22 I vzali si ju všetci19 siedmi a nezanechali potomstvo18. Posledná zo všetkých zomrela aj tá žena. 23 Keď potom pri vzkriesení vstanú, koho z nich bude tá žena? Veď ju mali za ženu všetci19 siedmi.“ 24 Ježiš im (na to)14 povedal: „Či neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani Božiu silu? 25 Lebo keď vstanú z mŕtvych, neženia sa ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebesiach. 26 A o tom, že mŕtvi vstávajú, nečítali ste v Mojžišovej knihe, v príbehu o kre, ako mu Boh povedal: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba‘? 27 On nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých! Vy preto veľmi blúdite.“

28 Vtedy pristúpil jeden zo znalcov Písma, ktorý ich počul dohadovať sa, a videl, že im dobre odpovedal. Opýtal sa ho: „Ktorý príkaz, je prvý zo všetkých?“ 29 Ježiš mu odpovedal: „Prvý zo všetkých príkazov je: ‚Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný20 Pán!‘ 30 A: ‚Budeš milovať Pána, svojho Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, (celou svojou mysľou)21 a z celej svojej sily!‘ To je prvý príkaz. 31 A druhý podobný je tento: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého!‘ Iný príkaz, väčší ako tieto, neexistuje22!“ 32 Znalec Písma mu povedal: „Dobre, učiteľ! Správne23 si povedal, že Boh je jeden a nie je iného okrem neho. 33 A milovať ho z celého srdca, z celého porozumenia, z celej duše a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je viacej ako všetky spaľované aj ostatné obete.“ 34 Ježiš videl, že rozumne odpovedal, a riekol mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A nikto sa ho už viac neodvážil pýtať.

35 Keď potom Ježiš vyučoval v chráme, odpovedal: „Ako to, že znalci Písma hovoria, že Kristus je synom Dávida? 36 Veď sám Dávid prehlásil v Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.‘ 37 Keď ho sám Dávid nazýva Pánom, ako24 je potom jeho synom?“ A veľký dav ho rád počúval.

38 (Keď ich učil,)25 povedal im: „Varujte sa znalcov Písma, ktorí sa chcú prechádzať v dlhých rúchach, obľubujú pozdravy na námestiach26, 39 predné miesta v synagógach a čestné miesta na hostinách, 40 ktorí vyjedajú domy vdov a predstierajú dlhé modlitby. (Týchto stihne)27 ťažší súd.“

41 Ježiš sa posadil oproti chrámovej pokladnici a sledoval, ako dav hádže mince do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali veľa. 42 I prišla jedna chudobná vdova a hodila dve leptá28, čo je kvadrant29. 43 Zavolal si svojich učeníkov a povedal im: „Amen vám hovorím: táto chudobná vdova dala30 viacej ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci totiž dali31 zo svojho nadbytku, ona však zo svojho nedostatku dala30 všetko, čo mala – (celé svoje živobytie)32.“

Poznámky:

1) al.: farmárom; 2) gr.: vinárov / farmárov; 3) gr.: prázdneho; 4) al.: zneucteného; 5) gr.: po preskúmaní zavrhli; 6) gr.: ten sa stal; 7) gr.: hlavou uhla; al.: klinom klenby; 8) gr.: nehľadíš na tvár ľudí; 9) al.: skutočne; gr.: na základe pravdy; 10) gr.: dávať; 11) al.: pretvárku; 12) al.: pokúšate; 13) gr.: aby som videl; 14) gr.: odpovedajúc; 15) al.: ním; 16) gr.: deti by nezanechal; 17) gr.: pozdvihne semeno svojmu bratovi; 18) gr.: semeno; 19) gr.: tí; 20) al.: jeden; 21) gr.: z celej svojej mysle; 22) gr.: nie je; 23) al.: pravdivo; gr.: na základe pravdy; 24) gr.: odkiaľ; 25) gr.: Vo svojom učení; 26) al.: trhoviskách; 27) gr.: Títo prijmú; 28) mince nepatrnej hodnoty; 29) rímska minca; 30) gr.: hodila; 31) gr.: hodili; 32) gr.: celý svoj život



Súvisiace články

Evanjelia podľa Marka 7. - 9. kapitola, Jakubova epištola|Logos 8 / 2009 | Redakcia |Preklad Biblie
Evanjeliá|Logos 4 / 2007 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Evanjelium podľa Matúša 12. kapitola|Logos 5 / 2012 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Evanjelium podľa Lukáša 1.-3. kapitola|Logos 6 / 2013 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 12.–13. kapitola|Logos 12 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie