List Rimanom 11. kapitola

1 Pýtam sa teda: Zavrhol Boh svoj ľud? Vôbec nie! Veď aj ja som Izraelita, potomok Abraháma¹ z kmeňa Benjamín. 2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo v príbehu o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Izrael? 3 Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zbúrali, zostal som len ja sám a aj na môj život² striehnu. 4 Ale čo mu odpovedá Boh?³ Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nesklonili kolená pred Bálom. 5 Takto teda aj v terajšom čase jestvuje zostatok podľa vyvolenia z milosti. 6 Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, lebo inak by milosť už nebola milosťou. A ak zo skutkov, už nie je milosť, lebo inak by skutok už nebol skutkom. 7 Čo teda? O čo sa usiluje Izrael, to nedosiahol, ale vyvolení dosiahli⁴ a ostatní boli zatvrdení. 8 Ako je napísané: Boh im dal ducha omámenia⁵, oči, aby nevideli, uši, aby nepočuli – až do dnešného dňa. 9 Aj Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. 10 Nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni. 11 Pýtam sa teda: Potkli sa, aby padli? Vôbec nie! Ale ich previnenie prinieslo záchranu pohanom⁶, aby v nich vzbudil žiarlivosť. 12 A ak je ich previnenie bohatstvom pre svet a ich porážka bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?

13 Vám, pohanom, však hovorím: Nakoľko som apoštolom pohanov, oslavujem svoju službu⁷, 14 aby som nejako vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných príbuzných⁸ a zachránil niektorých z nich. 15 Lebo ak ich zavrhnutie znamená zmierenie sveta, čím bude ich prijatie, ak nie životom z mŕtvych? 16 Ak je prvotina svätá, potom aj cesto. A ak je koreň svätý, potom aj vetvy. 17 Ak však boli niektoré vetvy vylomené a ty, divý olivovník, si bol naštepený medzi ne a stal si sa spoluúčastným na koreni a miazge⁹ olivovníka, 18 nepovyšuj sa nad tie vetvy. Ak sa povyšuješ, pamätaj, že nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš teda: Vetvy boli vylomené, aby som ja bol naštepený. 20 Dobre. Boli vylomené svojou neverou, ty však stojíš vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo ak Boh neušetril prirodzené vetvy, neušetrí ani teba. 22 Hľaď teda na Božiu dobrotu i prísnosť! Na tých, ktorí padli, prísnosť, ale na teba Božia dobrota, ak v tej dobrote zotrváš, inak budeš aj ty vyťatý. 23 Ale aj oni, ak nezostanú v nevere, budú naštepení, lebo Boh má moc ich znovu naštepiť. 24 Veď ak si ty vyťatý z prirodzeného divého olivovníka a proti prirodzenosti si bol naštepený do ušľachtilého¹⁰ olivovníka, o čo skôr budú do vlastného olivovníka naštepení tí, ktorí sú jeho prirodzenými vetvami.

25 Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo, aby ste neboli múdri sami pre seba, že časť Izraela sa zatvrdila, kým nevojde plnosť pohanov¹¹, 26 a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: Zo Siona príde Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosť od Jákoba, 27 a to bude moja zmluva s nimi, keď odnímem ich hriechy. 28 Podľa evanjelia sú síce nepriateľmi kvôli vám, ale podľa vyvolenia sú milovaní kvôli otcom. 29 Veď dary milosti a Božie povolanie sú neodvolateľné. 30 Lebo ako aj vy ste kedysi neposlúchali Boha, ale teraz sa vám dostalo milosrdenstva pre ich neposlušnosť, 31 tak aj oni teraz neposlúchli pre milosrdenstvo preukázané vám, aby aj oni dosiahli milosrdenstvo. 32 Boh totiž všetkých uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

33 Ó, hĺbka bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné¹² sú jeho súdy a nepochopiteľné¹³ jeho cesty! 34 Lebo kto poznal Pánovu myseľ a kto sa stal jeho radcom? 35 Alebo kto mu dal niečo vopred, aby mu to on musel odplatiť? 36 Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko¹⁴. Jemu sláva naveky! Amen.

¹ dosl. z Abrahámovho semena
² al. dušu
³ dosl. Ale čo mu hovorí Boží výrok?
⁴ dosl. vyvolenie dosiahlo
⁵ al. otupenosti/driemania
⁶ al. národom; tak aj ďalej
⁷ al. robím česť svojej službe
⁸ dosl. svojho tela
⁹ al. šťave; dosl. tučnosti
¹⁰ dosl. dobrého
¹¹ al. národov
¹² al. neprebádateľné
¹³ al. nevystopovateľné
¹⁴ dosl. sú všetky veci