Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Reformácia na Spiši I.

spis-optDňa 31. októbra 1517 pribil Martin Luther na wittenbergskom hradnom chráme svojich 95 téz. Týmto činom sa zrodilo reformačné hnutie historického významu, čím mnohoročné reformné úsilie našlo svojho uskutočniteľa v Lutherovej reformácii. Reformačné myšlienky sa rýchlo šírili, a to nielen v Nemecku, ale aj do iných krajín, teda aj do Uhorska a všade našli živý ohlas. Na Spiši Tomáš Preissner, farár v Ľubici, už v roku 1520 prečítal z kazateľne Lutherove tézy.

Nespokojné bolo nižšie vykorisťované kňazstvo. Mnohí kňazi, ba i rehoľníci radostne vzali na vedomie, že reformácia zavrhuje celibát. Nespokojné bolo i zemianstvo, ktoré bojovalo s magnátmi o väčšie práva. Reformačné myšlienky našli horlivých prívržencov a zástancov aj medzi vysokou šľachtou. Dôležitým činiteľom bolo, že v spišských mestách malo nemecké obyvateľstvo silnú pozíciu, teda nemecká reformácia sa im stala blízka národne i jazykovo. Okrem týchto zväzkov medzi našimi mestami a Nemeckom, menovite Sliezskom, boli veľmi intenzívne obchodné a hospodárske styky, takže kupci a iní cestujúci sa priamo dozvedeli o udalostiach vo Wittenbergu a o vývoji reformačného hnutia. Prirodzene, priniesli so sebou veľa reformačných spisov, čomu výdatne pomohol nástup kníhtlače. Dôsledkom toho bolo, že synovia mešťanov čoskoro začali vyhľadávať wittenbergskú univerzitu. Okrem priamych správ z Nemecka sa študenti wittenbergskej univerzity dostali do najužšieho kontaktu s reformáciou a s reformátormi a stali sa priamymi svedkami, prijímateľmi a potom aj rozširovateľmi reformačných myšlienok.

Martin Luther bol od r. 1512 profesorom wittenbergskej univerzity. V roku 1518 sa stal profesorom aj Filip Melanchton, Lutherov najvernejší spolupracovník. Správa o reformačnom hnutí sa rýchlo rozšírila za hranice a vzbudila aj u nás veľkú pozornosť. Reformačné myšlienky sa stali známymi aj v našich mestách a dedinách. Vedychtivá mládež, ktorá predtým odchádzala na štúdium do Krakova a Viedne, teraz začala vyhľadávať wittenbergskú univerzitu, aby priamo od Luthera a Melanchtona prijala autentické reformačné učenie. Prvými študentmi zo Slovenska boli už v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame na wittenberskej univerzite každý rok študentov z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. V roku 1539 tu študoval Leonard Stockel z Bardejova, reformátorom Šariša a prvým prešovským študentom bol Tomáš Bencz.

Reformačné myšlienky boli v spišských mestách známe už pred rokom 1525, no spočiatku sa obmedzovali iba na užšie kruhy a zostali bez podstatných vonkajších zmien vo vtedajšom cirkevnom živote. Postupne prebudenie prenikalo hlbšie a zaujalo širšie vrstvy. V tejto prvej fáze reformačného úsilia išlo predovšetkým o získavanie stúpencov a menej o vnútorné cirkevné reformy.

Politická situácia po bitke pri Moháči bola pre reformáciu vcelku priaznivá, lebo dvaja opoziční králi zvolení za sebou si nárokovali na kráľovstvo a usilovali sa získať si každý na svoju stranu väčšiu časť šľachty, ktorú kvôli náboženským otázkam nechceli od seba oddeliť. Bol to vhodný čas na vystúpenie mnohých kazateľov, ktorí vedeli vplývať na obyvateľstvo, aby sa pričlenili k reformácii. Postaviť sa radikálne proti mestám sa neodvážil ani panovník z dôvodu značných príjmov do kráľovskej pokladnice. Zároveň mestá mali vlastnú armádu, čo pre panovníka nebolo bezvýznamné, na ktorej strane mesto stojí, pre jeho značnú vojenskú silu. Preto sa u panovníkov viac uplatňovalo zastrašovanie ako priama vojenská hrozba. To malo na mestá dostačujúci vplyv, lebo tiež chceli mať niekoho, kto ich bude chrániť a kryť im chrbát pred nepriateľmi. Celkovo to bola doba neistoty. Možnosť tureckých vpádov, medzimestských sporov a útokov z každej strany znamenala pre mestá viesť obozretnú taktiku ako sa chovať, aby utŕžili čo najmenej škôd a vyťažili čo najlepšie postavenie pre seba.

luther-opt.jpegOkolo polovice 16. storočia sa začala aj v spišských mestečkách presadzovať reformácia. V jednotlivých mestečkách sa ujímala podľa toho, kedy bol mestskou radou prijatý taký farár, ktorý sa pridal a podporoval reformné myšlienky. Magistrát mesta využíval svoje patronátne právo k zakladaniu škôl, mohol posudzovať učebné plány, disciplinárne poriadky a riešil prípadne vzniknuté spory. Dôležitú úlohu pri šírení reformácie zohrávala nemecká protipápežská literatúra dovážaná z Nemecka tajne do miest už od roku 1521. Okrem vzdelanej bohatej šľachty a mešťanov šírili sa správy o reformácii aj medzi chudobnejšími vrstvami mestského obyvateľstva bez ohľadu na národnosť. Spočiatku to boli všetko rímskokatolícki kňazi, ktorí boli nadšení reformnými myšlienkami, ovplyvnení prinesenými traktátmi a spismi z centra reformácie, túžiaci po zmene strnulého duchovného života. Neskôr to boli už aj vyštudovaní a ordinovaní študenti teológie priamo z Wittenbergu, ktorí boli schopní nielen prevziať farnosť, ale aj založiť školu a vychovávať novú generáciu šíriteľov reformácie.

V 15. storočí bol celý Spiš čisto katolícky, iné náboženstvo tu v tom čase nebolo. O náboženskom živote sa dozvedáme len zo zariadení kostolov a stavieb. Združenie farárov v „Bratstve 24 kráľovských farárov“ dáva predpoklad, že to boli múdri a kvalifikovaní ľudia, veď do úradu ich povolávali mestské rady, a tie si mohli vyberať, koho chceli. Z tohto obdobia si môžeme všimnúť nákladné cirkevné stavby a drahé vnútorné vybavenie kostolov ako kalichy, monštrancie, krstiteľnice. Z toho sa dá usudzovať hlboký náboženský život mešťanov. Oltáre v kostoloch vznikali v období tesne pred reformáciou. Napríklad hlavný oltár sv. Juraja v Spišskej Sobote, ktorý prebodáva draka, bol dokončený v roku 1516. Oltáre poukazujú na silnú mariánsku úctu, kult svätých ako Antona, Anny, Štefana, Mikuláša. Z toho sa dá usúdiť, ako bola viera ľudí zaujatá predmetmi, vonkajšími predpismi a úkonmi - z čoho prijímali náboženské uspokojenie. Takáto viera bola neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Preto aj reformácia bola zásahom do života každého človeka a týkala sa všetkých. Celkovo mala reformácia vplyv na každého bez ohľadu na to, či sa k nej staval pozitívne alebo negatívne.

Kľúčové pravdy reformácie

Lutherova reformácia znamenala míľnik v histórii stredovekého kresťanstva. Do cirkvi plnej povier, strachu a pokrytectva zavanul svieži vietor pravdy, ktorá mnohých vyslobodila. Ľudia zakúšali Božiu milosť, lásku, odpustenie. Celé dediny aj mestá prijímali kázanie evanjelických farárov a obracali sa z katolicizmu. Lutherovo posolstvo pozostávalo z nasledujúcich veľmi známych téz.

  • Sola scriptura: Písmo je jedinou a neomylnou autoritou v otázkach viery. Má byť jediným sudcom pri teologických sporoch. Luther túto tézu postavil proti katolíckemu presvedčeniu, že pravda ukrytá v cirkevnej tradícii je rovnocenná s pravdou Písma.
  • Sola fide: Človeka ospravedlňuje jeho viera, a nie dobré skutky. Iba skrze vieru v Ježiša Krista a Jeho spasiteľné dielo je možné prijať spasenie a odpustenie hriechov.
  • Sola gratia: Božia milosť je dar, nemožno si ju nijako zaslúžiť alebo kúpiť. Len Božia milosť môže človeku priniesť spasenie.
  • Solus Christus: Iba Kristus, On je srdcom a stredom Biblie, centrom celého kresťanského života a viery. On sám je vzorom a príkladom pre cirkev a On sám je plne dostačujúcim Spasiteľom. Netreba iného prostredníka.

Reformácia zásadným spôsobom odštartovala zmenu myslenia ľudí, pohľad na svet a hlavne poukázala z jednej strany na rozdiel medzi formálne prijímanými náboženskými hodnotami, tradíciami, poverami a zvykmi, a na druhej strane biblickými pravdami evanjelia. Mysle ľudí boli konfrontované pravdami evanjelia, aby každý preskúmal, čo je základom jeho viery. Bol to zložitý a dlhotrvajúci proces, ktorý bol spojený ako s nepochopením, tak aj s nadšeným nasledovaním. Na Spiš prichádzali mnohí remeselníci a kupci z Nemecka. Ďalej aj naši tovariši sa vracali z vandroviek, pričom prinášali čerstvé správy a nesmieme zabudnúť na tlač, ktorá šírila myšlienky reformácie požadujúce nápravu cirkvi. V tomto čase bola každá písomnosť veľmi cenná, ľudia si vážili a cenili každú vytlačenú knihu či brožúru. Preto mala tlač značnú váhu a vplyv. Zároveň to bol aj vtedajší moderný technický výdobytok. Keďže obyvatelia Spiša boli vo veľkej miere Nemci, spisy sa čítali v ich rodnom jazyku, čo im dodávalo hodnovernosť a Nemecko, ako ich pôvodná krajina, bolo miestom odkiaľ prichádzal pokrok.

Pre obyvateľov miest nebolo jednoduché zo dňa na deň vyhodiť z kostolov oltáre a sochy, na ktoré ešte nedávno vynaložili svoje peniaze a pokladali to za svoje zásluhy pred Bohom. Tiež nebolo ľahké zriecť sa kultu Márie, svätých a priznať, že všetky odpustky, ktoré získali sú bezcenné, mŕtve skutky. Zo začiatku prenikania nových myšlienok sa ani nepredpokladalo, že ide o novú cirkev, ale o očistenie viery v rámci katolíckej cirkvi od nánosov stredoveku. V Uhorsku silnela proticirkevná opozícia vyvolaná hlavne veľkým majetkom cirkvi, jej morálnym úpadkom, zanedbávaním duchovnej činnosti a nekompetenciou cirkevnej hierarchie. Katolícka cirkev potvrdila na ríšskom sneme v Augsburgu, ktorému bolo predložené vyznanie viery zostavené Filipom Melanchtonom, že toto nie je ich smerovanie, a teda, že zostávajú verní nebiblickým stredovekým praktikám a dogmám. Na tomto sneme sa zúčastnil aj bývalý levočský farár Ján Henchel. Predstavitelia katolíckej teológie s cisárom odmietli predložené vierovyznanie ako jednoznačne heretické. Tým sa ukázalo, že pokiaľ chcela reformácia zostať verná odkazom Biblie, musela sa oddeliť od rímskokatolíckej cirkvi.

list-opt.jpeg


Teda ríšsky snem v roku 1530 definitívne historicky rozhodol, že vznikne nová cirkev. Ako aj predtým v histórii, reformátori netúžili vytvoriť novú cirkev, len chceli na základe spoznania biblických právd prinavrátiť cirkev k jej pôvodným koreňom - do Biblie a na jej základe očistiť cirkev od nánosov povier a tradícií. V mestách Spiša nastávajú zápasy hlavne medzi klérom, mešťanmi a obyvateľmi, na ktorú stranu sa pridať. Nastalo viac možností v jednotlivých mestách a obciach, ktoré sa udiali k prijatiu reformácie:

a) Obrátil sa miestny katolícky farár, ktorý svojou duchovnou činnosťou presvedčil k obráteniu celú farnosť.

b) Vplyvom získania väčšieho počtu členov v mestskej rade sympatizujúcich s novou náukou prehlasovali pri voľbe nového kňaza za farára takého človeka, ktorý už novú vieru kázal aj praktizoval.

c) Do obce prišiel kazateľ, ktorý hlásal evanjelium po domoch.

d) Zemepán naklonený reformácii po obrátení dosadil luteránskeho kňaza a poddaní prešli na vyznanie viery zemepána.

O konkrétnom vývoji v jednotlivých mestách sa dočítate v pokračovaní tohoto článku v niektorom z nasledujúcich čísiel nášho časopisu.

Použitá literatúra:

Baráthová, N.: Svedkovia ťažkých dôb,
Východný dištrikt ECAV na Slovensku 1997

Bodnárová, M.: Ján Henckel a počiatky reformácie v Uhorsku, Pohľady do minulosti,
Zborník prednášok z histórie,

Malovcová, B.: Vznik a vývoj evanjelickej a. v. cirkevnej správy na Spiši do polovice 20. storočia,
Rigorózna práca FKUK, Bratislava 2005

Mrva, I.: Územie Spiša a boj o uhorskú korunu medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským,
Novoveké dejiny Spiša, III. sekcia

Sopko, J.: Sperfoglova kronika,
Kroniky stredovekého Slovenska,
ISBN 80-85501-06-6, Budmerice 1995

Veselý, D.: Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku,
Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1998



Súvisiace články

Reformácia na Spiši II.|Logos 5 / 2009 | Peter Minárik |Z histórie
Zaostrené na vedu|Logos 3 / 2009 | Drahoslav Vajda |Veda a viera
Protireformácia na Slovensku|Logos 9 / 2007 | Soňa Žabková|Z histórie
Konference na Moravě|Logos 5 / 2014 | Lenka Škardová|Zo života cirkvi
Vysielané na TV Kids...|Logos 8 / 2017 | Martina Šafaříková|Zo života cirkvi