Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Rozhovor s Pasqualom Barilom

Deviateho januára zavítal na Slovensko Pasquale Barile (alias Paci) bubeník chváliacej skupiny zboru Hit v Budapešti

Veriaci zo zvolenskej skupiny pozvali Paciho, aby sa podelil o svoje svedectvo, a tak zasiahol evanjeliom tých, ktorí prijali pozvanie na túto jedinečnú akciu. Paci, okrem toho, že prisľúbil účasť ako evanjelista večera, požiadal organizátorov, aby mohol odohrať chvály spolu so slovenskou skupinou. Všetci sa tešili, že Paci prijal pozvanie, avšak po tejto správe sa očakávanie večera ešte znásobilo. Zvolenská skupina zorganizovala podujatie na vysokej úrovni a od začiatku bolo cítiť v priestoroch miestneho Domu kultúry dobrú atmosféru, ako aj napäté očakávanie na Paciho hru a slovo. S istotou môžem povedať za všetkých, že Paciho bravúrna hra nás príjemne zaskočila. Paci s ľahkosťou držal taktovku nad priebehom skladieb. Takmer v každej chvále mal sólo, no bolo cítiť, že nepúta pozornosť na seba a svoje schopnosti, ale na samotného Pána. Paciho hra bola veľmi inšpiratívna pre všetkých služobníkov. Všetci boli povzbudení v tom, že prácu pre Pána musíme robiť najlepšie ako vieme. Dozvedeli sme sa, že Pasquale cvičí štyri hodiny denne a to má takmer 60 rokov! Tvrdá práca a rast sa vyplácajú a náš hosť Paci bol toho jasným príkladom.

Po chválach sa Paci podelil s prítomnými o svoj životný príbeh. Nehovoril dlho, ale jeho posolstvo bolo veľmi jasné – každý človek sa potrebuje zmieriť s Bohom, nech je akokoľvek úspešný či nadaný. Paci hovoril o svojom živote poukazujúc na to, ako vplývala Božia ruka na jeho život, a tým formovala jeho povolanie a celkové životné smerovanie. S každým človekom má Boh plán, ktorý sa začne rozvíjať, keď odovzdáme svoj život do Božích rúk. Pastor Rastislav Bravčok dal po Paciho slovách výzvu na obrátenie k Pánovi. Dopredu vyšli niekoľkí ľudia, ku ktorým sa pridali tí, ktorí sa chceli obnoviť v ich rozhodnutí naplno nasledovať Pána. Skutočne, atmosféra Božej lásky a milosti sa rozlievala po celom zhromaždení. Nakoniec ešte vyšla na pódium chváliaca skupina spolu s Pacim a zahrali niekoľko dynamických piesní. Paci pôsobil neuveriteľne skromným a pokorným dojmom. Po zhromaždení poskytol redakcii Logosu rozhovor, pri ktorom sme sa len utvrdili v tom, že ide o veľkého služobníka s veľkým srdcom.

Môžem Ťa poprosiť, aby si sa predstavil čitateľom LOGOS-u? (Napríklad tvoje zamestnanie, službu, rodinu a pod.)

Moje meno je Pasquale Barile, narodil som sa v Taliansku, ale žijem v Maďarsku. Som bubeníkom, hra na bicie je moje povolanie, som členom chváliacej skupiny zboru „HIT“ v Budapešti. Som ženatý a som šťastný otec i manžel.

Ako si sa stal hudobníkom?

Narodil som sa v Taliansku. Bývali sme vedľa tržnice, kde bola každú nedeľu živá hudba a tanec. Už ako jedenapolročný som sa tam motal, zaujímali ma hlavne bubny. Podľa mojej mamy už vtedy som sa nakazil hudbou a láskou k hudobným nástrojom – samozrejme v dobrom zmysle. Ale teraz už viem, že Boh mi dal talent, On ma takto naprogramoval. Hudobný program napálil do môjho chipu.

Bicie boli tvojím prvým hudobným nástrojom?

Vždy ma zaujímali len bicie, samozrejme spolu s hudbou. Naučil som sa bubnovať ako samouk. Pán bol – a dodnes aj je – mojím učiteľom a majstrom.

Kde si pôsobil predtým, než si začal slúžiť v „Zbore Hit“ a aký to bol život?

Ako som už spomínal, vždy som bol profesionálnym bubeníkom. Bolo to moje povolanie, takto som zarábal. V Maďarsku som účinkoval v dvoch slávnych skupinách, a síce v „Beatrice“ a „R-GO“, trikrát som sa stal bubeníkom roka. Veľa som hral aj na Západe so známymi muzikantmi, ako napr. v orchestri Elvisa Presleyho, alebo v skupine Four Tops a Platters. Keď som sa obrátil, okamžite som cítil neodolateľnú túžbu bubnovať v Zbore Hit, čo som aj nahlas vyslovil: „Pane veľmi by som chcel tu bubnovať pre Teba, na Tvoju slávu.“ Boh vypočul moju prosbu – samozrejme, bolo to v súlade s Jeho vôľou, a to je veľmi dôležité.

Ako by si charakterizoval úlohu hudby v cirkvi, ako i v osobnom kresťanskom živote?

Hudba je veľmi účinným prostriedkom. Je dôležitou súčasťou tak bohoslužby, ako aj nášho osobného života. Boh stvoril aj hudbu, aby Ho nebeské stvorenia mohli ňou uctiť, v Nebi totiž prebieha nepretržitá chvála. Viditeľný svet povstal z neviditeľného sveta, preto je hudba aj na zemi najpopulárnejším druhom umenia a dôležitou súčasťou ľudského života. Vieme, že v nebi bol Lucifer vedúcim nebeskej chvály, ale spyšnel a vo svojej mysli sa pokladal za boha. V dôsledku tejto vzbury sa Lucifer stal Satanom, a preto bol zhodený na zem, pričom strhol so sebou jednu tretinu anjelov. Satan ukradol nebeskú hudbu, ktorú na zemi kopíruje – žiaľ, pre svoju slávu. Preto aj v cirkvi treba obnoviť pôvodnú úlohu hudby – na chválu Boha.

Akú hudbu má počúvať kresťan?

Písmo hovorí, že Svätý Duch je v nás, On nás vedie. Verím, že sa to vzťahuje aj na oblasť hudby. Svätý Duch určí, akú hudbu má počúvať kresťan, v žiadnom prípade nie satanskú a oplzlú. Moja skúsenosť je taká, že Svätý Duch ma vždy upozorňuje, keď zaznie nie celkom kóšer hudba, ktorá vo mne vyvolá nepokoj, podráždenie, alebo hnev. Podľa toho viem, že Pán nechce, aby som tú hudbu počúval.

Je prijateľné, aby kresťan počúval klasickú hudbu, džez alebo rock?

Kvôli môjmu povolaniu a odbornému rastu potrebujem počúvať inštrumentálny džez, džez rock, ľahký džez. Mám svojich obľúbených bubeníkov, ktorých občas preverím, či sa náhodou ešte neodobrali iným smerom, napríklad: Steve Gadd, Dennis Chambers, Vinnie Colaiuta, Billy Cobham, mohol by som ich vymenovávať do večera. Klasickú hudbu málo počúvam, snáď z talianskej opery, rock vôbec nie, nie je to môj žáner. To neznamená, že rock je zlý, ale mňa to neoslovuje. Teraz by si ma mohol presviedčať, že aj v zbore hráme rock. Áno, ale skladatelia a textári sú preverení, aj Boh zobral za nich na seba zodpovednosť, takže keď sa Bohu páči náš rock v zbore, tak sa páči aj mne.

Podľa čoho si máme vybrať z hudobných štýlov?

Každý nech si vyberie podľa vlastného vkusu, akú hudbu chce počúvať, ale ako som už spomenul, nech to vykonzultuje so Svätým Duchom.

Je možné, aby kresťan živil seba a svoju rodinu prostredníctvom hudby napríklad v symfonickom orchestri, v opere alebo v nejakej skupine?

Je to ťažká dilema. Apoštol Pavol píše, aby človek zostal v takej funkcii, v ktorej bol pred obrátením, lebo každý talent, nadanie, schopnosť je od Pána (pritom nemyslím len na hudbu). Pán daroval hudobný talent na nejaký účel. Je potrebné ho i naďalej využiť, ale nemusí to byť výlučne na chvály v zbore. Človek môže šíriť evanjelium i medzi priateľmi – hudobníkmi, aby v ňom bola zjavná Božia práca. Po obrátení už nemôže hrať hocikde, musí to byť v súlade s Písmom. Ak niekto predtým bubnoval v striptízovom bare, tam už samozrejme nesmie pokračovať. Ale v dobrom hoteli, prípadne v reštaurácii môže hrať naďalej. Podľa môjho názoru s hudbou nesmieme skončiť, ak je to prijateľný zdroj nášho príjmu, prípadne si treba nájsť takú možnosť obživy, aby popri práci (povedzme obchodného zástupcu) sme mohli naďalej pestovať i hudbu. Keďže Pán každého osobne osloví, pozná nás, vie o nás všetko, ešte sme ani nevyslovili prosbu, On ju už pozná, od Neho, nášho starostlivého Otca, môžeme žiadať odvolajúc sa na Kristovu krv, aby sa o nás postaral, aby nám zjavil svoju vôľu a dal nám vhodnú prácu. Samozrejme, nie je na to žiadne univerzálne pravidlo, každý osobitne musí dostať od Pána zjavenie ohľadom práce.

 

Znamená hudobný talent automaticky aj povolanie na vstup do chváliacej skupiny?

Hudobný talent neznamená automaticky, že človek musí slúžiť vo chvále, i keď šanca je väčšia. Ale nechajme to na pastora, aby urobil výber.

Aké máš rady pre mladých, hudobne talentovaných ľudí v cirkvi?

Vidím jedinečnú perspektívu v chváliacej službe v cirkvi, lebo to isté budeme robiť aj v nebi. Boh nám dal talent, poveril nás službou. S darmi musíme správne hospodáriť, aby naša služba bola osožná na budovanie Kristovho tela.

Ako sa pripravuje chváliaca skupina zboru Hit na službu? Máte aj skúšky? Sú aj chvály spojené s modlitbami? Aké sú vzťahy v rámci tímu?

My sa sústavne pripravujeme na službu, toto je životný štýl – stále sa pripravujeme na bohoslužby. Každý aj doma osobne cvičením, modlitbami a pôstami. V deň bohoslužby sa tak zariadime, aby sme nemuseli chodiť na nákupy, ale aby sme mohli byť v spoločenstve s Pánom. Hodinu pred bohoslužbou členovia chváliacej skupiny prichádzajú do zboru na modlitby, až potom ideme na pódium.

Pripravil: Peter Málik
Preklad rozhovoru: János Boldizsár



Súvisiace články

Protireformácia na Slovensku|Logos 9 / 2007 | Soňa Žabková|Z histórie
Rozhovor s Marcinom Podzorskim|Logos 3 / 2010 | Andrea Piteková |Reportáž
Ian McCormack opäť na Slovensku|Logos 12 / 2009 | Alena Filipková |Reportáž
Kresťanstvo v USA a na Slovensku|Logos 4 / 2008 | Radovan Kapusta |Reportáž
Ian McCORMACK na Slovensku|Logos 8 / 2008 | Daniel Šobr |Zo života cirkvi