Seminár o chvále

Koncom augusta hostil zbor KS Milosť Bratislava trojdňový seminár o chválach pre všetkých chváličov zo slovenských a českých zborov.

S eminár inicioval Pasqual Barile, bubeník maďarského zboru Viery v Budapešti (Hit Gyülekezete). Pasqual, známy ako Paci, je profesionálny hudobník, ktorý vo chválach pôsobí 25 rokov. Už od detstva vedel, že v živote chce len jedno – bubnovať. Táto silná motivácia z neho urobila svetovo uznávaného bubeníka, ktorý hral v známych kapelách ako R-GO, Platters, či v orchestri Elvisa Presleyho. To sa ale zmenilo v momente, keď jeho život zasiahla správa evanjelia a uvedomil si, že sa nedá slúžiť dvom pánom. Vtedy sa rozhodol hrať na slávu len tomu Jedinému.

Paciho energická osobnosť dodala semináru o chválach ten správny šmrnc a jeho dlhoročné skúsenosti boli základom pre hodnotnosť a kvalitu celého podujatia. Spolu s viacerými chváličskými kapelami odohral každý deň dynamické chvály, v ktorých nechýbali sóla rôznych nástrojov, samo­zrejme, vrátane bicích. Prvý deň seminára sa niesol v neformálnom duchu na spôsob otázok a odpovedí. Paci otvorene rozprával o chvále, o hudbe, o balanse v životnom rytme hudobníka, ako aj o nárokoch na technickú a duchovnú oblasť služby. Svoj profesionálny prístup odhaľoval v tvrdeniach ako: „O dobrom hudobníkovi môžeme hovoriť, ak hrá denne minimálne desať rokov.“ Alebo: „Príď pripravený na 150%, 40% stratíš cestou a ostane ti potrebných 110%.“

Nasledujúci deň seminára sa konali dve zhromaždenia s prednáškami Ákosa Nemesa, pastora maďarského zboru Viery v Debrecíne, ktorý po svojom obrátení slúžil najprv ako chválič. Pod jeho vedením cirkev v Debrecíne narástla na 3000 ľudí, druhý najväčší zbor Viery v Maďarsku. Ákos vyučoval o biblickom pohľade na chvály a jeho prednášky niesli silný odkaz o posvätenom, doslova až oddelenom živote chváliča. Prvým predpokladom k službe chvál totiž nie je talent, ale vzťah s Pánom. Chválu predstavil ako integrálnu súčasť bohoslužby, svätý skutok a obeť Bohu. Zdôrazňoval zodpovedný prístup, čistotu, kvalitu, ale aj radosť v živote hudobníka. Pravdepodobne každý dostal podnet k sebareflexii, skonfrontoval svoj životný štýl, postoje a prístup k službe a našiel priestor na zlepšenie. Na záver Ákos zdôraznil, že služobníci sú nádejou pre náš národ, lebo služba Bohu nie je hra, ale sila, ktorá hýbe mocnosťami.

Trojdňový seminár vyvrcholil regionálnou konferenciou, na ktorej nechýbali mocné chvály s pevným Paciho rytmom. Hlavným rečníkom bol pastor Jaroslav Kříž, ktorý povzbudzoval k smelému životnému štýlu služby a kázania evanjelia, a s tým súvisiacemu prekonávaniu prekážok.

Paciho zámerom je, aby sa seminár konal každý rok. Kvalita podujatia bola vysoká, no ako vraví Paci, v hudbe je stále priestor na zlepšenie, a preto očakávame ešte viac od budúceho ročníka. Dovtedy nech chvály napredujú vo všetkých zboroch a nech kvalita hudobníkov rastie, aby sme boli hodní podieľať sa na tejto úžasnej službe aj pred Pánom v nebeskej hudobnej skupine.