Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Šťastie

logos-12-2012-stastie.jpgPoložme si otázku, čo vlastne človek potrebuje, čo je preňho najdôležitejšie. Ak by si ozaj mal niečo priať – čo to je? V mysli nám vyvstane veľa nápadov: najčastejším novoročným želaním býva dobré zdravie, ďalej je to materiálne uspokojenie našich potrieb, vyššie príjmy, nové auto atď. Niekto by si prial väčšiu milosť do medziľudských vzťahov, do manželstva alebo vzťahu s deťmi. Iný možno všetko toto má a aj tak nie je spokojný. Preto si myslím, že odpoveďou na zásadnú otázku, čo by sme chceli v živote dosiahnuť, je šťastie. Šťastie môžeme definovať ako trvalú radosť, ktorá je položená na správnych a neotrasiteľných základoch a vychádza zo spravodlivých vecí. K tomu, aby bol náš život šťastný, potrebujeme okrem dobrého zdravia, peňazí a dobrej rodiny aj Božiu milosť, odpustenie hriechov, lásku a tiež určitú mieru cti, ktorej sa nám dostáva. Som presvedčený, že s hore uvedeným môže každý súhlasiť – všetci by sme tieto ciele chceli dosiahnuť. No na to, aby sme šťastie dosiahli, musíme počúvnuť rady Biblie. Žiaľ, veľakrát je naše konanie v rozpore s radami Písma a namiesto toho, aby sme dosiahli trvalé šťastie, prichádza sklamanie, horkosť, krach a hanba. Zaiste, v jednom článku nemôžeme vyriešiť niečo, o čo sa pokúšame celý život, ale teraz aspoň odhalíme tri zákerné sily, ktoré úplne spoľahlivo dovedú ľudský život do nešťastia. Sú to LENIVOSŤ, PÝCHA a ŽIADOSTIVOSŤ.

Na to, aby sme šťastie dosiahli, musíme počúvnuť rady Biblie.

LENIVOSŤ

Keď sa Šalamúnovi v Gibeone zjavil Hospodin, Šalamún si prial múdre a rozumné srdce, aby mohol viesť izraelský národ (1Kráľ 3). Pánovi sa táto žiadosť ľúbila, preto Šalamúna vypočul: dal mu múdrosť a k tomu navyše aj bohatstvo a slávu. Nadobudnúť múdrosť však nie je také jednoduché. Človek po nej musí túžiť, zaoberať sa ňou, oceniť ju, hľadať, počúvať rady atď. Naopak, pochopiť, ako múdrosť nezískame, je celkom jednoduché – a síce, keď budeme leniví, preto lenivosť môžeme dať do priameho protikladu s múdrosťou. Podobne, pracovitosť a pilnosť môžeme dať do priameho vzťahu s múdrosťou, ktorá je nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia ľudského šťastia. Boh nemá rád hlupákov a lenivcov a je zarážajúce, aký veľký priestor týmto otázkam Šalamún venuje. Podobne ako náročné je pochopiť to, čo je to múdrosť, je to i s pilnosťou. Aj pilnosť a pracovitosť podľa Biblie znamenajú niečo trochu iné, ako si my predstavujeme. Komunizmus vychoval veľa pracujúcich lenivcov; mnohí z nás si iste pamätajú na jedno celkom výstižné porekadlo: „pilný blbec“ je horší než triedny nepriateľ. Odpustite mi expresívny výraz, ale je to výstižné. Pracovitosť, pilnosť a usilovnosť podľa Biblie sú totiž späté s ďalšími výrazmi ako kreativita, schopnosť učiť sa, plánovanie, cieľavedomosť, chápanie kontextu, vytrvalosť, húževnatosť. A ďalej je to snaha o dokonalosť – čokoľvek robíme, môžeme urobiť ešte lepšie.

Problém spočíva v tom, že prirodzený človek JE lenivý. Dobrou správou však pre nás je, že sa MÔŽEME STAŤ múdrymi, usilovnými a pracovitými – pozrime sa ako.

Bohabojnosť

„Počiatkom múdrosti je bázeň Hospodinova.“ (Prísl 9,10) „Bázeň Hospodinova je nenávidieť zlé.“ (Prísl 8,13) Prvým predpokladom získania múdrosti je bázeň Hospodinova. Vidíme to aj v bežnom živote: schopní, múdri a pracovití ľudia, ktorí dosahujú v živote veľké úspechy, sa nevedia dopracovať k osobnému šťastiu z dôvodu ich skazenej morálky. Najčastejšie sa stávajú zajatcami svojej sexuálnej žiadosti alebo návykových látok. Bázeň Hospodinova nie je nič iné ako báť sa hrešiť, lepšie povedané, bohabojný človek nezhreší ľahko a keď sa mu to stane, bije ho svedomie a robí pokánie. Takisto, bohabojný človek sa bojí ublížiť blížnemu. No bezbožný sa zatne, aby presadil svoj vlastný názor bez ohľadu na to, aké to bude mať dôsledky pre ostatných. Ak, napríklad, začne manželka bojovať s mužom a ako zbraň v konflikte používa deti, rodinu alebo ohrozuje dobrú povesť manžela, je to bezbožnica bez ohľadu na konfesiu.

Mravec – náš veľký vzor

logos-12-2012-mravec.jpg„Choď k mravcovi, leňoch; viď jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu, ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; zhromažďuje svoju potravu v čase žatvy. Dokedyže budeš ležať, leňoch? Kedy už povstaneš zo svojho spánku? Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať a príde tvoja chudoba ako pocestný a tvoja núdza ako ozbrojenec.“ (Prísl 6,6-11) Príklad mravca prehovára do viacerých oblastí nášho života. Jednou z nich je, že nepracuje sám pre seba, ale usilovne, bez prestávky buduje mravenisko pre všetkých; mravce si nerobia každý vlastnú kôpku. Najpodstatnejší odkaz však pre nás je, že mravec je zaujatý prácou samotnou a je mu jedno, či ho niekto pozoruje alebo nie, nerobí len naoko, nerobí iba pred nadriadeným, aby dosiahol povýšenie a prémie. Pracuje bez šéfa. Človek, ktorý si osvojí pilnosť podľa vyššie uvedených definícií, skôr alebo neskôr dosiahne úspech. Rovnako platí, že človek, ktorý sa čestne nevysporiada s lenivosťou, sa skôr alebo neskôr dostane do problémov: núdza príde ako ozbrojenec, najprv dlžoby, potom exekútor a súdy. Priznať si lenivosť chce veľkú statočnosť, lebo človek máva voči sebe neobjektívne hodnotenie; aj ten najprehnitejší človek sa považuje za prefíkaného.

V krátkosti vymenujme niektoré charakteristické znaky lenivosti, ktoré nám pomôžu odhaliť ju vo vlastnom živote:

  1. Pohŕdanie prácou
    Ak taký človek prežíva na podpore, považuje to za prefíkanosť.
  2. Neochota prekonávať prekážky
    „Leňoch hovorí: Revúci lev je na ceste, lev na uliciach.“ (Prísl 26,13) Každá prekážka mu býva dobrou zámienkou na to, aby sa prestalo robiť.
  3. Záľuba v spánku
    „Ako sa dvere obracajú na svojich pántoch, tak i leňoch na svojej posteli.“ (Prísl 26,14) Spánok je dobrý iba na to, aby sme nabrali nové sily. Spánok ako koníček dobrý nie je.
  4. Pád do hriešnych závislostí
    Takého človeka porážajú cigarety, lieky, drogy, pornografia. „Žiadosť leňocha zabije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť.“ (Prísl 21,25)
  5. Stihomam
    Lenivý človek pripisuje príčinu svojho neúspechu niekomu inému, myslí si, že je taký dôležitý, že sa proti nemu deje nejaké sprisahanie. Je zábavné, že rovnaké správanie vidno aj v cirkvi: človek sa z neznámeho dôvodu odčleňuje od ostatných a vyjadruje to slovami „Tu niet lásky“, „Všetci sú proti mne“. Vytriezvej a zober zodpovednosť za svoj život, neobviňuj druhých zo sprisahania voči tebe. „Lev je vonku, budem zabitý uprostred niektorej z ulíc.“ (Prísl 22,13)
  6. Zanedbaný príbytok a zovňajšok
    Toto neplatí vždy; zovňajšok niektorých prefíkaných mužov je veľmi pestovaný, ale u žien to platí celkom spoľahlivo – žena, ktorá páchne, je aj lenivá. „Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu. A hľa, všetko to bolo porastené pŕhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi a jeho kamenná ohrada bola zborená.“ (Prísl 24,30-31)
  7. Namyslenosť
    „Leňoch je múdrejší vo svojich očiach ako sedem odpovedajúcich rozumne.“ (Prísl 26,16) Je namyslený preto, lebo netuší, ako sa dosahuje úspech. Myslí si, že keby sa do niečoho pustil on, dosiahne úspech hravo – no do ničoho sa nepustí.
  8. Omeškávanie
    Nehovoríme o tom, že niekto príde neskoro výnimočne alebo zo závažného dôvodu. Niektorí ľudia však chodia neskoro vždy a všade.
  9. Odkladanie
    Najlepšie je zaužívať si riešiť problém hneď; ak ho odkladáme, je to len horšie a horšie. Je to ako s človekom, ktorý pre bolesť zubov prestal chodiť do práce, následkom čoho prišiel o príjem i majetok, stal sa opusteným bezdomovcom – a navyše, zuby ho bolia naďalej.
  10. Nedbanlivosť
    „Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo.“ (Jer 48,10) Nezabudnime, cieľom práce je snaha o dokonalosť. Najlepší pracovníci vo svojom odbore majú vždy dostatok práce, aj keď majú vysoké ceny.

Ako sa dvere obracajú na svojich pántoch, tak i leňoch na svojej posteli.

Ako sme už povedali, stará prirodzenosť človeka je lenivá, ide cestou najmenšieho odporu. Vynára sa teda otázka, kde zobrať tú mravčiu energiu. Všetko začína správnym pohľadom do budúcnosti – a opäť sa dostávame k pojmom, ako sú nádej, vízia a ciele. Preto všetkým radím, aby aj s ohľadom na to, že vstupujeme do nového roku, znovu obnovili svoje videnie o budúcnosti. Kresťania musia byť ľudia nádeje, ľudia, ktorí sa majú na čo tešiť, ľudia, ktorí vedia, že ich práca nie je márna v Pánovi, že ich život má zmysel. Nebojte sa plánovať a stanovovať si ciele, veď Svätý Duch prišiel na to, aby nám práve s týmto pomohol – vytvoriť dobrú budúcnosť. Peter na Letnice povedal: „Lebo títo nie sú opití, ako sa vy domnievate… Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela: A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, vaši mládenci budú vídať videnia, vašim starcom sa budú snívať sny. Áno, i na svojich sluhov a na svoje dievky vylejem zo svojho Ducha v tých dňoch a budú prorokovať.“ (Sk 2,15-18) Svoje videnie si napíšte, ciele si konkretizujte. „Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom.“ (Hab 2,2) Vágne ciele nie sú žiadne ciele – a bez cieľov nie je pilnosť podľa Boha, bez pilnosti nie je múdrosť a bez múdrosti nie je šťastie. Najlepšie je začať naplňovať ciele hneď, človek si veľmi rýchlo vytvorí návyk na čokoľvek a dajú sa získať nielen negatívne návyky.

PÝCHA

Ak sme vyššie konštatovali, že lenivosť je dosť ťažké odhaliť, ešte horšie je „dostať sa na kobylku“ pýche. Pýcha je zradná a prejavuje sa rôzne. Niekedy vidíme človeka, o ktorom môžeme na prvý pohľad povedať, že je nafúkaný, má povýšenecké a arogantné správanie, no inokedy sa ukrutná pýcha skrýva za pomerne pokornú fazónu. Najmä náboženskí ľudia sa vedia tváriť úžasne pokorne.

logos-12-2012-lenoch.jpgMali by sme si dať tú námahu a odhaliť pýchu vo vlastnom živote, lebo ona urobí život spoľahlivo nešťastným. Veď samo Písmo hovorí: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jk 4,6) A keďže náš život je v plnej miere závislý od Boha, potom by bolo tragédiou, ak by mal byť Boh z dôvodu nedostatku pokory naším protivníkom. Nielenže pyšný človek nie je vo svojom srdci šťastný, ale skôr či neskôr ho čaká skrúšenie, osamotenosť, strata prestíže a pád. „Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovanie sa ducha.“ (Prísl 16,18)

Pýchu môžeme definovať ako postoj, pri ktorom sa človek vidí ako sebestačný, nezávislý od ostatných, odmieta uznať hodnoty, schopnosti a zásluhy druhých ľudí a už vôbec nevie uznať, že tam, kde je, sa dostal vďaka vkladu iných do jeho života. Často počujeme, ako takí ľudia prehlasujú, že všetko, čo majú, nadobudli vlastnými rukami, nikto im nepomohol… V každom prípade klamú: človek prichádza na svet závislý od druhých ľudí a každému bola poskytnutá aspoň minimálna starostlivosť na to, aby vôbec prežil. Okrem tých, ktorí sa o nás starali v útlom veku, prispeli do nášho života svojím dielom aj príbuzní, pedagógovia, tréneri, priatelia a celý rad ďalších ľudí, bez ktorých by sme proste a jednoducho neboli tým, čím sme. Obyčajne nebýva problém s tými ľuďmi, ktorí boli odmala zahrnutí láskou, no tam, kde chýbala a naplnenie základných potrieb nebolo dostatočné, vznikajú komplikácie. Problémy vznikajú tam, kde sú rodičia prísni, tvrdí, kde došlo k rozvodu, v rodinách alkoholikov a pod. A to už nehovoríme o prípadoch, kedy je na dieťati páchané násilie. Vtedy sa človek začne presadzovať sám, začne bojovať o pozornosť a prijatie a to sa stane vzorcom jeho správania i v dospelosti. Ak však nezačne uznávať a milovať aj druhých ľudí, zostane v srdci nešťastný a jeho život smeruje do krachu.

Pokúsme sa rozporciovať pýchu na menšie kusy, aby sme lepšie videli jej charakteristické znaky a symptómy v správaní našom, ale samozrejme aj u druhých ľudí.

  1. Sebastrednosť
    Ja. Pyšný človek sa neubráni tomu, že sa vidí v centre každého diania. Niekedy je zábavné pozorovať priateľa, s ktorým ste sa stretli po dlhšej dobe, ako sa chváli. V priebehu pár minút vyrozpráva všetky úspechy svoje, svojich detí a niekedy musíte počúvať aj o fenomenálnosti jeho vnúčat. Ako sa majú druhí, to sa akosi pozabudne spýtať… Žiaľ, aj niektoré kresťanské prúdy postavili človeka do stredu všetkého namiesto Boha, čím pýchu posilňujú. Úplne prehliadli, že pravým znakom zbožnosti nie je to, čo nadobudli, ale práve kvalita vzťahov s druhými ľuďmi. Nie je možné milovať Boha a v cirkvi byť s každým pohádaný. „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.“ (1Jn 3,14)
  2. Arogancia
    Je vyššou formou sebastrednosti. Takýto človek dáva otvorene najavo pohŕdanie druhými, rád ostatných ponižuje a dáva najavo svoju nadradenosť. Ak je niekto taký v tvojom okolí, môžeš sa veru cvičiť v pokore.
  3. Ohováranie
    Človek, ktorý nevie oceniť druhých, o nich nevie ani dobre hovoriť. Naopak, kritika, zdôrazňovanie slabších stránok, pokleskov – to mu ide dobre. „V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.“ (Prísl 14,3)
  4. Konflikty a spory
    Nutným dôsledkom namyslenosti sú konflikty, hašterenia, zvady. To by ešte nebolo také výnimočné, no horšie je, že pyšný človek ich nevie správne riešiť, keďže v žiadnom prípade neuzná svoju chybu – preto konflikty v jeho prípade znamenajú rozbitie vzťahov, nepriateľstvá, čím nutne smeruje do osamotenosti. Nuž, veď je to chyba druhých, že nerozpoznali, s akým géniom, s akým prorokom, s akým umelcom sa stretli… Niekedy človek, ktorý už celkom zbabral všetky svoje vzťahy, povie, že on nikoho nepotrebuje, že jemu vzťahy nechýbajú. Nielenže klame, ale odmieta plniť základné Božie normy pre ľudský život.
  5. Tvrdohlavosť, nepoučiteľnosť
    Ľudský charakter sa formuje tak, že do svetonázoru, ktorý už má človek vytvorený, dovolí zásahy zvonku, pripúšťa, že jeho videnie vecí nemusí byť správne, že sa môže mýliť. Rozumný a pokorný človek vie prijať aj kritiku. Horšie je, ak niekto trvá na svojom, i keď všetci naokolo, vrátane významných a rozumných ľudí mu dohovárajú. Samuel dvakrát dohováral Saulovi, že nevykonal Hospodinov príkaz a nevyhubil Amalecha, ale keď si Saul nedal dohovoriť, Samuel od neho odišiel, lebo už dopredu videl zlé dôsledky jeho tvrdohlavosti. V 18. kapitole Matúša Ježiš vyučuje, ako je možné človeka napraviť. Najprv nech mu priateľsky dohovorí jeden, ak nepočúvne, nech dôjde k napomenutiu od viacerých a potom príde napomenutie od cirkvi prostredníctvom predstavených zboru. Ak nechce počúvnuť, je to človek, ktorý sa nevie napraviť a podriadiť.
  6. Vzbura
    Pýcha je koreňom vzbury. Je to postoj vo vnútri, ktorý človeka opakovane ženie do boja, nedá mu pokoj. Ak sa pri konflikte u niektorej zo strán začnú prejavovať charakteristické črty vzbury, nie je priestor pre optimizmus. Začal boj, pri ktorom budú padať bariéry jedna za druhou. Dôjde k zneužitiu všetkých prostriedkov, informácií aj osôb – ozajstné čarovanie.

Čo robiť? Pokoriť sa

„Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti a pred slávou ide pokora.“ (Prísl 15,33)

„Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka a pred slávou ide pokora.“ (Prísl 18,12)

V 2. kapitole Filipským nás apoštol Pavol povzbudzuje, aby sme sa pokorili a za príklad nám dáva samotného Pána Ježiša Krista, ktorý sa pokoril tak, že vzal podobu človeka a znášal odsúdenie na smrť spolu s najhoršími zločincami. Pokoriť sa znamená priznať, že aj ja robím chyby, potrebujem pomoc od Boha a ľudí, a tiež to znamená oceniť kvality druhých. Musíme sa naučiť byť vďační za všetko dobré, za každú milosť, ktorá nám je preukázaná. Taktiež je dobré rozhodnúť sa pre vľúdne správanie, odpúšťanie a zmierlivosť. Korektné hodnotenie, oceňovanie a chvála na adresu iných je mocnou zbraňou voči našej pýche. Tieto postoje sa dajú osvojiť – keby to nešlo, Boh to od nás nechce. Začni hneď.

Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

ŽIADOSTIVOSŤ

Nie náhodou je žiadostivosť desiatym, teda posledným prikázaním Božieho zákona. Nie sú to dve prikázania, ale jedno a definitívne odhaľuje skazenosť človeka. Predchádzajúcich deväť prikázaní vymedzuje, čo má človek robiť (lepšie povedané, čo nemá robiť). Prikázanie „Nepožiadaš“ však mieri na vnútorný svet človeka. Pre padlú prirodzenosť je toto slovo deklasujúce, lebo pád človeka do hriechu sa prejavuje práve tým, že v ňom bujnejú všelijaké skazené chúťky. Prečo je žiadostivosť zlá? Prečo si človek nemôže v srdci túžiť, po čom chce? Lebo podobne ako predchádzajúce sily, lenivosť a pýcha, tak aj skazená žiadostivosť urobí človeka spoľahlivo nešťastným. Odvedie nás totiž od radosti užívať si to, čo máme, s pokojným a radostným srdcom. A nemusí ísť vyložene o hriešnu žiadosť sexuálnej povahy, ale človek môže byť opantaný túžbou po čomkoľvek. Môže ochorieť túžbou po dome, aute, uznaní, ale aj po pohodlnom životnom štýle, dobrých jedlách, cestovaní, po kráse atď. Dá sa vôbec dosiahnuť to, že človek po ničom netúži? Nedá, veď túžba po dobrých veciach je motorom nášho života, podstatou nádeje a viery. Ježiš hovorí, že po dobrých veciach máme smädiť a lačnieť; je správne túžiť po spravodlivosti, je správne byť smädný po Bohu ako takom. Tieto túžby budú nakoniec naplnené a rovnako tak platí, že skazené túžby zostanú vždy neukojené. Avšak, aj keď vidíme peknú vec z radu tých vyššie spomenutých, ako pekné auto alebo pekný dom, nemusí hneď ísť o hriech, ak sa nám tá vec páči a chceli by sme ju mať aj my. Pri žiadostivosti totiž záleží i na tom, ako veľmi vec chceme. Skazená žiadostivosť chce všetko hneď, chce toho veľa a za každú cenu. Druhým rozdielom medzi normálnou a skazenou žiadosťou je, či objekt našej túžby je niečo, čo nám Boh chce dať, alebo nie. Rozhodne je zlé, ak sa naša túžba zameriava na niečo, čo patrí niekomu inému, nech už je to čokoľvek. Pozrime sa, ako toto prikázanie presne znie: „Nepožiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu, ani jeho dievky, ani jeho vola, ani jeho osla, ani ničoho, čo je tvojho blížneho!“ (Ex 20,17)

Objekty žiadostivosti

  1. Prvý v poradí je dom.
    Myslím, že tu nejde iba o budovu, ale o celý úspech života nášho blížneho: patrí sem rodina, deti, úspech v robote, česť, ale aj dom ako taký. Keďže Bohu sa ľúbi, ak sa život človeka pekne rozvinie, mali by sme sa tešiť spolu s blížnymi a tak si vytvoriť priestor k tomu, aby Boh požehnal aj nás. Do tejto kategórie môžeme zaradiť jednu veľmi zničujúcu silu, ktorá je podriadená desiatemu prikázaniu, a to je závisť. „Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.“ (Prísl 14,30) „Ukrutná vec je prchlivosť a povodňou je hnev; ale kto obstojí pred závisťou?“ (Prísl 27,4)
  2. Druhá v poradí je žena.
    Už podľa toho, že sa nachádza uprostred ostatných objektov žiadostivosti, je jasné, že v žiadnom prípade nemôže ísť o dve prikázania.
    Túžba po žene má rôzne úrovne. Každému hneď napadne sexuálna túžba, ktorá je povzbudzovaná pornopriemyslom. Ide skutočne o zničujúcu silu a práve na tomto prípade môžeme demonštrovať schopnosť žiadostivosti rásť až do patologickej závislosti – do tejto kategórie patria tiež návykové látky. Inou zakázanou úrovňou vo vzťahu k žene je tzv. duševné spriaznenie: zlé je, ak si muž lepšie rozumie s cudzou ženou než s vlastnou manželkou, je rád v jej prítomnosti, rád sa s ňou rozpráva a trávi čas. Tento hriešny vzťah, ktorý sa normálne považuje za nevinný, však znemožní akékoľvek prehĺbenie vzťahu s jeho vlastnou ženou. Treťou a najhoršou úrovňou je, ak sa vydatá žena stane pre niekoho dlhodobou milenkou.
  3. Čokoľvek je blížneho tvojho.
    Pod slovo „čokoľvek“ môžeme zahrnúť akúkoľvek hodnotu iného človeka. Niekto môže byť pekný, iný pochádza z dobrej rodiny, ďalší má talent. Medzi umelcami je veľa žiarlivosti, to isté platí aj v športe, najhoršie je to však v prostredí náboženskom (viď farizejov). Aj tu môžeme zdôrazniť žiarlivosť ako silu podriadenú žiadostivosti. „Lebo blázna zabije hnev a sprostého usmrtí žiarlivosť.“ (Jób 5,2)

Záver

Apoštol Pavol konštatuje jednu vec: „No je naozaj veľkým ziskom pobožnosť so spokojnosťou.“ (1Tim 6,6) Uspokojme sa s prostým životom, buďme vďační za to, čo nám Boh dáva, a rozumným zákonným spôsobom bojujme o ďalšie požehnania. Bojujme proti lenivosti, oceňovaním druhých a milým správaním sa oblečme do pokory a buďme vďační za všetko, čo Boh do nášho života dal. Buďte šťastní.



Súvisiace články

Šťastie je voľba|Logos 2 / 2010 | Joel Osteen |Vyučovanie
Naplnené potreby a šťastie ľudí|Logos 11 / 2008 | Veronika Kováčová |Veda a viera
Blahoslavený muž, ktorý...|Logos 2 / 2010 | Rastislav Bravčok |Aktuálne
Cirkev v srdci Manhatanu|Logos 10 / 2014 | Katarína Nováková|Reportáž
Kohelet|Logos 10 / 2010 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie