Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Večer židovskej kultúry

logos-2013-05-06-vecer-pre-izrael.jpg

V nedeľu 28.4. sa v MsKC v Žiari nad Hronom uskutočnilo kultúrno-spoločenské podujatie s názvom Večer židovskej kultúry. Tento večer usporiadalo miestne Kresťanské spoločenstvo v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom.

Hlavným motívom usporiadania večera je presvedčenie, že úžasný vplyv židovstva na svet je nielen nedocenený, ale naopak, popieraný, a často dehonestovaný. Práve tejto skutočnosti sa v príhovore venoval aj autor projektu, predseda Kresťanského spoločenstva v Žiari nad Hronom, Rastislav Bravčok. Poukázal na obrovské morálno-historické dedičstvo, na množstvo historických vykopávok, ale i na veľký súčasný vplyv štátu Izrael, ktorý má momentálne najväčší počet patentov na svete. A v neposlednom rade máme aj obrovský dlh voči Židom, keďže aj naša krajina sa zúčastnila nezmyselného pogromu na Židov v čase II. svetovej vojny!

Tento večer však bol veľmi príjemný, o čo sa zaslúžil najmä hlavný hosť večera, pán prof. Mešťan, riaditeľ Židovského múzea v Bratislave, ktorý veľmi zrozumiteľne a častokrát vtipne vniesol svetlo do toho, „čo obsahuje židovstvo a čo Žid realizuje pri výkone svojho náboženstva“, ako sám uviedol. Začal citátom jedného z najznámejších a najuznávanejších znalcov judaizmu, Emila L. Facken­heima, podľa ktorého by sa celé učenie judaizmu dalo zhrnúť do vety: „Choď a nikdy neurob to, čo nechceš, aby urobili tebe“. „Kto je Žid?“ pokračoval. „Žid je ten, kto sa narodí židovskej matke,“ a zmluva s Bohom sa akoby automaticky uzatvára na 8. deň, keď je dieťa obrezané. Pripomenul, že Ježiš sa tiež narodil židovskej matke.

V celom profesorovom rozprávaní bola citeľná veľká láska a rešpekt k hodnotám, ktoré vyznáva judaizmus, k Bohu, k Tóre, k svätostánku, k ľuďom. Podčiarkol, že Židia majú k Tóre veľkú úctu. Nazývajú ju kráľovnou. Je to zákon, z ktorého stále vychádzajú a ku ktorému sa hlásia. Je písaná rukou, píšu ju špeciálni pisári po častiach. Pred každým napísaním Božieho mena si pisár musí umyť ruky a nikdy sa nesmie pomýliť. Ak sa pomýli, táto časť je už nepoužiteľná. Ale ani táto sa nesmie len tak vyhodiť, ale ju pochovajú na špeciálne určenom mieste na cintoríne. A ak nebodaj spadne na zem, je „po nej“ a takisto poputuje na cintorín.

Úžasný vplyv židovstva na svet je nielen nedocenený, ale naopak, popieraný, a často dehonestovaný.

V Tóre sa napríklad nesmie ukazovať prstom, aby ju nezašpinili, ale ukazovadlom v tvare maličkej ruky s vystretým ukazovákom. Deti ju začínajú čítať už v troch rokoch. A nielen čítať, ale sa ju učia naspamäť. V časoch, keď Židia boli často vyháňaní a utekali s holými rukami, bol práve toto najväčší poklad, ktorý im nemohol nikto vziať, lebo ho mali v sebe. A práve tento poklad im podľa pána profesora Mešťana ako národu pomohol prežiť. V tejto súvislosti uviedol zaujímavý príklad, keď sa 16 000 etiópskych Židov muselo vysťahovať z Etiópie, aby ušli vyvraždeniu. Po príchode do Izraela títo ľudia prvýkrát videli elektrický vypínač, WC so splachovačom alebo umývadlo, ale všetci sa vedeli modliť a podrobne poznali židovské sviatky so všetkým, čo zahŕňajú. A len tak na okraj, vtedajší izraelský premiér Jicchak Rabin bol celý čas na letisku a každému z týchto ľudí osobne potriasol ruku.

Táto kráľovná má miesto v synagóge. Uviedol, že mnoho židovských a kresťanských sviatkov je podobných, resp. kresťanské nadväzujú na židovské, avšak je jeden, ktorý je úplne špecifický, a to Synchat Tóra – Oslava Tóry.

Synagóga vraj nemá nejaké architektonické špecifikum a nie je ani nijako špeciálne zdobená, pretože Boh sa nesmie zobrazovať. Svätostánok v nej však musí byť otočený k Jeruzalemu. Synagóga nie je miestom verejným. Je miestom modlitby, odovzdávania sa, spájania s Bohom. Život v nej prebieha 24 hodín. V mnohých sú školy, dokonca súdy. A práve z dôvodu, že do synagógy je nepovolaným vstup zakázaný, bola často terčom povier a výmyslov, ktoré zachádzajú až do krajností, že tam Židia pijú krv a vraždia malé deti.

Zaujímavosťou vo vzťahu k tradičnému kresťanstvu je fakt, že „rabín v synagóge je síce učiteľ, ale takisto je iba jedným z veriacich, nie je zástupcom nikoho na zemi,“ uviedol. Pán Mešťan pokračoval v rozprávaní o židovskej svadbe, pohrebe, o tom, že mladý muž sa stáva dospelým v 13-tich rokoch, keď prvýkrát v synagóge prečíta z Tóry, a o mnohých iných zaujímavých veciach. Nakoniec poznamenal, že tému zďaleka nevyčerpal, a to z toho dôvodu, aby sme ho mohli pozvať aj nabudúce.

Pred i po prednáške p. Mešťana vystúpila taktiež vzácna hostka – speváčka a šansoniérka Janka Orlická v sprievode harfy, ktorá vo viacerých hudobných vstupoch zaspievala krásne židovské piesne v rôznych dialektoch hebrejčiny a na záver aramejsky „Otče náš“.

Potom si zobral slovo pastor Rastislav Bravčok. V troch bodoch sa mu podarilo dobre vystihnúť vzťah pohanov a Židov. Začal v minulosti, keď Moábanka Rut vyznala Naome – židovke: „Tvoj ľud, môj ľud, tvoj Boh, môj Boh.“ Prešiel súčasnosťou, keď slová Pána Ježiša z Matúšovho evanjelia o tom, ako sa Syn človeka vráti a bude súdiť národy, a ako sa kto správal k jednému z Jeho najmenších bratov, prirovnal práve k nášmu vzťahu k Židom. A prešiel do budúcnosti, do obrazu opísaného v knihe Nehemiáša v 12. kapitole pri posväcovaní múru, keď jedna skupinka išla po múre doprava a druhá doľava, ale na Chrámovej hore sa spojili a oslavovali Boha, čo odzrkadľuje situáciu, že nakoniec sa Židia i my, kresťania, spoločne stretneme, pretože očakávame toho istého Mesiáša, a ten čas nie je ďaleko.

Oživením tohto večera bolo aj vystúpenie detí z Kresťanského spoločenstva v Žiari nad Hronom, ktoré zaspievali hebrejskú pieseň „Hodu L‘Adonai“ a v žiadnom prípade sa nedá nespomenúť úvodné a záverečné vystúpenie Vladimíra Hazlingera a jeho kapely, ktorá už tradične skvelo zahrala nám nie neznáme chvály v slovenčine aj hebrejčine.

Úplne na záver sa predsa ešte pod silným dojmom z tohto večera pán profesor sklonil a poďakoval za našu podporu voči Židom a Izraelu a vyjadril presvedčenie, že i náš hlas je počuť.

Sme presvedčení, že večer bol prínosom pre všetkých zúčastnených.



Súvisiace články

Večer pre Izrael|Logos 12 / 2011 | Lenka Dunajská|Zo života cirkvi
Večer Ducha Svatého a ohně|Logos 4 / 2019 | Lenka Pelíšková|Zo života cirkvi
Neznámi hrdinovia medzi nami|Logos 3 / 2010 | S A|Aktuálne
Náš dlh voči Izraelu: kniha „Najväčší biznis môjho života“|Logos 12 / 2009 | Miroslav Iliaš |Reportáž
Ako sa rodia modly?|Logos 8 / 2009 | Németh Sándor |Aktuálne